Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/24/2024 Identifikačné číslo spisu: 6118323033 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Sedlačková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 39OZ a § 265 Ob

Z nemožno ľubovoľne kombinovať a právny úkon nemožno naraz podradiť aj pod § 265 ObZ, aj pod § 39 OZ, a rovnako tak právny úkon nemôže byť súčasne absolútne neplatný aj relatívne neplatný.“

1. K uvedenej dovolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd sa pri posudzovaní absolútnej neplatnosti neodklonil od dovolateľom citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/208/2010 zo dňa
2. júla
3. Záver odvolacieho súdu je súladný tiež s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 5Obdo/35/2023 zo dňa
4. júla 2024, publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 51/2024, ktorého právna vety v bode II. znie: „Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán.“ S poukazom na uvedené je nutné konštatovať, že v tejto časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia dovolanie žalobcu nie je prípustné.
5. Pokiaľ sa súdy nedostatočne vysporiadali s námietkou žalobcu, že (označené) konanie žalovaného nie je v súlade s dobrými mravmi, táto námietka spadá pod dôvod prípustnosti podľa § 420 písm. f) CSP a je nutné konštatovať, že súdy nižšej inštancie sa s touto námietkou nevysporiadali dostatočne. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že „žalobca síce tvrdil, ale nepreukázal, že konanie žalovaného bolo v rozpore so zákonom a zásadami poctivého obchodného styku“. Takéto konštatovanie je bez ustálenia dohodnutého predmetu plnenia nedostatočné. Odvolací súd v bode
6. napadnutého rozhodnutia uviedol, že „žaloba žalobcu vychádza z navzájom si odporujúcich tvrdení a absolútnej neplatnosti a relatívnej neplatnosti uzavretých zmlúv a zároveň o výkone práv zo zmlúv zo strany žalovaného v rozpore sa zásadami poctivého obchodného styku.

§ 265Ob

Z je vo vzťahu k § 3 ods. 1 OZ ustanovením špeciálne prispôsobeným pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov.

§ 39OZ sa viaže na právny úkon (jeho posúdenie), pričom pri ustanovení § 265 Ob

Z nejde o posudzovanie právneho úkonu, ale o posúdenie výkonu práva, a to v tom, či sa prieči zásadám poctivého obchodného styku.

§ 39OZ a § 265 Ob

Z nemožno ľubovoľne kombinovať a právny úkon nemožno naraz podradiť aj pod § 265 ObZ, aj pod § 39 OZ a rovnako tak právny úkon nemôže byť súčasne absolútne neplatný aj relatívne neplatný.“ Takéto odôvodnenie odvolacieho súdu v súvislosti s námietkou označeného konania za konanie v rozpore s dobrými mravmi, všeobecná a nedávajúca žalobcovi odpoveď. 21. Žalobca ďalej vymedzil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP tým, že omyl žalobcu nemožno považovať za ospravedlniteľný, pretože žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý musí znášať podnikateľské riziko ako súčasť podnikania; žalobca mal a mohol využiť možnosť počítačový program vyskúšať, prezrieť ho u iného klienta žalovaného a tak zistiť, či by jednak počítačový program vyhovoval jeho požiadavkám, a to i napriek tvrdeniam žalobcu, že žiadna firma by nikdy neudelila inej firme prístup k jej účtovným dokladom a databázam; žalobca musel mať vedomosť o tom, že dodaný počítačový program (ktorý nebol vyvinutý špeciálne pre žalobcu) sa bude následne upravovať podľa požiadaviek žalobcu po dodaní počítačového programu v zmysle zmluvy o technickej podpore. 22. Vzhľadom na konštatovanú vadu zmätočnosti spočívajúcej v tom, že súdy pred posudzovaním (ne)platnosti dotknutých zmlúv neustálili dostatočne predmet plnenia dohodnutý zmluvnými stranami, nebolo možné vykonať meritórny prieskum vyššie uvedených dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP, keďže najprv je potrebné ustáliť, čo bolo predmetom zmluvného plnenia, čo bolo dodané a až následne skúmať namietanú neplatnosť právneho úkonu z dôvodu uvedenia do omylu. 23. Z uvedených dôvodov vzhľadom na prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalobcu podľa § 420 písm.
3. f)CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP najvyšší súd zrušil podľa § 449 ods. 1 CSP rozsudok odvolacieho súdu a keďže nápravu v tomto konaní nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, najvyšší súd zrušil podľa § 449 ods. 2 CSP aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 24. Úlohou súdu prvej inštancie bude ustáliť predmet licenčnej zmluvy a zmluvy o technickej podpore zo dňa 9. októbra 2017, a to aj za použitia výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka, ak je predmetom zmluvy počítačový program a ak bola zmluvnými stranami dohodnutá následná možnosť úprav počítačového programu podľa potrieb žalobcu. V rámci zisťovania predmetu plnenia bude potrebné zaoberať sa otázkou dohodnutých funkcionalít počítačového programu prepojených s informačnou povinnosťou žalovaného a tiež stavom jeho dokončenosti v čase jeho dodania žalobcovi. Následne bude úlohou prvoinštančného súdu zistiť, či k uzavretiu dotknutých zmlúv nedošlo v dôsledku poskytnutia klamlivých, zavádzajúcich, resp. nedostatočných informácií, prípadne zamlčania relevantných informácií žalovaným. 25. Po zrušení oboch meritórnych rozhodnutí súdov nižšej inštancie, vrátane výroku o nároku na náhradu trov doterajšieho konania, bolo potrebné zrušiť aj rozhodnutia súdov prvej inštancie týkajúce sa výšky priznaných trov konania. 26. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.