ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 v spojitosti s § 42 ods. 2 ZP, a teda výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.
názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania žalovanej, v dôsledku ktorej neprichádzal do úvahy postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. Z obsahu spisu vyplýva, že príloha elektronického formulára - súbor „Odvolanie.pdf“ nebola podpísaná KEP právneho zástupcu žalovanej, a preto bolo
ustanovenia § 125 ods. 2 CSP potrebné podanie vo veci samej, ktorým odvolanie voči rozsudku súdu nepochybne je, urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
osobitného predpisu, dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
osobitného predpisu v lehote 10 dní súdu. K dodatočnému doručeniu odvolania žalovanej v zákonnej lehote vo veci nedošlo, preto odvolací súd na prílohu v „pdf“ formáte pripojenú k formuláru neprihliadol. Odvolanie podpísané KEP JUDr. Ľuboša Frolkoviča a zaslané cez portál eŽaloby dňa 29. apríla 2024 (formulár), ktoré neobsahuje žiadne odvolacie dôvody ani odvolací návrh, odvolací súd
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z
ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť vec na nové rozhodnutie a odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Dovolateľka namietala, že odvolací súd vecne nepreskúmal jej odvolanie, pretože ho vyhodnotil ako nesúladné so zákonom o e-Governmente a ustanovením § 125 CSP.
nej podané odvolanie obsahovalo náležitosti stanovené § 363 CSP a zdôraznila, že podpísať elektronickú prílohu je potrebné iba v prípade plnej moci na zastupovanie klienta a nebolo potrebné osobitne (a teda duplicitne) podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom aj PDF prílohu formulára. Odvolací súd svojvoľne upustil od posudzovania obsahu prílohy „Odvolanie.pdf“, a to napriek tomu, že žalobkyňa sa k odvolaniu (t. j. nie iba k formuláru odvolania, ale aj k jeho prílohe) písomne vyjadrila. Predmetná príloha obsahovala podrobné odôvodnenie odvolania, a teda žalobkyňa bola s obsahom prílohy (dôvodmi odvolania) súdom prvej inštancie riadne oboznámená. Rovnako sa s obsahom PDF prílohy oboznámil aj odvolací súd, a preto až absurdne vyznieva odôvodnenie odvolacieho rozsudku v bode 6., v ktorom poukázal na obsah prílohy odvolanie.pdf a následne uviedol, že na obsah tohto dokumentu neprihliadol. Pokiaľ bolo súdu zaslané elektronické podanie, ktoré spĺňalo požiadavku príslušných zákonných ustanovení a spolu s týmto podaním bola súdu doručená aj príloha obsahujúca časť odvolania, ktorá nebola autorizovaná, ak na ňu súd neprihliadal, ide o prílišný a neprimeraný formalizmus súdu. Príloha k odvolaniu bola súčasťou elektronického podania a osobitne nebola podpisovaná
poučenia uvedeného na webovej internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „MS SR“). Vzhľadom k tomu, že elektronický formulár odvolania bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, je možné jednoznačne verifikovať osobu, ktorá ho autorizovala a podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a kvalifikovaný elektronický podpis dodal tomuto elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh. Za nesprávny považovala poukaz odvolacieho súdu na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023, v ktorom bol uvedený právny názor vo vzťahu k posudzovaniu odvolania neobsahujúceho odvolacie dôvody (kedy ide o tzv. blanketové odvolanie), pretože v prípade jej odvolania o takýto prípad nejde, keďže odkazovala na prílohu formulára. V dovolaní poukázala na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, predovšetkým na uznesenie najvyššieho súdu z 26. januára 2022 sp. zn. 5Ndob/1/2022. 6. Žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol (a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania), majúc za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Pokiaľ informačný systém MS SR umožňuje eventuálne nepodpísať prílohy osobou, ktorá podanie podáva, je to nutné vykladať výlučne na ťarchu tejto osoby. Žalobkyňa spochybňuje aplikáciu rozhodnutí uvádzaných v dovolaní. V prípade odporu v upomínacom konaní ide o odlišný prípad, teda analógia s rozhodnutím sp. zn. 5Ndob/1/2022 je vylúčená.
nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 404/2023 bolo zámerom zmierniť neprimerané prísne a príliš formalistické posudzovanie procesných účinkov len vo vzťahu k podaniam, ktoré majú vyšší stupeň autorizácie, hoci tento nedosahuje úroveň kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP)
osobitného predpisu. K podaniu podpísanému len obyčajným elektronickým podpisom (bez autorizácie) sa ústavný súd jednoznačne vyjadril tak, že v ustanovení § 125 ods. 2 CSP je jasne formulovaná povinnosť doplniť takéto elektronické podanie v lehote desiatich dní. Uvedená povinnosť musí rovnako platiť aj na podania, ktoré nie sú podpísané žiadnym elektronickým podpisom, keďže úroveň ich autorizácie je ešte nižšia ako v prípade obyčajného elektronického podpisu. Pretože v prípade odvolania žalovanej nebolo predmetné podanie podpísané žiadnym elektronickým podpisom, nemožno ho považovať za autorizované podanie, a preto naň nemožno ani aplikovať závery citovaného nálezu. Ak právny zástupca žalovanej podanie nepodpísal, nemôže ísť o podanie s autorizáciou, pričom rovnako nemohol byť logicky ani presvedčený, že (neexistujúca) autorizácia podania je perfektná. 7. K takémuto vyjadreniu dovolateľka poukázala na uznesenie najvyššieho súdu z 28. júna 2024 sp. zn. 4Obdo/19/2023, riešiace
nej identickú procesnú situáciu. 8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. 9.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 10.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 12. Žalovaná v danej veci vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a namietala arbitrárne a formalistické konanie odvolacieho súdu, pretože nepreskúmal prílohu s označením „Odvolanie.pdf“ s odôvodnením, že nespĺňa náležitosti elektronického podania vyžadované zákonom pre nepodpísanie prílohy kvalifikovaným elektronickým podpisom
príslušných ustanovení zákona o e-Governmente. 13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 14.
1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 15.
CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie
1 zákona o e-Governmente orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom
odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa
zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je
osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis
osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu
osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je
osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. 17.
2 zákona o e-Governmente uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený. 18.
1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok
1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci
osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia
zákona o e-Governmente, jeho príloha s názvom „Odvolanie.pdf“ podpísaná nebola. Sporné teda v tomto prípade je, či bolo treba podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom aj prílohy formulára v prípade, že obsahujú odvolacie dôvody, a teda či takto podané odvolanie obsahuje náležitosti v zmysle ustanovení § 363 a § 380 CSP.
úpravy stanovenej v § 23 ods. 1 tohto zákona. Možno konštatovať, že pokiaľ bolo podané elektronické podanie, ktoré spĺňalo požiadavku autorizácie v zmysle zákonných ustanovení a spolu s týmto podaním bola súdu doručená aj príloha obsahujúca časť odvolania (vecné odôvodnenie odvolania), ktorá nebola takto autorizovaná, postup odvolacieho súdu, ktorý na ňu neprihliadal, bol príliš formalistický. Pri posudzovaní podania je nutné vo všeobecnosti skúmať, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna právna norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, že bol naplnený účel právnej úpravy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu. Tieto skutočnosti musia všeobecné súdy pri posudzovaní splnenia určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť (rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 269/2022). 23. Vzhľadom na to, že formulár nazvaný „Odvolanie“ bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, je
dovolacieho súdu možné jednoznačne verifikovať osobu, ktorá ho podávala (právny zástupca žalovanej, resp. žalovaná), čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a kvalifikovaný elektronický podpis dal tomuto formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie písomné, vrátane k nemu pripojenej prílohy „Odvolanie.pdf“. Relevantné v danom prípade bolo, že rubrika elektronicky podaného odvolacieho formulára určená pre odôvodnenie odvolania bola vyplnená žalovanou, hoci len odkazom na pripojenú prílohu formulára, v ktorej sa nachádzal celý text odvolania vrátane odvolacích dôvodov. Iný postup súdu v tejto konkrétnej veci by bol príliš formalistický, keďže účel sledovaný zákonom o e-Governmente bol aj takto podaným odvolaním naplnený a odvolanie bolo dostatočne autorizované. 24. Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže odôvodňovať aj arbitrárnosť právneho posúdenia veci súdom. Trvanie na požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého súdneho procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa, ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“, ústavné kritériá vyplývajúce z Ústavy (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že vo výnimočných prípadoch aj arbitrárnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších inštancií môže odôvodňovať prípustnosť dovolacieho dôvodu
f) CSP (rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/5/2019, 4Cdo/6/2019, 4Cdo/250/2020). 25.
dovolacieho súdu odvolací súd tým, že vo veci zvolil (svojvoľný) výklad príslušných právnych noriem v rozpore s ich účelom a zmyslom, porušil právo dovolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktoré je stanovené v čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovanej procesne prípustné
ustanovenia § 420 písm. f) CSP, a preto, že odvolací súd formalistickým a účelu odporujúcim výkladom znemožnil realizovať žalovanej jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 26. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.