Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/71/2024 Identifikačné číslo spisu: 1519205347 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1519205347.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. Y., nar. X. X. XXXX, G. J., A. XXXX/XXC, zastúpený: JUDr. Marcel Habrman, advokát, Nové Zámky, Tajovského 12, proti žalovanému Snowparadise, a.s., Bratislava, Panónska 42, IČO: 36 760 048, zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, Prešov, Hlavná 50, o zaplatenie 6.078 eur s príslušenstvom, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 24C/60/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2023 sp. zn. 9Co/76/2022, takto rozhodol: Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2023 sp. zn. 9Co/76/2022 v napadnutých výrokoch, ktorými žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.823,40 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.823,40 eur od 9. 12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol o náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 26. januára 2022 č. k. 24C/60/2019 - 180 žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej procesnej strane priznal voči žalujúcej procesnej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok), a to titulom náhrady škody spôsobenej na zdraví žalobcu zranením na bobovej dráhe SNOW PARADISE Oščadnica, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný. 1.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca absolvoval dňa 27. 10. 2018 spolu s kolegyňou jazdu na bobovej dráhe v Oščadnici, ktorú prevádzkuje žalovaný. Počas jazdy žalobca z dráhy vyletel, následkom čoho utrpel zlomeninu panvovej kosti, vyše mesiaca bol v nemocnici, podstúpil operačný zákrok. Domáhal sa náhrady škody voči žalovanému v zmysle posudku, v ktorom bolo obodované jeho zranenie. 1.2. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil na základe ust. § 415, § 420a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 441 Obč. zák. V odôvodnení uviedol, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví v súvislosti s jeho jazdou na bobovej dráhe prevádzkovanej žalovaným, avšak dôkazné bremeno preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou mu vzniknutou žalobcovi a prevádzkovou činnosťou zariadenia žalovaného, žalobca neuniesol. Žalovaný dôkazmi procesnej obrany jednoznačne presvedčil súd o tom, že po technickej stránke bobová dráha z hľadiska svojej prevádzky spĺňala všetky podmienky bezpečného užívania pre klientov, pri dodržaní požadovaných pravidiel z ich strany. Na prevádzkovom zariadení žalovaného podľa záverov súdu neboli zistené žiadne vady, ktoré by mali mať vplyv na bezpečnosť jazdy a mohli by spôsobiť úraz žalobcovi tak, ako jeho vznik skutkovo popisuje. Bobová dráha je riadne certifikovaná a v zmysle správy o periodickej prehliadke a odbornej skúške vypracovanej dňa 24. 5. 2019, strojné zariadenie lanového vleku na dopravu vozíkov je spôsobilé ďalšej bezpečnej prevádzky, teda správa konštatuje vo svojom závere, že trať je spôsobilá na prevádzku, neboli zistené žiadne nedostatky. Žalovaný dodržal všetky potrebné a vyžadované podmienky na to, aby klienti používajúci bobovú dráhu, boli dostatočne informovaní pred jazdou, ako sa majú počas jazdy správať. Svedeckými výpoveďami zamestnancov žalovaného mal súd preukázané, že každý deň pred spustením bobovej dráhy pre klientov, zamestnanci prešli celú dráhu a v prípade zistenia nejakých problémov, by k spusteniu dráhy nedošlo, vrátane nepriaznivého počasia. Okrem informovania prostredníctvom zamestnancov mali klienti možnosť oboznámiť sa s bezpečnostnými pravidlami jazdy formou písomného poučenia vystaveného v mieste začatia jazdy. Zo strany žalovaného súd nezistil žiadnu existujúcu okolnosť, ktorá by mohla spôsobiť škodný následok v prípade žalobcu, spôsobený prevádzkou bobovej dráhy. Tvrdenia žalobcu spočívajúce v tom, že žalovaný mal lepšie zabezpečiť, aby nohy nemohli vyletieť z vozíka a dopadnúť na servisný pás, súd neprijal, z fotografických dôkazov procesnej obrany a výpovede riaditeľa jednoznačne vyplývalo, že bobový vozík je zabezpečený tak, aby nohy nemohli pri jazde vyletieť, od miesta kde sa noha opiera od päty hore s ochrannou mriežkou je dostačujúca vzdialenosť 20 cm, nohu do boku nie je možné vybrať, môže sa tak stať len preklopením nohy cez mriežku, čo musí urobiť sám jazdec počas jazdy, a to v prípade, keď sa jazde dostatočným spôsobom nevenuje. Bezpečnosť samotnej prevádzky bobovej dráhy potvrdzovala aj skutočnosť, že počas celej doby prevádzky (16 rokov) sa stali len dva prípady, kedy jazdec vyletel počas jazdy z bobového vozíka, okrem žalobcu to bol jeden prípad z minulosti, kedy si preukázateľne jazdec odopol bezpečnostný pás. Súd rovnako neprijal ani argumentáciu žalujúcej procesnej strany, že v daný deň bolo daždivé počasie, bobová dráha nebola z uvedeného dôvodu prevádzkyschopná a obsluhujúci personál nemal na dráhu vpustiť klientov. Uvedené tvrdenie nemal súd preukázané, v správe SHMÚ týkajúcej sa počasia v predmetný deň, sa uvádzalo, že bolo takmer zamračené počasie a v poobedňajších hodinách bola zrážková činnosť vo forme slabého dažďa. Podľa vyjadrenia riaditeľa prevádzky a v zmysle prevádzkových pravidiel, je možné pustiť klientov na dráhu počas dažďa, keď jazdec dodržiava predpisy, riziko nehrozí, dážď nemá vplyv na bezpečnosť jazdy. Zo strany žalovaného nedošlo ku žiadnej skutočnosti majúcej povahu v prevádzke bobovej dráhy, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť jazdy žalobcu a ktorá by bola spôsobilá zapríčiniť jeho zranenie, v danom prípade jednoznačne absentovala príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou na zdraví žalobcu a prevádzkovou činnosťou bobovej dráhy, zákonného predpokladu na vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného, ktorý dostatočne zabezpečil po technickej stránke prevádzku bobovej dráhy. 1.3. Na vznik zranenia žalobcu podľa záverov súdu malo rozhodujúci vplyv vlastné konanie žalobcu ako poškodeného, ktorý si svojím správaním zranenie privodil, čím zbavil žalovaného zodpovednosti za vzniknutú škodu na svojom zdraví. Z lekárskej správy, výpovede samotného žalovaného pred orgánom činným v trestnom konaní, aj zo zápisnice súdu vyplývalo, že deň pred osudnou jazdou žalobca požíval na firemnej akcii spolu so svojimi kolegami alkohol a na druhý deň mohol mať v tele zbytkový alkohol, žalobca tiež priznal požitie alkoholu pred samotnou jazdou, a to veľkého piva a tiež pohárik alkoholu tvrdého. Skutočnosť, že navonok žalobca nejavil známky opitosti, neznamená, že sa požitie alkoholu neprejavilo na jeho schopnostiach riadenia bobového vozíka počas jazdy, alkohol vo všeobecnosti otupuje zmysly človeka, spôsobuje uvoľnenie a ovplyvňuje ostražitosť v tom zmysle, že človek určité momenty nesprávne vyhodnocuje a nevníma dostatočne prípadné nebezpečenstvo. Požitie alkoholu malo vplyv na spôsob jazdy žalobcu, ktorý nevenoval jazde požadovanú pozornosť a s najväčšou pravdepodobnosťou si počas jazdy odopol bezpečnostný pás, čím došlo k jeho vyleteniu z bobového vozíka a následnému zraneniu. Súd v súlade s argumentáciou procesnej obrany dospel k záveru, že z technického hľadiska nie je možné, aby osoba vo vozíku z neho vyletela počas jazdy pri zapnutom bezpečnostnom páse tak, aby pás zostal neporušený a rovnako nie je možné, aby osoba vzrastu žalobcu, ktorý meria 180 cm, sa z vozíka pri zapnutom páse vysunula tak, že by skončila mimo bobový vozík. Na základe uvedeného následky za vzniknuté zranenie žalobcu nebolo možné pripísať objektívnej zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa bobovej dráhy, ale samotnému žalobcovi, ktorý svojím konaním nedodržal bezpečnostné pravidlá požadované pri jazde na bobovej dráhe, s ktorými bol oboznámený, porušil bezpečnostné pokyny stanovené na bezpečnosť jazdca, teda zranenie na zdraví si spôsobil žalobca vlastnou nezodpovednosťou, zranenie nevzniklo prevádzkovou činnosťou bobovej dráhy žalovaného. 