Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/35/2023 Identifikačné číslo spisu: 5111213405 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5111213405.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: SKY Invest s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, Žilina, IČO: 47 964 031, zastúpený JUDr. Irena Šurinová, advokátka so sídlom Hollého 31, Žilina, proti žalovanému: Š. T., narodený XX. A. XXXX, bytom Z. F. XX, J., zastúpený JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom Karola Kašjaka, Rajecké Teplice, o odstránenie stavby, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/102/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2023 č. k. 14Cob/91/2022-1102, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e - rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2023 č. k. 14Cob/91/2022-1102 v prvom výroku, ktorým Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina zo 4. februára 2022 č. k. 19Cb/102/2011-968 vo výroku o povinnosti žalovaného odstrániť na vlastné náklady stavbu Koliba nachádzajúcu sa na pozemku KNC, parc. č. XXXXX/XX, v k. ú. J., obec J., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania voči žalovanému a vo výroku o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania voči žalovanému, - rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2023 č. k. 14Cob/91/2022-1102 v treťom výroku, ktorým Krajský súd v Žiline rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania, - rozsudok Okresného súdu Žilina zo 4. februára 2022 č. k. 19Cb/102/2011-968 v druhom výroku, ktorým Okresný súd Žilina rozhodol o povinnosti žalovaného odstrániť na vlastné náklady stavbu Koliba, nachádzajúcu sa na pozemku KNC, parc. č. XXXXX/XX, v k. ú. J., obec J., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, - rozsudok Okresného súdu Žilina zo 4. februára 2022 č. k. 19Cb/102/2011-968 v treťom výroku, ktorým Okresný súd Žilina rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému, - rozsudok Okresného súdu Žilina zo 4. februára 2022 č. k. 19Cb/102/2011-968 vo štvrtom výroku, ktorým Okresný súd Žilina rozhodol o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania voči žalovanému. II. Najvyšší súd Slovenskej republiky vec v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina III. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2023 č. k. 14Cob/91/2022-1102 v časti druhého výroku odmietajúceho odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo 4. februára 2022 č. k. 19Cb/102/2011-968 v časti výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania o d m i e t a. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina zo 14. júla 2023 č. k. 19Cb/102/2011-1139 a uznesenie Okresného súdu Žilina zo 14. júla 2023 č. k. 19Cb/102/2011-1142. Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. februára 2022 č. k. 19Cb/102/2011-968 v prvom výroku návrh žalovaného na prerušenie konania z 24. januára 2022 zamietol, v druhom výroku uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu Koliba, nachádzajúcu sa na pozemku KNC, parc. č. XXXXX/XX, v k. ú. J., obec J., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v treťom výroku súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a vo štvrtom výroku súd prvej inštancie rozhodol o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou z 20. apríla 2011 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti odstrániť na vlastné náklady stavbu nachádzajúcu sa na pozemku KNC parcely č. XXXXX/XX, k. ú. J., obec J., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina a uloženia povinnosti náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku KNC, parc. č. XXXXX/XX v k. ú. J., obec J., neskôr zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 1. apríla 2008 uzatvorená Zmluva o nájme pozemku (ďalej len „Nájomná zmluva“), ktorou sa prenajímateľ zaviazal prenechať žalovanému do dočasného užívania na dobu neurčitú odplatne časť pozemku o výmere 140 m2. Výmera zodpovedala časti pozemku zastavaného „stavbou“ definovanou v Nájomnej zmluve. Nájomnú zmluvu prenajímateľ v súlade s čl. VII ods. 1 vypovedal 31. mája 2010 po zistení, že