1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní menovaného podanom proti rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 2T/84/2019, z
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/27/2023, z
1 Trestného poriadku prikazuje Okresnému súdu Martin, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 2T/84/2019, z 24. novembra 2022 bol obvinený Y. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom výkon tohto trestu mu bol
1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky a zároveň mu bol
2, ods. 4 písm. f) uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s povinnosťou spočívajúcou v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému R. R.. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením, sp. zn. 3To/27/2023, z 22. júna 2023 tak, že
Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený Y. K. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Milana Kuzmu dovolanie s poukazom na dovolacie dôvody
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, teda, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu je potrebné uviesť, že okresný súd v rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci stáli proti sebe dve skupiny dôkazov. Na jednej strane to bola výpoveď obžalovaného. Na strane druhej to bola výpovede svedka - poškodeného, svedkyne R. R., ako aj odborné vyjadrenia, výpoveď znalkyne, lekárske správy, úradné záznamy zasahujúcich príslušníkov PZ V.. R.. R. B. a Y.. B. P. a ich výpoveď na hlavnom pojednávaní, záznam hovoru RED AT a ďalšie listinné dôkazy. Svedkovia - E.. R.. Ľ. K. A.., E. P., R.. R. L. a S.. J. J., Y.., títo neboli prítomní a účastný konfliktu a nevedeli sa vyjadriť k skutočnostiam pre trestné konania významným, títo sa vyjadrili len k napätým vzťahom, ktoré panujú medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj k skutočnostiam, ktoré predchádzali skutku a skutočnostiam, ktoré videli po skutku, teda ako obžalovaný vychádza od poškodeného, nevedeli však čo sa odohralo v dome a pred dverami do domu poškodeného. Krajský súd, rozhodnutie okresného súdu potvrdil a konštatoval, že súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia absencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda sa plne stotožnil s otázkou uznania viny a uloženia primeraného trestu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i), Trestného poriadku, odsúdený vo svojom dovolaní poukazuje na to, že nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, spočíva v nesprávnej právnej kvalifikácii, pretože poškodený nemá byť kvalifikovaný ako chránená osoba s poukazom na chorú osobu, ako osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, resp. ako invalidnú osobu. Toto ustanovenie chráni zraniteľnejšie osoby, tieto taxatívne vymenúva, a to z dôvodu, že spoločnosť ma eminentný záujem na ich zvýšenej ochrany zo strany štátu. Odsúdený mal informácie o zdravotnom stave poškodeného, sú dlhoroční susedia, a pre právnu kvalifikáciu konanie odsúdeného je nepodstatné, či takto konal, vediac o zdravotnom stave poškodeného. Odsúdený nepoukazuje ani na žiadne dôkazy, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Poukazuje iba na to, že súd nevykonal vyšetrovací pokus, teda v rámci obhajoby presadzuje vlastný právny názor, ktorým sa domáha opačného posúdenia veci, pri opretí sa o vykonané dôkazy, ktoré vinu odsúdeného zoslabujú, avšak nevyvracajú. Je na zvážení súdu, ktoré navrhované úkony sa rozhodne vykonať, pri dostatočnom zistení stavu veci, nadbytočné úkony, najmä tie, ktoré idú na rámec patričného dokazovania, alebo nemôžu zvrátiť otázku viny a primeraného trestu, zamietne.“ Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Y. K.
