o zaplatenie 1 253,80 eur (37 772,-- Sk)

Najvyšší súd 6 Cdo 242/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B., a.s., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. O. K., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej Ľ. P., bývajúcej v V.B., o zaplatenie 1 253,80 eur (37 772,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 21/2007, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2010 sp. zn. 14 Co 99/2009, 14 Co 100/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
2. októbra 2008 č. k. 25 C 21/2007-148 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo
3. novembra 2008 č. k. 25 C 21/2007-154 zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 19 948,50 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlţnej sumy počnúc dňom
4. augusta 2006 aţ do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovi ako správcovi bytového domu v B., súp. č. X., postaveného na parcele č. X., tvorenom dvoma samostatnými domami so samostatnými vchodmi z V. ul. č. X a K., vznikol voči ţalovanej ako vlastníčke a výlučnej uţívateľke časti bytového domu (bytu č. V.X.) nárok na zaplatenie priznanej čiastky v zmysle pristúpenia (zmluvou o vstavbe bytu) k Zmluve o výkone správy č. 161/99, uzatvorenej dňa 12.5.1999 podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 151/1995 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia zo dňa
5. marca
6. Táto suma predstavuje nezaplatený dlh za príspevok do fondu opráv a poplatkov, za výkon správy, náklady na čistenie komína a za zráţkovú vodu. Keďţe ţalovaná sa dostala s úhradou priznanej sumy do omeškania najneskôr dňom
7. augusta 2006, priznal jej úrok z omeškania z dlţnej sumy od tohto dňa aţ do zaplatenia. S poukazom na úspešne uplatnenú námietku 6 Cdo 242/2010 2 premlčania ţalovanej za obdobie od
8. januára 2001 do
9. augusta 2003 ţalobu vo zvyšku zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením z
10. mája 2010 sp. zn. 14 Co 99/2009, 14 Co 100/2009 na odvolanie ţalovanej rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe zo zmluvy o vstavbe bytu vyplýval pre ţalovanú záväzok pristúpiť k zmluve o výkone správy ihneď po kolaudácii bytu, t.j. do budúcna. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe by ţalovaná po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia urobila vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy. Dospel preto k záveru, ţe ak nie je v konaní preukázaný základ sporu (existencia zmluvného vzťahu o výkone správy medzi účastníkmi konania), nie je moţné z neho uplatňovať ţalované nároky. Do úvahy prichádza len bezdôvodné obohatenie na strane ţalovanej. Súd prvého stupňa sa okrem toho nedostatočne vysporiadal s moţnou zákonnou prekáţkou litispendencie. Keďţe prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a rozsudok okresného súdu potvrdil. V dovolaní namietal odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe sa nemohol vyjadriť ku dvom podaniam ţalovanej doručeným súdu po podaní odvolania. Bolo mu totiţ doručené len odvolanie ţalovanej z
11. decembra 2008, ku ktorému sa aj vyjadril. Podania z
12. marca 2010 a z
13. mája 2010, ktorými ţalovaná doplnila odvolanie, mu však doručené neboli, čím mu bolo odňaté právo oboznámiť sa s ich obsahom a podať k nim vyjadrenie. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaná ţiadala dovolanie ako nedôvodné a neprípustné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania 6 Cdo 242/2010 3 (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. Toto nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie, keďţe sa nejedná ani o zmeňujúce ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Prípustnosť dovolania preto podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie 6 Cdo 242/2010 4 návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., teda ţe mu odvolací súd svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom občianskeho súdneho konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré im procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. K námietke ţalobcu spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd mu nedoručil podania ţalovanej zaslané súdu po doručení odvolania, treba uviesť, ţe súd nie je povinný kaţdú písomnosť zaloţenú do spisu účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O.s.p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O.s.p.), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Navyše, podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V posudzovanej veci ţalobca namietal, ţe odvolací súd mu zaslal na vyjadrenie len odvolanie ţalovanej z
14. decembra 2008 (k nemu sa aj vyjadril), no nedoručil mu podanie označené ako doplnenie odvolania proti rozsudku z
15. marca 2010, ani podanie z
16. mája
17. V prípade ostatného podania treba uviesť, ţe išlo iba o úpravu označenia ţalobcu, keďţe v priebehu konania zmenil názov a sídlo. Ani toto podanie a ani podanie z
18. marca 2010 neobsahovalo také relevantné skutočnosti a tvrdenia, prípadne právny rozbor veci, ktoré by mali určujúci vplyv pre výsledok sporu. Navyše, dôvody odvolania boli podaním 6 Cdo 242/2010 5 z
19. marca 2010 doplnené aţ po uplynutí lehoty na odvolanie. Odvolací súd preto nemal povinnosť tieto podania ţalovanej doručiť ţalobcovi; takáto povinnosť mu zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva. Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd mu svojim nesprávnym postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, dovolací súd na tieto námietky ţalobcu neprihliadal. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
20. 6 Cdo 242/2010 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
21. mája 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová