3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm.
1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, rozsudkom Krajského súdu v Trnave z
2 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku prikazuje sa Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa obvinený I. D., nar. X. K. XXXX v C., trvale bytom T. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, b e r i e d o v ä z b y, ktorá začína 18. júna 2025 o 10.45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. V.
1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzba obvineného I. D. s a n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka, ani prijatím písomného sľubu. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej tiež „súd I. stupňa") z 13. januára 2023, sp. zn. 14T/55/2022 [pozn.: ktorého vyhláseniu predchádzalo zo strany súdu I. stupňa prijatie vyhlásenia obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písm. b), ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku], bol obvinený I. D. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm.
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom uvedené množstvo drog má hodnotu min. 227,9 eur, pri cene 50,- eur za gram v 2 štvrťroku 2022 v Trnavskom kraji. Za to súd I. stupňa obvinenému uložil
6 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť
l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť
m) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov s tým, že
4 Trestného zákona ho zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci, a to: - 1 ks poskladaná 10,- € bankovka so stopami po metamfetamíne, - 1 ks mobilný telefón zn. XIAOMI Redmi Note 11, modročiernej farby, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IME2: XXXXXXXXXXXXXXX s integrovanou batériou, nano SIM kartou Orange č. XXXXXXXXXXXX a
1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to: - 1 ks smart hodinky zn. HUAWEI, čiernej farby, - 1 ks dámske hodinky zn. GUESS zo žltého kovu, - 1 ks pánske hodinky zn. HUGO BOSS HB 272, striebornej farby. Výrok tiež konštatuje, že
5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd I. stupňa obvinenému uložil ochranný dohľad na 2 roky. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „odvolací súd") na podklade odvolania obvineného a prokurátora rozsudkom z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok")
1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a
3 Trestného poriadku obvinenému I. D. výrokom pod bodom I. uložil
6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov.
4 Trestného zákona obvineného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Výrokom pod bodom II.
D. zmietol. * * * Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Galanta z 26. novembra 2014, sp. zn. 2T/162/2014 mu bolo zohľadnené duplicitne. Vo výroku o vine označené predchádzajúce odsúdenie v rámci kvalifikácie skutku založilo zákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty aj
2 písm. a) Trestného zákona (dikcia, že už bol odsúdený). Súd druhého stupňa vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil aj ako zákonný dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho pri ukladaní trestu zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, čím týmto postupom porušil tzv. zásadu „ne bis in idem" uvedenú v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd v predmetnej veci aplikoval identickú okolnosť súčasne ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, s ktorou Trestný zákon spája vyššiu trestnú sadzbu, a súčasne ako okolnosť na zvýšenie trestnej sadzby
5 Trestného zákona, čo je neprípustné. Na základe uvedených pochybení súdu druhého stupňa došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, keďže trest bol ukladaný v nesprávnej trestnej sadzbe, čo malo za následok zhoršenie jeho postavenia. Domnieva sa, že § 38 ods. 5 Trestného zákona účinný do
3 písm.
októbra 2024 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v podaní, jeho mandantom označeným ako dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
2 písm. d) Trestného zákona pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Namietané dôvody dovolania tak celkom zrejme naplnené nie sú [zvlášť nie
1 písm. c), písm. h) Trestného poriadku], pričom rovnako tak nedošlo ani k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, keďže zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného zamietol ako nedôvodné
1 Trestného poriadku. * * * Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm.
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhua v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku). * * * K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd uvádza, že tento je v zmysle dikcie označeného zákonného ustanovenia naplnený, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
5 Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa primárne rozumie, že súdmi v pôvodnom konaní ustálený skutok bol vo výroku o vine odsudzujúceho rozhodnutia právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci nenapĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, než pre aký bol obvinený uznaný za vinného. Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal nesprávnosť aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 1 Trestného zákona nepochybne táto námietka spadá pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku v alternatíve námietky porušenia iného hmotnoprávneho ustanovenia (t. j. iného než je porušenie hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich právne posúdenie/kvalifikáciu zisteného skutku). Takáto námietka je teda pod uvedený dovolací dôvod subsumovateľná. Podstatou argumentácie obvineného k tomuto dovolaciemu dôvodu, nesprávnosť aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona (
ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu) zo strany odvolacieho súdu, pokiaľ už v rámci právnej kvalifikácie zisteného skutku opätovné spáchanie bolo zločinu zohľadnené v § 172 ods. 5 Trestného zákona (už bol za taký čin odsúdený) ako okolnosť zakladajúca použitie vyššej trestnej sadzby (ako znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty), čím mu identická okolnosť (jeho konkrétne predchádzajúce odsúdenie) bola zohľadnená v jeho neprospech (pričítaná mu na ťarchu) duplicitne v rozpore s § 38 ods. 1 Trestného zákona.
1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Úlohou dovolacieho súdu v intenciách uvedenej dovolacej námietky tak bolo posúdiť, či odvolací súd v dôsledku použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona pri ukladaní trestu porušil (alebo neporušil) zásadu ne bis in idem v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona. V posudzovanom prípade je nesporné, že obvinený bol už skôr rozsudkom Okresného súdu Galanta z 26. novembra 2014, sp. zn. 2T/162/2014 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku). Z pohľadu skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, tak zo strany obvineného došlo k špeciálnej recidíve drogovej trestnej činnosti, zohľadnenej už v právnej kvalifikácii
5 Trestného zákona (t. j. obvinený bol už za taký čin odsúdený) ako znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorý práve s ohľadom na túto skutočnosť páchateľovi takého trestného činu sprísňuje trestnú sadzbu odňatia slobody. Dikcia (v pôvodnom konaní aplikovaného) § 38 ods. 5 Trestného poriadku (pozn.: po zmene Trestného zákona ide aktuálneho § § 38 ods. 3 Trestného zákona aj obsahom v inom znení) súčasne reagovala (v rámci úpravy kritérií trestania/nie právnej kvalifikácie) na opätovné spáchanie zločinu sprísnením základnej trestnej sadzby - zvýšení jej dolnej hranice o polovicu. Odvolací súd pritom zvrátil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste v neprospech obvineného práve v dôsledku ním konštatovaného pochybenia v prvostupňovom rozsudku spočívajúcom v tom, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nezohľadnil § 38 ods. 5 Trestného zákona, keď
názoru odvolacieho súdu toto ustanovenie zohľadniť mal. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, súd I. stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody objektívne nezohľadnil skutočnosť, že obvinený už bol v minulosti odsúdený za zločin [§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona] rozsudkom Okresného súdu Galanta z
neho správnej) aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona a vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obvinenému prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v (sprísnenej) trestnej sadzbe 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov, v dôsledku čoho súd I. stupňa
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam nebol oprávnený mimoriadne zmierniť obvinenému trest až na 8 rokov odňatia slobody, keď pri možnosti zníženia mu trestu (len o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby) prichádzalo do úvahy takéto zníženie v minimálnej výmere 8 rokov a 4 mesiacov. Takto formulované pochybenie súdu I. stupňa na základe odvolania prokurátorky potom napravil odvolací súd tým, že
1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a
3 Trestného poriadku sám obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov po (analogickom) mimoriadnom znížení spodnej hranice upravenej trestnej sadzby stanovenej v § 172 ods. 6, § 38 ods. 5 Trestného zákona, ktorý hodnotil ako za zákonný a primeraný z pohľadu závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obvineného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Z rozsudku súdu I. stupňa vo výroku o vine (z pohľadu spôsobu ustálenia skutku aj jeho právnej kvalifikácie) vyplýva, že označené predchádzajúce odsúdenie v rámci právnej kvalifikácie skutku založilo zákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty
5 Trestného zákona (dikcia „už bol za taký čin odsúdený"). Odvolací súd rozhodujúci o odvolaní obvineného a prokurátora len čo do výroku o treste (výrok o vine bol právoplatný z dôvodu prijatého vyhlásenia obvineného o vine), ale identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil jednak ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty
5 Trestného zákona a súčasne aj ako dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného zákona (dikcia „opätovné spáchanie zločinu"), v dôsledku čoho pri ukladaní trestu zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu. Pri absencii iného, než bližšie označeného skoršieho odsúdenia obvineného, ktoré by odôvodňovalo sprísnenie trestnej sadzby
5 Trestného zákona pre opätovne spáchaný zločin, je tak zrejmé, že identické skoršie odsúdenie (pre zločin) bolo obvinenému zohľadnené jednak v rámci (prísnejšej) právnej kvalifikácie, a následne aj prísnejšej trestnej sadzby (