c) Trestného poriadku odmietol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril aj poškodený, ktorý uviedol: „Poškodený konštatuje, že takto vymedzené dôvody dovolania nie sú spôsobilé na zmenu právnych záverov súdov, že tieto závery sú plne relevantné pokiaľ zoberieme na vedomie, čo chráni trestný čin porušovania domovej slobody. Niet žiadnych pochyb o tom, že susedské vzťahy boli vážne narušené a tieto vyústili do nekontrolovateľného správania sa odsúdeného, ktorý prekročil svojím konaním všetky medze akceptovania domovej slobody a medze dané v znení Trestného zákona. Tak ako je vymedzená skutková podstata ´kto neoprávnene vnikne do obydlia iného...´ tak je potrebné hodnotiť i tento prípad, čo súdy svojimi rozhodnutiami správne vyhodnotili a správne zobrali na vedomie pri rozhodovaní aký bol stav spolužitia susedov. Tento logický postup bol správnym záverom súdov a iný výklad by odporoval obvyklému správaniu sa ľudí v takto vypätej situácií. V týchto súvislostiach treba hodnotiť aj jednotlivé vyjadrenia účastníkov incidentu, čo súd taktiež správne vyložil, že pozvanie (ktoré poškodený popiera) o ktorom sa svedkyni L. ´zdá´ nemohlo byť hodnotené inak a nikdy ho nemožno vykladať ako sa to snaží vyložiť odsúdený, že mal oprávnenie na vstup do obydlia poškodeného. I keď sa odsúdený v bode II. podaného dovolania rozsiahlo venuje otázke ublíženia na zdraví, tak skutková podstata porušovania domovej slobody v tomto prípade je nie je umocnená spôsobeným útokom na zdravie poškodeného, ale kvalifikovanú skutkovú podstatu spôsobuje to, že poškodený jednoznačne vedel, že sused je chorou osobou. Toto nepoprel počas celého konania a práve táto skutočnosť bola pre odsúdeného rozhodná pre jeho konanie, napadnutie poškodeného v jeho dome. Isto by takto nekonal, ak by vedel, že poškodený je zdravou osobou a má výšku 2 m a váhu viac ako 110 kg. Ak odsúdený poukazuje vo svojom dovolaní na to, že súd opomenul skúmať, či došlo k naplneniu žalovaného trestného činu, tak ani s touto argumentáciou odsúdeného sa nie je možné stotožniť, lebo táto otázka naplnenia skutkovej podstaty bola dôsledne analyzovaná ako zo strany okresného súdu, tak i odvolacieho súdu, kedy podklady pre ustálenie záverov vyplývajú zo spisového materiálu. Prvostupňový súd tak aj odvolací súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutia a jasne a presvedčivo uviedol logické súvislosti podporené dôkazným stavom, na základe ktorého rozhodol. Podstatné pre rozhodnutie v tejto veci je to, či došlo k porušeniu domovej slobody, kedy spáchanie tohto skutku malo byť vo vzťahu k chránenej osobe. Súd sa podrobne zaoberal tým, ako ku skutku došlo, aký bol jeho priebeh a dôsledne skúmal, či išlo o vniknutie oprávnené alebo neoprávnené. Za uvedeného skutkového stavu niet žiadnych pochýb pri agresivite, ktorú presadzoval odsúdený a jeho vulgárnom správaní, že vojdenie do obydlia nemalo žiadnu pozývaciu časť, že okolnosti daného prípadu vylučovali dobromyseľnosť sprístupnenia svojej nehnuteľnosti poškodeným a ani vedomie odsúdeného, že by mal oprávnenie alebo pozvanie do nehnuteľnosti vstúpiť. Za tohto stavu bolo opodstatnené potom prijať záver, že vniknutie do obydlia poškodeného bolo nežiadúce a v rozpore s Trestným zákonom. Uvedené hodnotenie vzhliadol ako prvostupňový súd, tak i odvolací súd, čo je v rozpore s tvrdením odsúdeného uvedeným na strane 4., kde tvrdí, že bola ´preukázaná skutočnosť´, že poškodený vyzval obžalovaného k tomu, aby k nemu prišiel. Odsúdený týmto argumentuje a odvoláva sa na záver, že nedošlo k naplneniu objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu porušovania domovej slobody. Tento odsúdeným prijatý záver nepreukázania skutočností sa vymyká z logického a právneho záveru hodnotenia okolností prípadu, skutočnej návštevy odsúdeného na a v nehnuteľnostiach poškodeného a v konečnom dôsledku aj v následkoch tejto návštevy, ktoré pozostávali z fyzického útoku a zranení, ktoré boli zachytené na následnom ošetrení poškodeného. Ak svoju argumentáciu o tom, že odsúdený nebol v nehnuteľnosti poškodeného, odsúdený postavil na tom, že z dôvodu, že nebol vykonaný vyšetrovací pokus použitia paprikového spreja KO-JET vnútri nehnuteľností poškodeného došlo k porušeniu práva na jeho obhajobu poškodený uvádza, že rozptyl tohto obsahu paprikového spreja s odstupom niekoľkých minút je taký, že jeho zistenie daným vyšetrovacím pokusom nie je možné. Časový interval určenia tohto rozptylu by ani daným vyšetrovacím pokusom nebolo možné zistiť, pretože čas, ktorý by mal byť skúmaný na rozptyl nie je dostatočne identifikovaný. Taktiež je potrebné uviesť, že aplikácia tohto spreja bola vo vzťahu k útočníkovi do jeho tváre z krátkej