Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/46/2024 Identifikačné číslo spisu: 4408211157 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 393ods.

2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 16. Dovolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 17. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z hľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo na spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť. 18. V posudzovanej veci predmet sporu spočíval v posúdení vecnej legitimácie strán sporu, keď žalovaná v konaní namietala vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne a zároveň namietala svoju vecnú pasívnu legitimáciu. 18.1. Žalovaná svoje výhrady v súvislosti s vecnou legitimáciou v podanom odvolaní upriamila na skutočnosť, že nie je pasívne legitimovanou v uvedenom spore, nakoľko z jej strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, keď jej majetok sa v čase užívania nehnuteľností zmenšil o sumu, ktorú riadne platila za podnájom a uhrádzala ju nájomcovi, ktorý bol jediným subjektom, ktorého majetok sa v dôsledku nájmu ako aj podnájmu na úkor žalobkyne mohol zväčšiť a zväčšil. Namietala, že touto jej argumentáciou sa odvolací súd nezaoberal a v tejto súvislosti v ods. 35. odôvodnenia stroho uviedol, že „obrana žalovanej ohľadne jej dobromyseľnosti, teda že platila nájomné spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., ktorú považovala za riadneho nájomcu, je pre posúdenie danej veci irelevantná“. 18.2. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.). Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná (§ 680 ods. 2 Obč. zák.). Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie (§ 853 ods. 1 Obč. zák.). Ustanovenie § 451 ods. 2 Obč. zák. upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia a to :

1. a)plnenie bez právneho dôvodu resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
2. b)plnenie z neplatného právneho úkonu a
3. c)majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občianky zákonník v citovanom ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Vzhľadom na to, že žiadne ustanovenie Obč. zák. ani iného právneho predpisu neupravuje dôsledky zmeny vlastníctva k veci prenechanej do užívania na základe neplatnej nájomnej zmluvy, treba ich podľa názoru dovolacieho súdu posudzovať analogicky podľa ustanovenia § 680 ods. 2 Obč. zák. Analogické použitie tohto ustanovenia, upravujúceho dôsledky rovnakej situácie v prípadoch existujúceho nájmu, umožňuje citované ustanovenie § 853 ods. 1 Obč. zák. Právnou skutočnosťou, z ktorej vznikajú záväzky, je aj bezdôvodné obohatenie. Z analogického použitia § 680 ods. 2 Obč. zák. možno vyvodiť, že aj záväzkov z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívaním veci vlastníka z neplatnej nájomnej zmluvy, sa užívateľ pri následnej zmene vlastníctva môže zbaviť voči prvšiemu vlastníkovi, až keď mu zmena vlastníctva bola oznámená či už pôvodným alebo novým vlastníkom alebo až keď mu ju nový vlastník preukázal. Prakticky to potom znamená, že až do oznámenia alebo preukázania zmeny vlastníctva, resp. oprávnenej držby, je užívateľ oprávnený plniť svoj záväzok z bezdôvodného obohatenia voči prvšiemu vlastníkovi ako účastníkovi neplatnej nájomnej zmluvy a v rozsahu takto poskytnutého plnenia jeho záväzok zaniká (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/237/2005). 18.3. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tú časť oponentúry žalovanej, podľa ktorej odvolací súd dostatočne nezdôvodnil, na základe čoho, resp. na základe uplatnenia akých výkladových metód dospel k záveru, že „platenie nájomného spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., ktorú považovala žalovaná za riadneho nájomcu, je pre posúdenie danej veci irelevantné“. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná vo svojich vyjadreniach či prednesoch v priebehu základného konania sústavne oponovala tým, že nadobudla práva vyplývajúce zo Zmluvy o podnájme v dobrej viere a odvodzovala svoje práva od subjektu, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo evidované v katastri nehnuteľností na základe právneho úkonu, ktorý bol až neskôr dodatočne posúdený ako neplatný. 19. Pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní dobromyseľnosti žalovanej bez podrobnejšieho odôvodnenia konštatoval, že platenie nájomného spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., ktorú považovala žalovaná za riadneho nájomcu, je pre posúdenie danej veci irelevantné, tak možno spoľahlivo uzavrieť, že sa v celej šírke posudzovania otázky platenia nájomného podnájomníkom nájomcovi nevysporiadal s výkladovými pravidlami, ktoré vyžaduje stabilná judikatúra pri interpretácii bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je logicky a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený. Dovolateľka súčasne nedostala dostatočnú odpoveď na (pre ňu) významný odvolací argument, spočívajúci v poukaze na riadne platenie nájomného počas trvania podnájomného vzťahu. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že zároveň odvolací súd nedal odpoveď na otázku, či túto argumentáciu je možné považovať za podstatné tvrdenie v zmysle § 387 ods. 3 CSP, nakoľko ide o námietku, ktorá je relevantná, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jej preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) by mohla priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľku. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľky v (dokonca aj skrátenom, pričom v posudzovanom prípade o taký prípad nešlo - pozn. dovolacieho súdu) odôvodnení odvolacieho súdu je takým nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 314/2018, ZNaU 47/2018). 20. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces [čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP], pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. 21. Po relevantnom vyhodnotení právne významných otázok ohľadom dodržania povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie (ktoré má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese) dovolací súd uzatvára, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovanej procesne prípustné podľa § 420 písm.