5 Trestného zákona), z ktorej odvolací súd vychádzal pri ukladaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody. Odvolací súdu tým, že duplicitne aplikoval tú istú skutočnosť jednak v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty a jednak ako okolnosť umožňujúcu zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu ( § 38 ods. 5 Trestného zákona), porušil tzv. zásadu ne bis in idem upravenú v § 38 ods. 1 Trestného zákona, vylučujúcu okrem iného aj to, aby okolnosti, ktoré sú súčasne zákonnými znakmi či už základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu boli páchateľovi súčasne (a tým duplicitne) zohľadnené aj ako okolnosti odôvodňujúce použitie vyššej trestnej sadzby
ďalších sprísňujúcich kritérií trestania. V konkrétnom prípade odvolací súd zohľadnil identickú okolnosť (identické predchádzajúce odsúdenie obvineného) súčasne ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, už s ktorou Trestný zákon spája prísnejšiu trestnú sadzbu, a súčasne ako okolnosť, na základe ktorej obvinenému ďalej sprísňoval trest
5 Trestného zákona, čo je v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona neprípustné a zásadne zhoršujúce postavenie obvineného pri ukladaní mu trestu za súdenú trestnú činnosť. Je nepochybné, že odvolací súd napriek uvedeného rovnako ako súd I. stupňa aplikoval na obvineného mimoriadne zmierovacie ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho tak trest, ktorý obvinenému ukladal - hoci vo vyššej výmere než súd I. stupňa (namiesto pôvodných 8 rokov ukladal 9 rokov a 6 mesiacov) - je stále trestom ukladaným pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby (v danom čase) 10 až 15 rokov odňatia slobody. Súčasne je však zrejmé, a to z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, že dôvodom na sprísnenie obvinenému trestu bol práve nesprávny záver odvolacieho súdu o potrebe aplikovania § 38 ods. 5 Trestného zákona, čím medzi týmto chybným záverom odvolacieho súdu a trestom, ktorý odvolací súd obvinenému ukladal vo vyššej (sprísnenej) výmere než súd I. stupňa, je priama vecná súvislosť (resp. nadväznosť). Zásadným je tak nesprávny záver odvolacieho súdu o tom, že súd I. stupňa nemohol aplikovať uvedené zmierovacie ustanovenie takým spôsobom, aby obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, keď maximálne možné zmiernenie trestu bolo možné z pohľadu výmery na 8 rokov a 4 mesiace odňatia slobody. Odvolací súd totiž pri ukladaní trest obvinenému vychádzal (nesprávne) z trestnej sadzby 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov odňatia slobody, namiesto 10 rokov až 15 rokov, ktorá prichádzala do úvahy (bez aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona) pri správnej aplikácii Trestného zákona pri ukladaní trestu. Konštatované pochybenie odvolacieho súdu spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona tak bolo výlučným dôvodom pre sprísnenie obvinenému trestu (keď iný dôvod sprísnenia trestu ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva), a tým z pohľadu § 371 ods. 5 Trestného zákona toto pochybenie zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného v otázke trestania. Zistené pochybenie - porušenie zásady ne bis in idem pri ukladaní trestu (porušenie hmotnoprávneho ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona) - pri posudzovaní jeho dôsledkov na postavenie obvineného v danej veci, tak je významne zhoršujúce postavenie obvineného z pohľadu zákonnosti ukladaného trestu a dovolací súd ho hodnotí ako zásadné. Na uvedenom závere preto nič nemení, že odvolací súd prísnosť trestnej sadzby, ku ktorej (hoci neprávne) dospel (za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona), korigoval aplikáciou mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho obvinenému ukladal trest odňatia slobody pod (ním nesprávne zistenú) dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov odňatia slobody. Vo vzťahu k obvineným uvádzaným dovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) Trestného poriadku, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli dovolací súd ku konštatovaniu naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, možno konštatovať, že obvinený dovolaním dosiahol svoj zámer napraviť pochybenie týkajúceho sa výroku o treste v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, keď v ďalšom nebude možné pri ukladaní trestu postupovať aj
5 Trestného zákona (resp. aktuálneho § 38 ods. 3 Trestného zákona). Obvinený nad rámec argumentácie, ktorú dovolací súd posudzoval v rámci dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm.
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera (ods. 1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (ods. 2).