1.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 28. septembra 2023 sp. zn. 9Co/76/2022 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.823,40 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.823,40 eur od 9. 12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (I. výrok), vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil (II. výrok), žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. (III. výrok) 2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z právneho záveru, že v danom prípade došlo k úplnej liberalizácii žalovaného zo zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420a Obč. zák., keď bol názoru, že za vznik škody zodpovedá žalobca, t. j. poškodený, výlučne sám. S týmto právnym názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu nestotožnil, keď podľa odvolacieho súdu došlo k liberalizácii žalovaného zo zodpovednosti len sčasti. Záver o výlučnej zodpovednosti žalobcu za utrpenú škodu na zdraví založil súd prvej inštancie jednak na skutočnosti, že žalobca pred jazdou na bobovej dráhe požil alkohol a ďalej na tom, že si žalobca počas jazdy s najväčšou pravdepodobnosťou odopol bezpečnostný pás, čím došlo k jeho vyleteniu z vozíka a následnému zraneniu. Kým okolnosť požitia alkoholu žalobcom pred jazdou na bobovej dráhe vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo, tak záver súdu o tom, že si žalobca počas jazdy sám odopol bezpečnostný pás, nemá vo vykonanom dokazovaní žiadnu oporu. Nesporné bolo, že žalobca pred samotnou jazdou požil alkohol, keď podľa vlastného vyjadrenia vypil jedno veľké pivo a pol deci tvrdého alkoholu Odvolací súd považoval za nesporné, že žalobca v dôsledku požitia alkoholu pred jazdou mal znížené reakčné schopnosti, čo je o to významnejšie, že to bol práve žalobca, kto na vozíku v pozícii vzadu sediacej osoby tento vozík ovládal (mal ho dobrzďovať), a teda bezpečná jazda spočívala práve na jeho reakciách. 2.2. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že si žalobca (pod vplyvom požitého alkoholu) počas jazdy s najväčšou pravdepodobnosťou odopol bezpečnostný pás, následkom čoho vyletel z vozíka a zranil sa, pretože nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by umožňovali vyvodiť záver, že si žalobca odopol bezpečnostný pás sám; napokon aj súd prvej inštancie tento záver formuloval nie ako preukázanú skutočnosť, ale len ako možnú pravdepodobnosť. Bez spoľahlivého zistenia, podopretého dôkazom, že si žalobca sám odopol bezpečnostný pás, však súd prvej inštancie nemohol vychádzať z takéhoto faktu ako preukázaného, keď posudzoval mieru zodpovednosti žalobcu a žalovaného za vzniknutú škodu. Nesporné bolo, že žalobca bol na začiatku jazdy vo vozíku pripútaný bezpečnostným pásom - vyplývalo to ako z výpovedí samotného žalobcu, tak aj jeho spolujazdkyne (svedkyne G. C.), ako aj obslužného personálu na bobovej dráhe. Ako došlo k odopnutiu bezpečnostného pásu sa v konaní nepodarilo spoľahlivo zistiť, a preto nebolo možné pri posudzovaní miery spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného pričítať na jeho vrub záver o tom, že si bezpečnostný pás odopol žalobca sám. 2.3. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania uviedol, že ani jednej zo strán sporu však nič nebránilo v tom, aby súdu predložili súkromný znalecký posudok, t. j. posudok vyhotovený na základe objednávky hociktorej zo sporových strán. Nariadenie znaleckého dokazovania súdom navrhol žalobca v samotnom závere konania pred súdom prvej inštancie, čo by bolo aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na dovtedy vykonané rozsiahle dokazovanie nehospodárne. 