1, ods. 3 písm.
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. Q. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 17. októbra 2024, sp. zn. 4T/62/2024, uznal obvineného T. Q. za vinného zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
1, ods. 3 písm.
3 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť
l) Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť
m) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 písm. c) Tr. zák. a § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Dňa 21. apríla 2025 podal obvinený T. Q. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Viktora Mlyneka písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., a síce zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Obvinený vo svojej dovolacej argumentácii namietal, že v konaní došlo k poskytnutiu výhod pre niektorých svedkov, ktorí svedčili v jeho neprospech, a to najmä v prípade svedkyne L. L., pričom nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu videl aj v tom, že svedkovia, ktorí vypovedali pred vznesením obvinenia voči jeho osobe, boli ovplyvňovaní zo strany príslušníkov polície (vyšetrovateľov, operatívcov), keďže pred ich výsluchom boli inštruovaní ako majú vypovedať a boli nabádaní, aby uvádzali okolnosti v jeho neprospech. V tejto súvislosti poukázal na porušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači. Uviedol, že jediným dôvodom priznania viny bola hroziaca výška trestu odňatia slobody, keďže prokurátor mu „ponúkal“ až 8 rokov. Taktiež mal za to, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a nevenoval sa jeho námietkam ohľadne spôsobu výpovedi svedkov, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu zásadným spôsobom. Rozsudok okresného súdu je tak
názoru obvineného založený na extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami, na nevysporiadaní sa s námietkami obhajoby, na nerešpektovaní základných ústavných princípov súvisiacich s trestným konaním, na svojvoľnej interpretácii a aplikácii noriem trestného práva, keďže vychádza zo skutkových zistení, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania, pričom pri ich hodnotení zo strany súdu nedošlo ani k uplatneniu zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obvineného a to práve z dôvodov vplývania na svedkov zo strany orgánov činných v trestnom konaní pred ich výsluchom. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom okresného súdu bol porušený § 2 ods. 1, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 12 a ods. 14, § 34 ods. 1 a ods. 2 a § 131 Tr. por., a to v jeho neprospech, a aby dovolací súd
2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ako aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo a
1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol iný sudca
2 Tr. por. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátorka“) podaním z 28. mája 2025 konštatujúc, že v priebehu celého trestného konania vedeného proti obvinenému bolo plne rešpektované jeho právo na obhajobu a nedošlo k žiadnemu a už vôbec nie zásadnému porušeniu tohto jeho práva, preto v danej veci nie je naplnený dôvod dovolania
1 písm. c) Tr. por. Mala za to, že obvineným označené výsluchy svedkov boli vykonané v súlade so zákonom, vrátane riadneho poučenia svedkov aj za účasti obhajcu obvineného a pri žiadnom vykonanom výsluchu nedošlo k nezákonnému postupu, ktorý by mal za následok porušenie jeho práva na obhajobu. Za nedôvodné a ničím nepodložené považovala tiež tvrdenia obvineného o údajnom poskytnutí výhod ním uvádzanej svedkyni, ktorá ho (spolu s ďalšími svedkami) usvedčovala zo stíhanej trestnej činnosti, ku ktorej sa aj sám priznal už v prípravnom konaní. Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietnuť. Dňa 6. júna 2025 bolo dovolanie obvineného T. Q. spoločne s kompletným spisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo síce podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), avšak zjavne bolo podané neoprávnenou osobou.
5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.
1 písm. c).
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že obvinený T. Q. na hlavnom pojednávaní konanom 17. októbra 2024, po zákonnom poučení
2 Tr. por. v zmysle ustanovení § 257 ods. 5, ods. 8 Tr. por., učinil vyhlásenie
1 písm. b) Tr. por., a síce, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a súd toto vyhlásenie
7 Tr. por. prijal (č. l. 750 spisu). Následne po vyhlásení rozsudku sa obvinený vzdal práva na podanie odvolania a to aj za všetky oprávnené osoby. V tomto kontexte najvyšší súd upozorňuje, že ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. a § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Tr. por.) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Tr. por.) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 372 ods. 1 Tr. por.] (R 12/2017). Na podklade týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného T. Q. bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho súd
b) Tr. zák. bez preskúmania veci odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.