2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu.
názoru Mestského súdu Bratislava III (ďalej aj „predkladajúci súd“) je na konanie kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava IV, keďže sa nejedná o obchodný spor. Zo spisu totiž vyplýva, že nájomnú zmluvu uzatvoril žalovaný dňa 1. novembra 2018 ako fyzická osoba, pravdepodobne na účel bývania. Uvedený názor podporuje aj vyjadrenie OR PZ v Bratislave II (č. l. 36 spisu), z ktorého vyplýva, že predmet nájmu žalovaného, definovaný v nájomnej zmluve, sa nachádza v ubytovacom zariadení s recepciou (nehnuteľnosť JURKI Dom na Domkárskej č. 4 v Bratislave). Pracovníčka recepcie potvrdila orgánom PZ, že žalovaný v zariadení kedysi býval, avšak už asi 5 rokov tu nebýva. Skutočnosť, že faktúry boli vystavované na IČO žalovaného, nemá
názoru predkladajúceho súdu na právne postavenie sporových strán žiadny vplyv. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný, avšak z iných dôvodov, ako uviedol predkladajúci súd v nesúhlase s postúpením. 4.
1 a 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 5.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 6.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 7.
CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 8.
CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 9.
CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné
6 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“) sídlom Krajského súdu v Trenčíne je mesto Trenčín; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Prievidza, b) Okresného súdu Trenčín. 11.
24 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Prievidza je mesto Prievidza; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Okresný súd Prievidza má pracoviská v meste Bánovce nad Bebravou a v meste Partizánske. 12.
1 zákona č. 307/2016 Z. z., ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 13.
3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
14.
2 písm.
tohto zákona je
1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
3 zákona č. 307/2016 Z. z., vyslovil nesúhlas s postúpením veci z dôvodu, že nejde o obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie a rozhodnutie by bol kauzálne príslušným súdom.
údajov živnostenského registra stále aktívne vykonáva podnikateľskú činnosť. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca doručil podanie - oprava návrhu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom uviedol, že týmto podaním dopĺňa údaje žalovaného o IČO a adresu miesta podnikania, na ktorú mu boli vystavované aj faktúry, ktorých sa týka predmet tohto konania. Následne upomínací súd vydal dňa
názoru Najvyššieho súdu SR, v danom štádiu konania, kedy ešte vo veci neprebehlo riadne dokazovanie, nemožno len na základe obsahu spisu a do neho založených listín dospieť k záveru, že ide o spor s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP (tzv. individuálny spotrebiteľský spor). Je zrejmé, že sám žalobca považuje predmetný spor za obchodnoprávny, aj keď pôvodne v tlačive návrhu na vydanie platobného rozkazu neidentifikoval osobu žalovaného ako podnikateľa a uplatňovaný nárok ako obchodnoprávny a urobil tak až po výzve upomínacieho súdu (opravou návrhu). Zároveň však vyjadrenie pracovníčky recepcie, na ktoré poukázal predkladajúci súd, nemožno považovať za dôkaz o tom, na aký účel si žalovaný prenajal od žalobcu nebytový priestor v nehnuteľnosti pod názvom JURKI DOM na Domkárskej č. 197/4 v Bratislave, keďže účel nájmu by mal vyplývať predovšetkým zo samotnej nájomnej zmluvy. V posudzovanom prípade z obsahu nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca, v postavení prenajímateľa, so žalovaným ako nájomcom, explicitne nevyplýva, na aký účel si nájomca prenajal nebytový priestor špecifikovaný v článku I. zmluvy. Najvyšší súd SR tak mohol vychádzať len skutočnosti, že žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy bol aktívnym podnikateľom (podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia) a adresu, na ktorej sa nachádza predmet nájmu (nebytový priestor), ohlásil príslušnému živnostenskému úradu ako miesto svojho podnikania, t. j. miesto, z ktorého bude riadiť svoje podnikanie. Pozornosti Najvyššieho súdu SR neuniklo, že v článku V. bode 11 nájomnej zmluvy sa nachádza zmluvné dojednanie,
ktorého v priestoroch bytu nie je povolené žiadne podnikanie, avšak predmetné dojednanie nekorešponduje s ostatným obsahom zmluvy, koncipovanej celkom jednoznačne ako zmluva o nájme nebytového priestoru.
ktorého kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá. 22. V posudzovanom prípade bude do úvahy prichádzať len kritérium adresy trvalého pobytu žalovaného
Žalovaný má v Registri obyvateľov Slovenskej republiky registrovaný trvalý pobyt v meste T. v okrese Prievidza, ktorý okres patrí do obvodu Okresného súdu Prievidza (§ 2 ods. 24 zákona č. 371/2004 Z. z.). Obvod tohto súdu zároveň patrí do obvodu Krajského súdu v Trenčíne [§ 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z.]. Kauzálne príslušným súdom na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Trenčíne je
f) Okresný súd Trenčín. Upomínací súd preto nepostupoval správne, keď na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku spor postúpil Mestskému súdu Bratislava III.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.