2.4. Pri posudzovaní miery, akou sa žalobca podieľal na vzniku škody, odvolací súd zohľadnil okolnosť, že žalobca prispel ku vzniku škody svojím aktívnym konaním - požil alkohol, a napriek tomu sa rozhodol absolvovať jazdu na dráhe, t. j. nesprával sa tak, ako by sa spravidla za daných okolností mal správať priemerne starostlivý človek. Berúc do úvahy objektívnu povahu zodpovednosti žalovaného podľa ust. § 420a Obč. zák. (pričom v tomto prípade neboli prítomné žiadne také neodvrátiteľné udalosti, nesúvisiace s prevádzkovou činnosťou, ktoré by žalovaného liberovali, tzv. vis major), považoval odvolací súd za primerané stanoviť pomer zodpovednosti žalobcu a žalovaného na vzniku škody 70 % (žalobca) : 30 % (žalovaný). Žalobca uplatňoval náhradu škody na zdraví titulom bolestného na základe lekárskeho posudku (č. l. 11 spisu) ohodnoteného celkovým počtom bodov 300, keď výška jedného bodu mala v danom období hodnotu 20,26 eur (na základe Opatrenia Min. zdravotníctva SR z 15. 5. 2019 č. S07592-2019-OL), čo predstavuje sumu 6.078 eur; z nej potom 30 % činí 1.823,40 eur, ktorá suma patrí žalobcovi ako náhrada škody na základe ust. § 420a ods. 1 Obč. zák. 2.5. Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne z ním požadovanej istiny, počnúc 6. 9. 2019 do zaplatenia, poukazujúc na to, že žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 6.078 eur listom zo dňa 4. 9. 2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 5. 9. 2019 (č. l. 11, 12 spisu). Po oboznámení sa s obsahom listu žalobcu zo dňa 4. 9. 2019, ktorý adresoval žalovanému, odvolací súd zistil, že tento neobsahuje výzvu žalobcu na plnenie, ale že v ňom žalobca oznamuje žalovanému, že na bobovej dráhe, ktorú žalovaný prevádzkuje, utrpel dňa 27. 10. 2018 úraz, ktorého následky doposiaľ pretrvávajú a že si bude uplatňovať všetky nároky vyplývajúce z predmetného zranenia, s tým, že má (ku vtedajšiemu dňu) k dispozícii lekársky posudok o bolestnom a mieni si uplatniť aj nárok na odškodnenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj ďalšie nároky (stratu na zárobku, ušlý zisk, účelné náklady spojené s liečením atď.). V liste samotnom však žalobca žalovaného na plnenie nevyzýva, list má informačný charakter, z ktorého dôvodu od neho podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné odvíjať počiatok omeškania žalovaného s plnením. K omeškaniu žalovaného došlo až nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanému súdom, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 8. 12. 2019 (doručenka pripojená na č. l. 17 spisu). Omeškanie potom nastalo od 9. 12. 2019, ku ktorému dňu predstavovala úroková sadzba úroku z omeškania 5 % ročne, v ktorej výške odvolací súd žalobcovi priznal ročné úroky z omeškania, od 9. 12. 2019 do zaplatenia (§ 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu škody vo výške 1.823,40 eur s príslušenstvom a vo zvyšku zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 CSP), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia miery spoluúčasti žalobcu ako poškodeného na vzniku škody (§ 441 Obč. zák., § 420a ods. 3 Obč. zák.). 2.6. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov ako prvoinštančného, tak aj odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % (počítaných z priznanej sumy 1.823,40 eur s prísl.). Súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, keď priznal nárok úspešnej strane, hoci nie v celej požadovanej výške, a to vtedy, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. V takýchto prípadoch nejde o procesne neúspešného účastníka, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno totiž účastníka zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, závisiaceho od úvahy súdu. V danom prípade je relevantná tá skutočnosť, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, pričom rozhodovanie o jej výške bolo výsledkom úvahy súdu. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.