vzdialenosti, čo eliminovalo jeho útok a okamžité opustenie jeho nehnuteľnosti. I toto je skutočnosť, ktorá ovplyvňuje výsledok vyšetrovacieho pokusu negatívnym spôsobom t. j., že nie je možné pri otvorených dverách do nehnuteľností a pri odídení osoby vo vzťahu ku ktorej bol sprej aplikovaný zistiť výsledok takéhoto vyšetrovacieho pokusu na takej úrovni, aby sa od toho mohol odvíjať záver o vstúpení alebo nevstúpení odsúdeného do nehnuteľnosti poškodeného. Vstup odsúdeného bol od začiatku identifikovanú jasne, nemenne, ako zo strany poškodeného, tak i zo strany jeho manželky. Dovolací súd musí zobrať pri rozhodovaní o otázke porušenia práva na obhajobu na zreteľ aj tú skutočnosť, či navrhovaný smer dokazovania prispeje alebo neprispeje k objasneniu priebehu skutku. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností poškodený nesúhlasí s tým, že by vyšetrovací pokus priniesol zistenia na základe ktorých by bolo možné ustáliť aplikáciu spreja vo vnútri nehnuteľnosti. To s prihliadnutím na to, že zotrvanie útočníka v danej miestnosti bolo minimálne, jeho pohyb po aplikovaní spreja bol v nehnuteľnosti maximálne 1m pri otvorených dverách, z čoho teda nie je možné vyvodiť záver, že vyšetrovací pokus by bol opodstatnený. Obdobne poškodený vyjadruje svoje presvedčenie, že návrh obhajoby vyšetrovacieho pokusu nie je opodstatnený, neprinesie zodpovedanie rozhodnej skutočnosti, ktorá by svedčila jednak, o priebehu skutku a jednak o tom, že boli porušené práva na obhajobu na strane odsúdeného. V súvislosti s konštatovaním odsúdeného v bode II. 2 považuje poškodený za potrebné vyjadriť sa k tomu, že niet žiadnych pochybností o tom, že je opodstatnené použiť osobitný kvalifikačný pojem - chránenú osobu v rámci ustanovenia § 194 Trestného zákona, pretože odsúdený o zdravotnom stave poškodeného dlhodobo vedel, vedel o jeho významnej imobilite, čo teda opodstatnene smerovalo k použitiu kvalifikovanej skutkovej podstaty porušovania domovej slobody, tak ako je to uvedené v napadnutých rozsudkoch. Niet žiadnych pochybností o tom, že zavinenie odsúdeného je dané, jeho konanie bolo ovplyvnené poznatkom odsúdeného o zdravotnom stave a nemožnosti sa adekvátne brániť, kedy aj zo správania sa poškodeného, je možné dedukovať agresivitu odsúdeného v čase incidentu cez okno nehnuteľnosti poškodeného, cez správanie sa odsúdeného, čo viedlo k zabezpečeniu si obranného prostriedky proti predpokladanému konaniu odsúdeného. Toto je možné vidieť z toho, že pri otvorení dverí poškodený disponoval obranným prostriedkom, ktorý použil až v čase jeho fyzického napadnutia vo svojom dome. To znamená, že tvrdenie odsúdeného o tom, že nijako nevyplýva zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, ako i z jeho odôvodnenia, že by bolo spáchanie tohto činu subjektívne ovplyvnené súvislosťou zdravotným stavom poškodeného nie je pravda. Pri plnom uvedomovaní si tohto stavu, odsúdený konal, zobral spravodlivosť do svojich rúk, emocionálne nezvládol danú situáciu a porušil zákon. Takýto postup je neprípustný, trestný a dôvodne potom postupovali súdy, keď danú trestnú vec posúdili ako trestný čin - porušovania domovej slobody.“ Obvinený a poškodený v priebehu konania opakovane reagovali na vzájomné vyjadrenia. Obvinený vo svojom podaní z 9. mája 2024 spochybnil vierohodnosť výpovede poškodeného, pričom zdôraznil, že „on prah dverí neprekročil, a keby tak aj bol urobil, preukázaná skutočnosť, že poškodený vyzval obžalovaného aby k nemu prišiel, jednoznačne vylučuje naplnenie objektívnej ako aj subjektívnej stránky činu porušovania domovej slobody.“ Na to reagoval poškodený podaním z 3. júna 2024, v ktorom uviedol, že celková dôkazná situácia potvrdzuje prítomnosť obvineného v jeho obydlí, čo má vyplývať z výpovedí viacerých svedkov z ulice. Zdôraznil, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorým by obvinený mohol svoju prítomnosť v jeho byte či následné útoky vierohodne vyvrátiť. Obvinený následne reagoval podaním zo 14. júna 2024, v ktorom stručne uviedol, že správanie poškodeného vyplývalo z jeho vlastnej agresivity a zákernosti, a to v kontexte dlhodobo narušených susedských vzťahov. Poškodený napokon vo svojom podaní zo 4. septembra 2024 zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach a priložil vyrozumenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorého sa mal obvinený 27. novembra 2023 a pravdepodobne aj v nasledujúcich dňoch dopustiť voči poškodenému priestupku úmyselným narušením občianskeho spolunažívania. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku, je preukázaný a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Trestného poriadku. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm.
