2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“). Okresný súd Prešov poukázal na to, že na strane žalobcu vystupuje správca konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj výroba a rozvod tepla. Na žalovanej strane vystupuje spoločenstvo vlastníkov bytov založené v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“). Z odôvodnenia podanej žaloby a jej príloh vyplynulo, že na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla uzatvorenej
zákona č. 657/2004 Z. z. o energetike, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a v súlade s ďalšími platnými právnymi predpismi z energetického odvetvia úpadca dodal žalovanému dodávku tepelnej energie a opakované plnenie dodávky studenej vody na ohrev a tepla na ohrev vody. Predmetné plnenia úpadca vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovaný neuhradil. V zmysle zmluvy o dodávke a odbere tepla odberateľom bola fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využívala na vlastnú spotrebu alebo rozvod tepla, alebo množstvo dodaného tepla rozpočítavala konečnému spotrebiteľovi. Okresný súd Prešov skonštatoval, že na strane odberateľa pri uzatváraní predmetnej zmluvy nevystupoval subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť, ale subjekt, ktorý v zmysle § 7b zákona o vlastníctve bytov v rozsahu svojej činnosti
tohto zákona uzatvára zmluvy, vrátane zmlúv o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, a to v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalovaný tak pri uzatváraní predmetnej zmluvy
Okresného súdu Prešov konal v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 3. Okresný súd Prešov ďalej skúmal kauzálnu príslušnosť a posudzoval, či spor možno definovať ako obchodnoprávny. Pri posudzovaní zohľadňoval právny status sporových strán a ich vzájomný vzťah, z ktorého spor vznikol. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/15/2024, z ktorého vyvodil, že možno dospieť k záveru o podriadení záväzkov zo zmlúv uzatváraných priamym zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov právnemu režimu spotrebiteľského práva.
Okresného súdu Prešov na prejednávanú vec sú aplikovateľné aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/71/2022 a 7Cdo/151/2021. Okresný súd Prešov je s poukazom na tieto rozhodnutia názoru, že aj keď zmluva o dodávke a odbere tepla medzi stranami sporu bola uzavretá (aj)
Obchodného zákonníka, jedná sa o spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom/podnikateľom a odberateľom/vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, v mene ktorých priamo koná založené spoločenstvo. Na prejednanie sporu preto nie je kauzálne príslušný Okresný súd Prešov, ale všeobecne miestne príslušný súd
sídla žalovaného.
Okresného súdu Prešov v tomto prípade navyše nie je možné vec zapísať do registra „Cb“, keďže síce ide o žalobu, z ktorej vyplýva dohoda zmluvných strán o použití Obchodného zákonníka, avšak v zmysle vyššie uvedenej argumentácie by malo ísť o spotrebiteľskú vec, kedy je zápis do registra „Cb“ z tohto dôvodu vylúčený. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Prešov, vzhľadom na predloženie nesúhlasu Okresného súdu Prešov s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica v zmysle § 43 ods. 2 CSP tento nesúhlas prejednal a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci je dôvodný. 5.
CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6.
1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 7.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 8.
1 CSP ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 9.
2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 10.
33 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sídlom Okresného súdu Vranov nad Topľou je mesto Vranov nad Topľou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Vranov nad Topľou. 11.
1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12.
1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. 13.
2 zákona o vlastníctve bytov spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti
tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme
odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
tohto zákona. 14.
7 zákona o vlastníctve bytov spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
2 písm. a) Obchodného zákonníka. Jeho predmetom podnikateľskej činnosti je okrem iného aj výroba a rozvod tepla. Na základe uvedeného je zrejmé, že úpadca pri vzniku záväzkového vzťahu konal v rámci jeho podnikateľskej činnosti. 17. Z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vyplýva, že žalovaný je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zákona o vlastníctve bytov. K postaveniu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) najvyšší súd poznamenáva, že spoločenstvo uzatvára zmluvy o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 7b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov). Inými slovami z právnej úpravy vyplýva zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri uzatváraní zmlúv o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov. Keďže zo zmluvy o dodávke a odbere tepla je zrejmé, že odberatelia (vlastníci bytov a nebytových priestorov), v mene a na účet ktorých bola zmluva o dodávke a odbere tepla spoločenstvom uzatvorená, využívajú teplo pre vlastnú spotrebu (č. l. 38 súdneho spisu), a teda zjavne pri vzniku záväzkového vzťahu nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nemožno ustáliť, že by sa na tento zmluvný záväzkový vzťah vzťahoval obchodnoprávny režim odvodený od § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
ktorého „O spotrebiteľskú zmluvu pôjde aj v prípadoch, keď do spotrebiteľského záväzku vstupuje spotrebiteľ, ktorý je zo zákona zastúpený kvalifikovanou osobou ako zástupcom pre prípad dojednania konkrétnych služieb a tovarov a ich dodávky a pod. Takýmto prípadom je aj správca bytového domu, ktorý vychádzajúc zo zmocnenia udeleného vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, dojednáva konkrétne zmluvné podmienky dodávky a odberu tovarov a služieb v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“
najvyššieho súdu možnosť vzniku spotrebiteľskej zmluvy je daná rovnako aj v prípade zákonného zastúpenia spoločenstvom
zákona o vlastníctve bytov. 21. S poukazom na uvedené dáva najvyšší súd do pozornosti, že zákonné zastúpenie správcom bytového domu alebo spoločenstvom vlastníkov bytov
zákona o vlastníctve bytov pri dojednávaní zmluvy o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome nevylučuje, aby medzi dodávateľom (podnikateľom) a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (spotrebiteľmi) vznikol spotrebiteľský záväzkový vzťah. Keďže z obsahu spisu je možné predpokladať, že viacerí odberatelia sú spotrebiteľmi, najvyšší súd uzatvára, že uplatnený nárok úpadcu zo zmluvy o dodávke a odbere tepla má spotrebiteľský charakter.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.