žalovaný vykonáva na pozemku a označenej stavbe nepovolené úpravy. Podľa čl. VI ods. 4 Nájomnej zmluvy akékoľvek stavebné práce na stavbe alebo pozemku bol nájomca oprávnený vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Výpoveď bola žalovanému doručená 31. mája 2010 a trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1. júna 2010 a uplynula 31. augusta 2010. Žalovaný bol vyzvaný, aby pozemok k momentu skončenia nájmu uvoľnil a odviezol z neho stavbu a akékoľvek jej súčasti a pozemok uviedol do pôvodného stavu. Žalovaný tak neučinil. Žalovaný zároveň podľa žalobcu pokračoval v budovaní neoprávnenej stavby na pozemku žalobcu, a to napriek tomu, že žalovaný k predmetnej stavbe nemal povolenie v zmysle stavebných predpisov. Žalovaný tak zhotovoval na pozemku žalobcu stavbu spojenú so zemou pevným základom, hoci nemal vlastnícke ani iné vecné právo. Ide o stavbu neoprávnenú a zároveň nepovolenú. Konanie žalovaného je nedobromyseľné. Žalobca preto navrhol odstránenie stavby v zmysle § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zákaz vstupu na pozemok a povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe. 1.2. Súd prvej inštancie uznesením z 19. mája 2011 č. k. 19Cb/102/2011-27, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) z 12. júla 2011 č. k. 13Cob/292/2011-57, žalovanému nariadil, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „Koliba“, a to až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/102/2011 a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 1.3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 1. decembra 2017 č. k. 19Cb/102/2011-595 v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie z 15. januára 2018 č. k. 19Cb/102/2011-623, ktorým zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného ako vlastníka stavby Koliba sčasti umiestnenej na parcele žalobcu a obsahom ktorého bola povinnosť žalobcu strpieť umiestnenie časti stavby Koliba na parcele žalobcu a povinnosť žalobcu strpieť užívanie parcely žalovaným ako vlastníkom stavby Koliba v rozsahu nevyhnutne potrebnom na výkon opráv a údržby stavby Koliba. O náhrade za vecné bremeno malo byť rozhodnuté po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Odvolací súd uznesením z 20. júna 2019 sp. zn. 14Cob/123/2018 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 1.4. Po zrušení medzitýmneho rozsudku odvolacím súdom zameral súd prvej inštancie dokazovanie na posúdenie okolností vzniku neoprávnenej stavby. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre vyporiadanie neoprávnenej stavby je relevantnou právna úprava vyplývajúca z § 135c OZ, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa súčasne jedná o stavbu nepovolenú. Žalobcovi ako vlastníkovi dotknutého pozemku tak svedčí právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva proti vlastníkovi neoprávnenej stavby a na vyporiadanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c OZ. Súd nie je viazaný návrhom procesných strán k spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby, keďže určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu. Ustanovenie § 135c OZ je zároveň vo vzťahu k § 126 ods. 1 OZ špeciálnym ustanovením, ktoré sa aplikuje vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter, teda ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 OZ. 1.5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pôvodná stavba, ktorej užívateľom bol v 60. rokoch subjekt Interhotely, š. p., spadala do právnej úpravy a režimu, kedy vzťahy vyplývajúce zo stavby na cudzom pozemku neboli osobitne upravené, preto sa posudzovali s použitím analógie podľa § 125 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. len v situácii, ak k dokončeniu stavby na cudzom pozemku došlo za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. Vzťah už vzniknutý medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie posudzovať so zreteľom na § 498, aktuálne § 854 OZ podľa vtedy platných predpisov. Ustanovenie § 155 zákona č. 141/1950 Zb. síce upravovalo, že vlastníkom stavby môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku, avšak podmienky, za ktorých sa tak môže