1. f)CSP a dovolateľka v ňom dôvodne namieta ňou uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože jej týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm.
2. f)CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 24. Nad rámec dovolacieho konania dovolací súd uvádza, že „Plnenie z neplatnej zmluvy je jednou zo skutočností bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť každej zmluvnej strany vrátiť druhej strane všetko, čo nadobudla plnením zo zmluvy. Ide o vzájomne podmienenú reštitučnú povinnosť zmluvných strán neplatnej zmluvy. Ak strany splnili neplatnú podnájomnú zmluvu, sú povinné ju zaplatiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Zák. osoba, ktorá mala byť podnájomcom, je povinná vrátiť druhej strane majetkový majetok, ktorý získal užívaním bytu, a ten, kto mu byt prenajal neplatnou zmluvou, je povinný vrátiť mu výhodu, ktorú získala zaplatením za podnájom (podobne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. apríla 2001, vložka č. 20Cdo/1270/99). V prípade neplatnej podnájomnej zmluvy obohatenie "podprenajímateľa" spočíva v vybratí platieb za "podnájom" a obohatenie "podnájomcu" spočíva v tom, že užíval byt bez právneho dôvodu, ktorému právo na jeho užívanie patrilo inému subjektu. V prejednávanej veci boli zmluvnými stranami neplatnej podnájomnej zmluvy žalovaný ako podprenajímateľ a na druhej strane podnájomcovia, ktorí užívali byt, ktorého bol odporca nájomcom, takže iba tieto osoby majú podľa zákona vzájomnú reštitučnú povinnosť. Vlastník alebo spoluvlastník budovy alebo prenajímateľ bytu nemôže od nájomcu, ktorý má právo prenajať byt, požadovať reštitúciu majetkového plnenia spočívajúceho vo vybratí platieb za podnájom, a to ani na základe neplatnosti podnájomnej zmluvy. Užívanie bytu má nepochybne majetkovú hodnotu; Ak niekto užíval byt bez právneho dôvodu, ku ktorému patrí právo na prenájom inej osobe, získal užívaním bytu finančný prospech, a to na úkor nájomcu bytu, namiesto ktorého v byte býval, a nie na úkor prenajímateľa, ktorý byt nájomcovi prenajal. Skutočnosť, že žalovaný umožnil inému užívať byt, ktorého je nájomníkom, na základe neplatnej zmluvy, nezaložila vzťah medzi týmto "podnájomcom" a prenajímateľom bytu“ (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/264/2004). 25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.