40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), a teda ako veriteľ v spore sp. zn. 35Cb/26/1997 urobil úkon započítania vo forme protinároku
Obchodného zákonníka, čím prestala plynúť premlčacia doba uplatnenia započítacej námietky dňom, keď sa začalo súdne konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeroval, teda dňa 24. apríla 1997, kedy bola podaná žaloba o zaplatenie 500 000,- Sk (sp. zn. 35Cb/26/1998). Vzhľadom na to, že v spore sp. zn. 35Cb/26/1998 sa nerozhodlo vo veci samej,
odvolacieho súdu s poukazom na § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba týkajúca sa zániku vzájomných pohľadávok strán sporu z dôvodu uplatnenia započítacej námietky žalobkyne vo výške 500 000,- Sk neprestala plynúť a následne predmetná premlčacia doba sa predĺžila
2 Obchodného zákonníka tak, že premlčacia doba na uplatnenie predmetnej započítacej námietky zo strany žalobkyne vo výške 500 000,- Sk sa predĺžila do
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne neprihliadal na započítaciu námietku právneho predchodcu žalobkyne zo dňa
1 a ods. 2, § 397 a § 398 Obchodného zákonníka, dovolateľka má za to, že aj napriek tomu je napadnuté rozhodnutie zmätočné, poškodzujúce právo žalobkyne na spravodlivý proces a nereflektujúce skutkový stav tejto veci. Napadnuté rozhodnutie nedáva riadne odpovede na podstatné otázky nastolené v odvolaní. 12.
dovolateľky v konaní vedenom Okresným súdom Košice II, sp. zn. 35Cb/26/1998 uplatnil žalovaný nárok na zaplatenie sumy 500 000,- Sk titulom zálohy zo zmluvy o dielo proti právnemu predchodcovi žalobkyne. Podaním zo dňa
dovolateľky zmätočný. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nedáva riadnu odpoveď, z akého dôvodu bolo správne neprihliadnuť na započítaciu námietku právneho predchodcu žalobkyne.
dovolateľky je dôvodné mať pochybnosti o tom, či odvolací súd a súd prvej inštancie správne porozumeli skutkovému stavu veci. Dovolateľka má za to, že vo vzťahu ku hmotnoprávnym dôsledkom započítania nie je rozhodujúce, že konanie vedené pod sp. zn. 35Cb/26/1998 nebolo meritórne rozhodnuté. Ustanovenia § 405 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka nemajú pre posúdenie existencie pohľadávky žalovaného zo zálohy zo zmluvy o dielo relevanciu. Námietku premlčania nemožno
dovolateľky uznať za účinnú, ak sa vzťahuje ku pohľadávke, ktorá neexistuje. 15. Dovolateľka má za to, že z procesného hľadiska je konanie vedené pod sp. zn. 35Cb/7/2005 kontinuálnym pokračovaním konania vedeného pod sp. zn. 35Cb/26/1998 a tvoria jeden celok. Žalobkyňa v záujme právnej istoty navrhovala súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 35Cb/7/2005 pripojiť a oboznámiť súdny spis sp. zn. 35Cb/26/1998, súčasťou ktorého je podanie právneho predchodcu žalobkyne, ktorým si započítala pohľadávku 500 000,- Sk na pohľadávku žalovaného vo výške 500 000,- Sk. Ak by odvolací súd postupoval správne, mal sa
dovolateľky riadne zaoberať započítacou námietkou právneho predchodcu žalobkyne z roku 1997 a prihliadnuť na ňu. Odvolací súd, ako ani súd prvej inštancie, nemali žiaden relevantný dôvod na to, aby na započítaciu námietku neprihliadali, a to najmä preto, lebo táto námietka smerovala proti pohľadávke žalovaného zo zálohy, ktorá započítacou námietkou zanikla. Konajúce súdy v tomto smere nedôvodne poskytli ochranu právu žalovaného, ktoré v čase vznesenia kompenzačnej námietky neexistovalo a odopreli ochranu právu žalobkyne bez toho, aby podali riadne, udržateľné vysvetlenie, ktoré by dalo za dosť požiadavke na kvalitné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasti práva na spravodlivý proces. 16.