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Z už vyššie uvedených dôvodov, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, posúdiac dôvodnosť dovolania obvineného I. D., dovolací súd rozhodol tým spôsobom, že vyslovil
1 Trestného poriadku, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023, bol porušený zákon v § 38 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v neprospech obvineného;
2 Trestného poriadku zrušil označené rozhodnutie, ako aj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Na podklade už vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí tak bude vecou Krajského súdu v Trnave, aby rešpektujúc právne závery vyslovené v tomto rozsudku opätovne rozhodol v otázke trestu obvineného. V tejto súvislosti dovolací súd len pripomína, že
1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil; a
2 Trestného poriadku ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. * * *
2 Trestného poriadku, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na základe dovolania výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Vzhľadom ku skutočnosti, že dovolací súd zrušil týmto rozsudkom výrok o treste odňatia slobody, ktorý obvinený v čase vyhlásenia tohto rozsudku vykonáva, bol povinný
2 Trestného poriadku súčasne rozhodnúť aj o väzbe obvineného. K otázke splnenia procesných podmienok k rozhodovaniu o väzbe najvyšší súd uvádza, že obvinený výslovne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, pričom (pôvodne určený) termín verejného zasadnutia bol určený výlučne z dôvodu eventuality potreby výsluchu obvineného k otázke väzby v prípade vyhovenia jeho dovolaniu, pričom dôvod takého jeho výsluchu jeho žiadosťou o konanie v neprítomnosti v zmysle § 72 ods. 3 Trestného poriadku zanikol a preto dovolací súd rozhodoval o väzbe obvineného bez jeho výsluchu na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku.
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť
Dôvod preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] je daný vtedy, ak z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Vzhľadom na to, že prokurátor a obvinený podali proti rozsudku súdu I. stupňa odvolanie „len" čo do výroku o treste a najvyšší súd na podklade dovolania obvineného zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, čo znamená, že výrok o vine zostal rozsudkom dovolacieho súdu nedotknutý, teda (relatívne) právoplatný, s dôsledkom vrátenia veci do štádia neukončeného trestného stíhania, ktorého predmetom je výlučne rozhodovanie v otázke trestu. Navyše obvinený sa k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, kladenej mu za vinu v pôvodnom konaní priznal [urobil vyhlásenie
1 písm.
stabilnej judikatúry ústavného súdu reflektujúcej ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, skutočnosti odôvodňujúce väzobné stíhanie môžu spočívať aj v charaktere, rozsahu a závažnosti trestnej činnosti (primerane napr. rozhodnutia ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 227/2020, III. ÚS 202/2021, I. ÚS 552/2020). Tieto konkrétne skutočnosti potom dôvod tzv. preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]
názoru najvyššieho súdu dostatočným spôsobom opodstatňujú. Bez povšimnutia nemôže zostať 10 predchádzajúcich kolízií obvineného s Trestným zákonom, pričom pre drogovú trestnú činnosť bol viackrát právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo
1 písm. c) Trestného poriadku.
2 tretia veta Trestného poriadku, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno nahradiť väzbu, možno v prípade, ak je skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, použiť len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Dovolací súd poznamenáva, že prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného poriadku), je viazané na spôsobilosť tohto prostriedku (náhrady väzby) zabezpečiť účel väzby, ktorá podlieha individuálnemu posúdeniu. V posudzovanom prípade dovolací súd z predloženého spisu nezistil také výnimočné okolnosti predpokladané v § 80 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku. Pri posudzovaní osoby obvineného je potrebné venovať pozornosť celému jeho predchádzajúcemu životu, jeho veku, recidíve, postoju k spáchanému trestnému činu a podobne. S poukazom charakter súdenej trestnej činnosti, špeciálnu recidívu drogovej trestnej činnosti u obvineného, aj stav relatívne právoplatného výroku o vine (napriek tomuto rozsudku), kedy naďalej obvinenému hrozí relatívne vysoký trest odňatia slobody, nemožno dospieť k dôvodnosti záveru, že by probačný dohľad alebo obvineným daný písomný sľub predstavovali prostriedky spôsobilé eliminovať hrozbu vyjadrenú existenciou zákonného dôvodu preventívnej väzby u obvineného. Väzba obvineného nie je v rozpore so zásadami primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a s ohľadom na vyššie uvedené ju aktuálne nemožno nahradiť u obvineného miernejšími alternatívnymi procesnými prostriedkami. Z týchto dôvodov rozhodol najvyšší súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.