stať, upravovali § 158 a § 159 zákona č. 141/1950 Zb. Aj vtedajšia právna úprava predpokladala stav zriadenia stavby na cudzom pozemku a ak tento postup pri zriadení stavby na cudzom pozemku bol od začiatku neoprávnený, bolo potrebné vykonať vyporiadanie stavby, aktuálne podľa podmienok upravených v § 135c OZ. Otázku, či ide o neoprávnenú stavbu, je potrebné vyriešiť podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Spôsob vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, podlieha režimu právnej úpravy, ktorá existuje v čase rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie preto posudzoval, či vec (neoprávnená stavba), je vecou, ktorej vznik sa viaže k obdobiu 60. rokov minulého storočia, alebo či vykonanou prestavbou veci pôvodná stavba zanikla a vznikla nová vec. 1.6. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku U. K. I. zo 6. novembra 1992 zistil, že pôvodná stavba zriadená ako „Bufet“ pozostávajúca z dvoch miestností a skladu o výmere 7,5 x 7,5 m a 5 x 2,6 m bola do roku 1992 vlastníctvom štátneho podniku Interhotel š. p. Ružomberok. Podľa znaleckého posudku malo ísť o jednoduchú stavbu, nepodpivničenú, s nosnými montovanými obvodovými stenami z drevených panelov, s dreveným stropom, podbitým laťovkami, s krytinou z pozinkovaného plechu. Základy stavby boli tvorené základovými pásmi, betónovou mazaninou s podlahou z PVC. Bufet mal byť napojený na vodovod, elektriku a odkanalizovaný do trativodu. Bufet v Terchovej - Vrátna (Starý dvor) mal byť v užívaní od roku 1964. Znalecký posudok potvrdzuje výmeru bufetu 69,25 m2. 1.7. Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej 9. novembra 1992 (ďalej len „Kúpna zmluva“) súd prvej inštancie zistil, že predmetnou zmluvou previedol pôvodný užívateľ obchodného stánku Interhotel, štátny podnik, Ružomberok, ul. ČA č. 9 ako predávajúci na svojich pracovníkov Š. T., narodeného X. F. XXXX s manželkou W., rodenou Š., narodenou XX. W. XXXX, ako kupujúcich, montovaný obchodný stánok postavený na parc. č. XXXX/XX ako prebytočný a neupotrebiteľný majetok štátneho podniku, ktorý ale podľa súdu prvej inštancie nebol vo vlastníctve predávajúcej organizácie a nebol evidovaný v katastri nehnuteľností. Kúpna zmluva vymedzovala predmet kúpy ako hnuteľnú vec. Žalovaný nadobudol stavbu „Koliba“ Darovacou zmluvou z 27. novembra 2011 (ďalej len „Darovacia zmluva“) od svojich rodičov. Darovacia zmluva neobsahuje úradne overené podpisy prevodcov daru a aj napriek tomu, že malo ísť o prevod nehnuteľnosti, stavba nikdy nebola registrovaná v katastri nehnuteľností. 1.8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je vlastníkom pozemku - parcely CKN č. XXXXX/XX trvalé trávnaté porasty, o výmere 6 442 m2, v k. ú. J., zapísanej na LV č. XXXX, pre okres Ž., obec Ž., ktorú nadobudol od pôvodného žalobcu SKY Žilina, s.r.o., IČO: 36 433 837. 1.9. K prestavbe objektu „Bufetu“ v aktuálnej podobe ako „Koliba“ žalovaným na parcele žalobcu prišlo po uzatvorení Nájomnej zmluvy z 1. apríla 2008, uzatvorenej medzi SkyBau s.r.o., IČO: 31 570 011 a žalovaným ako nájomcom. Na predmetnej parcele bola umiestnená pôvodná stavba obchodného stánku o rozmeroch 69,25 m2a následne neoprávnená stavba o výmere 190 m2 zasahujúca do pozemku žalobcu. 1.10. K otázke aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že na uplatnenie žaloby podľa § 135c OZ je aktívne legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená, a to aj keď ďalšia časť stavby stojí na pozemku inej osoby. Parcela č. CKN XXXXX/X v k. ú. J. patrí členom pozemkového spoločenstva T. a F. J. (pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity). Pasívne legitimovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Žalovaný nadobudol stavbu Darovacou zmluvou s tým, že predmetná stavba nebola nikdy registrovaná v katastri nehnuteľností. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporné, že po uzavretí Nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, obstavaním pôvodnej stavby betónovými nosnými stĺpmi spojenými so zemou pevným základom po vykonanej prestavbe žalovaným, nemôžu byť aktuálne pochybnosti o charaktere predmetnej stavby ako nehnuteľnosti. Z drevenej stavby s pôvodnými rozmermi necelých 70 m2 postupnými stavebnými úpravami vznikla stavba na pozemku žalobcu zasahujúca svojou výmerou do vlastníckeho práva žalobcu v rozsahu 190 m2. Žalovaný nesporne pristúpil k stavebnej činnosti, na základe ktorej konštrukciou železobetónových nosných stĺpov zapustených do zeme a spojených s novovybudovanou strešnou konštrukciou vytvoril novú stavbu s nespochybniteľným charakterom nehnuteľnosti, a to v čase po uzatvorení Nájomnej zmluvy. Podľa Nájomnej zmluvy bol pritom žalovaný oprávnený vykonávať stavebné práce na stavbe alebo pozemku len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa, čo žalovaný nesplnil. 1.11. Súd prvej inštancie k vzniku novej stavby obstavaním poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. mája 2023 sp. zn. 22Cdo/2088/2001. Výsluchom konateľa právneho predchodcu žalobcu B. J. a jeho konfrontáciou so žalovaným súd prvej inštancie zistil, že zo strany prenajímateľa bol daný ústny súhlas so zateplením strechy, avšak iný súhlas s vykonaním prestavby daného objektu prenajímateľom daný nebol. Podľa súdu prvej inštancie zo strany žalovaného prišlo k zriadeniu novej neoprávnenej stavby na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Moment zriadenia neoprávnenej stavby nesporne spadá do časového intervalu po uzatvorení Nájomnej zmluvy. Prestavba pôvodného objektu bola žalovaným vykonaná v takom rozsahu, ktorý zásadným spôsobom zmenil obraz dispozičného riešenia stavby, jej celkovej podoby a veľkosti, čo bolo zrejmé z predloženej fotodokumentácie. Z výpovede znalkyne U. K. vyplynulo, že z pôvodného montovaného stánku a bufetu zaberá konečná stavba žalovaného 190 m2 pozemku žalobcu z pôvodných 140 m2 vymedzených v Nájomnej zmluve. Zo strany žalovaného ide o neoprávnenú a súčasne nepovolenú stavbu. Žalovaný realizoval stavbu napriek dočasnému právu užívania pozemku tretej osoby a súčasne bez toho, že by žalovanému bolo vydané na stavbu stavebné povolenie. 1.12. Súd prvej inštancie k návrhu žalovaného na prerušenie konania uviedol, že predpokladom konania o návrhu na zriadenie vecného bremena, ktorý môže byť podaný aj vlastníkom stavby, je skutočnosť, že súd už nekoná o inej žalobe, ktorou sa vlastník pozemku domáha voči vlastníkovi neoprávnenej stavby vyporiadania v zmysle § 135c OZ. Pokiaľ takáto žaloba predchádza konaniu o zriadenie vecného bremena, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žaloba podľa § 135c ods. 1 OZ vytvára prekážku litispendencie pre konanie o návrhu na zriadenie vecného bremena. Návrhom vyporiadania medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ súd nie je viazaný, preto podaním neskoršej žaloby zo strany žalovaného o zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného, nevznikla prekážka konania v predmetnej veci, ktorá by odôvodňovala prerušenie konania. Súd prvej inštancie preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP. 1.13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade odstránenia stavby na náklady stavebníka ide o výnimočné riešenie a krajné opatrenie, ktoré sankcionuje tie najzávažnejšie zásahy do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Súd prvej inštancie primárne zohľadnil, že pri začatí prestavby objektu Koliba žalovaný vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, vedel, že mu svedčí len dočasné právo užívania pozemku a že akékoľvek stavebné úpravy je oprávnený vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom vlastníka pozemku. Žalovaný súčasne uskutočňoval stavbu bez povolenia stavebného úradu. Žalovanému vo výkone stavebných prác bránilo aj súdom vydané predbežné opatrenie z 19. mája 2011 sp. zn. 19Cb/102/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 12. júla 2011 sp. zn. 13Cob/292/2011. K požiadavke účelnosti odstránenia stavby súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalovaný v predmetnej stavbe realizuje svoj hlavný predmet podnikateľskej činnosti, že stavba slúži turistom a ani výška vložených investícií, nemôžu odôvodňovať ani zakladať právo na súdnu ochranu žalovaného. Právne významným bolo, či vlastník pozemku prejavil so stavbou včas svoj nesúhlas. Žalobca sa domáhal ochrany výpoveďou Nájomnej zmluvy, výzvou na vypratanie pozemku a podanou žalobou podľa § 135c ods. OZ spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Žalovaný pri vykonávaní stavebných prác postupoval s vedomosťou, že mu pozemok nepatrí, že na výstavbu nie je oprávnený, že mu nesvedčí žiadne právo, ktoré by zakladalo možnosť svojvoľnej realizácie stavby a napriek uvedenému stavbu vykonal v rozpore so zákonom, zmluvnou povinnosťou a bez toho, že by jej vykonávanie bolo schválené príslušným stavebným úradom. Za takejto situácie porovnávanie hodnoty žalovaným vytvorenej neoprávnenej stavby a hodnoty zastavaného pozemku vo vlastníctve žalobcu, nepovažoval súd prvej inštancie za adekvátne a v rozpore s ochranou vlastníckych práv garantovanou Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ by mal súd prihliadať výlučne na hospodársku stratu, ktorá žalovanému odstránením stavby môže vzniknúť, teda porovnávať hodnotu neoprávnenej a súčasne nepovolenej stavby s hodnotou dotknutého pozemku žalobcu, nútene by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a k poskytnutiu ochrany žalovanému, ktorý porušil zákon a zmluvu. 1.14. K možnosti prikázania stavby do vlastníctva vlastníka pozemku za náhradu súd prvej inštancie uviedol, že takáto možnosť je prípustná len vtedy, ak je neoprávnená stavba výlučne na pozemku jedného vlastníka. V danom prípade neoprávnená stavba zasahuje aj na pozemok tretieho subjektu. 1.15. Vo vzťahu k prípadnej aplikácii § 135c ods. 3 OZ súd prvej inštancie uviedol, že možnosť prenechania vlastníctva stavby stavebníkovi je možné, ak by stavebník bol pri zriaďovaní stavby dobromyseľný a súčasne, ak by išlo o stavbu povolenú. Použitie je vylúčené v prípade, ak ide o stavbu súčasne neoprávnenú a aj nepovolenú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zriadením vecného bremena by žalobcovi nebola poskytnutá adekvátna ochrana jeho vlastníckeho práva a bolo by mu vnútené obmedzenie jeho práva za súdom určenú náhradu. 1.16. Účelnosť odstránenia stavby posudzoval súd prvej inštancie s prihliadnutím na to, či žalovaný ako stavebník staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, prihliadal aj na účel a charakter stavby, zohľadňoval postoj žalobcu k ochrane jeho ohrozených a porušených vlastníckych práv, či vlastník pozemku o stavbe vedel, akú povahu mala stavba v čase nadobudnutia pozemku, ako voči neoprávnenej stavbe zakročil, prihliadal k rozsahu zastavaného pozemku a k hospodárskej strate, ku ktorej môže prísť odstránením stavby. Za zásadnú považoval ujmu, ktorá vznikne vlastníkovi pozemku umiestnením neoprávnenej a nepovolenej stavby. Právny predchodca žalobcu nadobudol pozemok, na ktorom bola umiestnená stavba, u ktorej bolo sporné, či má charakter veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej, avšak pozemok nebol zaťažený vecnými bremenami, prípadne právami tretích osôb zapísanými v katastri nehnuteľností. Právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný nenadobudli stavbu ako nehnuteľnosť v súlade s vtedy platnou právnou úpravu, t. j. registráciou zmluvy na štátnom notárstve podľa právnej úpravy platnej do 1. januára 1993, prípadne vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý ma konštitutívne účinky. 1.17. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným navrhované znalecké dokazovanie za účelom zistenia technickej možnosti a parametrov odstránenia stavby zasahujúcej na pozemok žalobcu a na určenie nákladov a škôd spojených s odstránením časti stavby spolu s ohliadkou stavby ako nemajúce oporu v zistenom skutkovom stave. Súd prvej inštancie doplnil, že v danom prípade nie je priestor na porovnávanie hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby na strane žalovaného vznikla so záujmom na ďalšie využívanie zastavaného pozemku žalobcom, pretože takýto prístup by popieral ústavné právo vlastníka veci a jeho možnosť vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia a v medziach zákona. Žalovaného zaťažuje zlá viera, keď sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že jeho protiprávne konanie bude následne, hoci aj súdnym rozhodnutím, obmedzením vlastníckeho práva žalobcu konvalidované. Podľa súdu prvej inštancie bolo ústavne neakceptovateľné, aby za takýchto okolností boli zohľadňované hospodárske straty žalovaného, prípadne, aby boli porovnávané možnosti a účelnosť využitia pozemku žalobcom a žalovaným. 