1 Trestného poriadku (prvá veta v odseku 2 § 369 Trestného poriadku). Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku (ako je tomu v kontexte trestnej veci obvineného), naviac vetou za bodkočiarkou - ,,správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže už v tretej inštancii opätovne hodnotiť dôkazy, a tak (ako sa to domáha dovolateľ) dokonca dospieť k iným, nepochybne skutkovým záverom, spočívajúcim v tom či boli, resp. neboli konaním uvedeným v skutkovej vete rozsudku naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Hodnotenie dôkazov a vyvodenie z toho právnych záverov je kategóriou procesného práva - § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Je potom bez významu, či dospeli skôr konajúce súdy pri použití ich zákonom zverenej povinnosti tak, ako je táto vymedzená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku k záverom odlišným od tých, ktoré v podanom dovolaní predkladá subjekt podávajúci dovolanie. Ustálenie záveru o naplnení, či nenaplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu vždy podlieha rozboru dôkaznej situácie a okolností prípadu, pričom postup
1 Trestného poriadku (čo je tak isto kategória procesného práva) ukladá povinnosť dokazovať v trestnom konaní najmä:
ktorej obvinený Y. K. síce spáchal trestný čin ale zo skutkovej vety nevyplýva naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle ods. 3 písm. a) § 194 Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 2 Trestného zákona. V právnej kvalifikácii
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona najvyšší súd nezistil pochybenie. Na druhej strane však právna kvalifikácia
3 písm. a) Trestného zákona sa odvíja od skutočnosti, že čin bol spáchaný na chránenej osobe.
1 písm. f) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie chorá osoba. Použitú právnu kvalifikáciu
naposledy citovaného ustanovenia neodôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté, a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu. To sa týka spáchania zločinu porušovania domovej slobody na chránenej osobe - chorej osobe. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci bolo pre dovolací súd podstatné, že obvinený v zásade namieta to, že jeho konanie nemalo byť posúdené ako zločin porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku, ktorý je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom dovolací súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať ani meniť. Pri rozhodovaní, ktoré sa opiera o tento dôvod dovolania, preto dovolací súd hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu potom hodnotí aj to, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol skutkovej vete výroku o vine rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu [viď rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47/2008]. So zreteľom na dovolateľom uplatnenú námietku treba k veci uviesť, že
1 písm. f), ods. 2 Trestného zákona (a contrario) možno spáchanie činu voči (
ods. 3 písm. a) § 194 Trestného zákona. Dovolací súd pritom neposudzoval správnosť úvah krajského súdu, ktoré ho viedli k záveru, že trestný čin porušovania domovej slobody bol spáchaný voči chránenej osobe
3 písm. a) Trestného zákona, keďže toto sa dostatočne neodrazilo v popise skutku. Treba pritom zdôrazniť, že z hľadiska dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je rozhodujúce vymedzenie skutku v skutkovej vete výroku o vine rozhodnutia. Na základe uvedeného najvyšší súd uzatvára, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného Y. K., keďže je založený na nesprávnom právnom posúdení skutku, v ktorého popise nie sú dostatočne uvedené skutočnosti odôvodňujúce, že trestný čin porušovania domovej slobody bol spáchaný v súvislosti so zdravotným stavom poškodeného, a teda jeho právne posúdenie ako zločinu porušovania domovej slobody v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate
3 písm. a) Trestného zákona. Najvyšší súd preto zrušil rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prvostupňovému súdu, ktorý je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto rozsudku, prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Treba pritom dodať, že
2 Trestného poriadku nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v neprospech obvineného, a to ani pokiaľ ide o ustálené skutkové zistenia (v smere ich prípadného doplnenia v neprospech obvineného). Vo vzťahu k ďalším dovolacím námietkam obvineného najvyšší súd uvádza, že v dôsledku zrušenia napadnutého uznesenia i rozsudku nastal vo vzťahu k obvinenému Y. K. stav neprávoplatne skončenej veci, a preto bude v rámci ďalšieho konania úlohou prvostupňového súdu sa s týmito vysporiadať a reagovať na všetky argumenty obvineného prednesené aj v dovolaní, ku ktorým sa najvyšší súd z dôvodu zdržanlivosti a sebaobmedzenia v právoplatne neskončenej veci nevyjadroval. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.