1.18. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli splnené podmienky pre ponechanie stavby vo vlastníctve stavebníka a rovnako neboli splnené podmienky na prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, súd žalobe vyhovel a rozhodol o odstránení stavby na náklady žalovaného ako stavebníka podľa § 135c ods. 1 OZ. 2. Odvolací súd rozsudkom z 27. apríla 2023 č. k. 14Cob/91/2022-1102 v prvom výroku potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti odstrániť stavbu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania a vo výroku o nároku Slovenskej republiky na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Odvolací súd v druhom výroku odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania odmietol. Odvolací súd v treťom výroku priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 2 CSP odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. K odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným uviedol, že žalovaný vymedzil odvolacie dôvody nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Odvolací súd konštatoval, že nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Odvolací súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 2.2. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nereflektoval na dôkazy dodatočne zabezpečené žalovaným, ktoré preukazovali vytvorenie stavby už v 60-tych rokoch minulého storočia. Žalovaný s odkazom na skutočnosť, že stavba mala byť postavená ešte pred účinnosťou Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. argumentoval tým, že nemôže ísť o stavbu nepovolenú a na užívanie tejto stavby nebolo potrebné dodatočné kolaudačné povolenie. Zároveň žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie o vzniku novej stavby, keď z vykonaného dokazovania závery o novej stavbe nie je možné vyvodiť. 2.3. Odvolací súd zdôraznil, že vo všetkých v tejto veci vydaných rozhodnutiach súdy dospeli k záveru o zániku pôvodnej stavby a vzniku stavby novej. Stavba, ktorá je aktuálne postavená na pozemku žalobcu, vznikla obstavaním pôvodnej stavby, ktorá sa na pozemku nachádzala. Odvolací súd poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. mája 2003 sp. zn. 22Cdo/2088/2001. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného prišlo k zriadeniu novej neoprávnenej stavby na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Moment zriadenia tejto neoprávnenej stavby nesporne spadá do časového intervalu po uzavretí Nájomnej zmluvy. Pôvodná stavba o rozmeroch necelých 70 m2 vznikla ešte v 60-tych rokoch minulého storočia a postupne vykonanými stavebnými úpravami právnych predchodcov žalovaného a neskôr samotného žalovaného, už aktuálne dosahuje výmeru 190 m2. Súd prvej inštancie pri týchto záveroch vychádzal zo znaleckých posudkov a výpovede znalkyne U. K. na pojednávaní 1. decembra 2017. Skutočnosti týkajúce sa pôvodných rozmerov stavby Koliba a aktuálnych rozmerov stavby je možné dovodiť zo znaleckého posudku vypracovaného U. I. v roku 1992 a zo znaleckého posudku U. W. K. č. 5/2017. Z fotodokumentácie je zrejmé, že prišlo k obstavaniu pôvodnej drevenej stavby opornými betónovými stĺpmi, čím došlo k zmene dispozície prvého nadzemného podlažia a k zásadnej zmene rozmerov a pôdorysu pôvodnej drevenej stavby. Vzhľadom na takto vykonané stavebné zmeny je podľa odvolacieho súdu vecne správny záver súdu prvej inštancie, že došlo k obstavaniu pôvodnej stavby dreveného bufetu, v dôsledku čoho vznikla nová stavba, teda nová vec v právnom zmysle. Na uvedený záver nemá žiaden vplyv, či pôvodná stavba dreveného bufetu bola alebo nebola nehnuteľnosťou. Vykonaním stavebných prác v podobe obstavania pôvodnej drevenej stavby bufetu ten, kto v pozícii stavebníka vykonával tieto stavebné práce, nadobudol vlastnícke právo k novo vzniknutej stavbe originálnym spôsobom, pričom stavba, ktorá sa pôvodne na danom mieste nachádzala, obstavaním ako vec zanikla. V konaní nebolo sporné, že stavebníkom, ktorý tieto stavebné úpravy vykonal, bol žalovaný. Žalovaný je vlastníkom stavby, ktorá sa aktuálne nachádza na pozemku žalobcu. Odvolací súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou spochybňoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na závery o vybudovaní stavby žalovaným, bolo podľa odvolacieho súdu pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu nevyhnutné vyhodnotiť, či táto stavba bola vybudovaná so súhlasom žalobcu a v súlade so stavebnými predpismi. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného išlo o stavbu neoprávnenú a zároveň nepovolenú. Keďže pôvodná stavba zo 60-tych rokov zanikla vybudovaním novej stavby žalovaným, je bez právneho významu, či stavba realizovaná v 60-tych rokoch bola alebo nebola povolenou stavbou. 2.4. V prípade vyporiadania nepovolenej a neoprávnenej stavby bolo podľa odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť predovšetkým na ochranu vlastníckeho práva vlastníka pozemku voči neoprávneným zásahom do ústavou garantovaného práva predmet svojho vlastníctva užívať. Odvolací súd poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2011 sp. zn. PL. ÚS 19/09, v zmysle ktorých je potrebné prihliadnuť aj na ústavnoprávne garancie vlastníckeho práva žalobcu, do ktorého bolo stavbou žalovaného hrubo zasiahnuté. Bolo preto namieste riešiť stret vlastníckych práv vlastníka pozemku a vlastníka stavby s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a tak, aby bolo zachované každé z nich v čo najväčšej miere a ak to nie je možné, dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných okolností javí ako spravodlivejšie. Pri rozhodovaní o vyporiadaní stavby bolo nevyhnutné zaoberať sa aj okolnosťami zriadenia stavby, teda, či stavebník pri výstavbe porušil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný ako stavebník v čase realizácie stavebných prác vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, realizoval stavebné práce s vedomosťou, že mu pozemok nepatrí, s vedomosťou, že k pozemku nemá žiadne právo zakladajúce možnosť realizácie stavby a stavbu realizoval bez toho, aby bola jej realizácia schválená príslušným stavebným úradom. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že jeho protiprávne konanie bude následne, hoci aj súdnym rozhodnutím, konvalidované obmedzením vlastníckeho práva žalobcu. Podľa odvolacieho súdu preto bolo dôvodné dať prednosť vlastníckemu právu žalobcu. 2.5. Odvolací súd ďalej uviedol, že samotná ekonomická nevhodnosť či neúčelnosť odstránenia súdom zakázanej stavby nemôže byť dôvodom pre záver o neúčelnosti odstránenia neoprávnenej stavby. Nemôže byť na prospech žalovaného, že na pozemku žalobcu zriadil ako neoprávnenú stavbu takú stavbu, ktorá má značnú hospodársku hodnotu. 2.6. Skutočnosť, že stavba je postavená na pozemku žalobcu a súčasne aj na pozemku tretieho subjektu, nemá podľa odvolacieho súdu relevantný vplyv na možnosť uloženia povinnosti žalovanému stavbu odstrániť. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstránenia stavby len z pozemku žalobcu a predmetom uloženej povinnosti nie je odstránenie stavby aj z iného pozemku, na ktorom táto stavba zároveň stojí. 2.7. Odvolací súd konštatoval, že z dostupných riešení je s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci možné dospieť výlučne k záveru o naplnení predpokladov pre odstránenie takejto neoprávnenej stavby. Aj zo systematického výkladu § 135c OZ vyplýva preferenčná postupnosť jednotlivých riešení. Zriadením vecného bremena by zároveň súd legalizoval nedobromyseľný postup stavebníka a keďže ide o stavbu neoprávnenú a zároveň nepovolenú, nie je tu priestor na zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 OZ. 2.8. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalovaného, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolanie žalovaného smerujúce proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku zamietajúcej návrh žalovaného na prerušenie konania odvolací súd odmietol podľa § 386 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.