názoru dovolateľky súd musí dbať tiež na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom; ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod
1 písm. e) CSP a pokiaľ táto chyba nie je odstránená v konaní pred odvolacím súdom, zakladá dovolací dôvod
f) CSP. V tejto súvislosti dovolateľka dala do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Co/100/2018, 5Cdo/202/2018 a 7Cdo/205/2019 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 410/06, IV. ÚS 329/04, II. ÚS 168/2019. Žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz listinou, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti kompenzačnej námietky žalovaného relevantná, spôsobilá vyvrátiť jej dôvodnosť a takto navrhnutý dôkaz nebol nadbytočný. V dôsledku uvedeného má dovolateľka za to, že súdy mali vykonať a prihliadnuť na započítaciu námietku právneho predchodcu žalobkyne. Tým, že tak neurobili, založili dovolací dôvod
f) CSP. 17. V závere dovolania dovolateľka skonštatovala, že má za to, že vytknuté pochybenia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie sú natoľko závažné a intenzívne, že zakladajú dôvod pre dovolanie
f) CSP pre porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, a to pre nevykonanie dôkazu, ktorého vykonanie bolo zásadné pre správne a spravodlivé rozhodnutie tejto právnej veci, pre nenáležité a zmätočné odôvodnenie, prečo nebol predmetný dôkaz vykonaný, čo následne vyústilo aj do nesprávneho a zmätočného vyhodnotenia skutkového a právneho stavu tejto veci, kedy súdy neodôvodnene neprihliadli na podanie so započítacou námietkou a ani náležité neodôvodnili, z akého dôvodu k započítacej námietke neprihliadli. Na základe uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. K dovolaniu žalobkyne sa žalovaný na výzvu súdu nevyjadril. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd„ alebo „dovolací súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v časti vydané (§ 424 CSP), zastúpená
1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru o čiastočnej prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a o jeho čiastočnej dôvodnosti. 20. Dovolací súd dáva najskôr do pozornosti, že
CSP dovolanie môže podať len osoba, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Po nahliadnutí do dovolania žalobkyne dovolací súd zistil, že žalobkyňa napadla rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu všetkých jeho výrokov. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento bol vydaný čiastočne v prospech a čiastočne v neprospech žalobkyne, keďže súd prvej inštancie prvým výrokom priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na zaplatenie 16 470,32 eura s 13,00 % ročným úrokom z omeškania od 1. novembra 2000 a druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Dovolací súd pripomína, že dovolanie, ktorým strana sporu napáda rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej aj v časti potvrdenia výroku súdu prvej inštancie vydaného v jej prospech, je potrebné vyhodnotiť ako podané neoprávnenou osobou. Vzhľadom na uvedené dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne v časti, ktorou napadla rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie vydaným v jej prospech, odmietol
b) CSP (výrok IV. uznesenia dovolacieho súdu) a ďalej sa zaoberal prípustnosťou a dôvodnosťou len tej časti dovolania, ktorou žalobkyňa napáda tú časť rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorá bola vydaná v jej neprospech. 21.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu, ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). 22. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti
CSP. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (1Cdo/113/2012, 4Cdo/280/2013, 7Cdo/92/2012, 3Cdo/539/2014). Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita, nastolené právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Dovolací súd pristupuje k preskúmaniu samotnej dôvodnosti dovolacích dôvodov výlučne za predpokladu, že sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, ktoré je dovolací súd povinný preskúmať prednostne. 23. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 24. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú vadu zmätočnosti
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V kontexte dovolacích námietok dovolateľa najvyšší súd zdôrazňuje, že funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 25. Pod pojmom nesprávny procesný postup, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania
f) CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci, ktorá znemožnila strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. 26. Z obsahu podaného dovolania dovolací súd zistil, že dovolateľka poukazujúc na dôvod prípustnosti dovolania
f) CSP namieta nevykonanie listinného dôkazu - započítacej námietky právneho predchodcu žalobkyne z roku 1997 a tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa
jej názoru dostatočne nevysporiadal s rozhodujúcim tvrdením, že vzájomná pohľadávka žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobkyne zanikla okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie v roku 1997 ako následok jednostranného započítania pohľadávky právneho predchodcu žalobkyne v sume 500 000,- Sk oproti pohľadávke žalovaného uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 35Cb/26/1998. Inými slovami dovolateľka namieta, že konajúce súdy sa nedostatočne zaoberali jej tvrdením,
ktorého v čase, keď žalovaný v tomto sporovom konaní vzniesol kompenzačnú námietku (v roku 2018), už jeho pohľadávka neexistovala v dôsledku skoršieho zániku tejto pohľadávky započítaním. 27. Dovolací súd vo vzťahu k námietke dovolateľky ohľadne rozsahu dokazovania, kedy súdy nižších inštancií napriek návrhu žalobkyne pripojiť a oboznámiť spis Okresného súdu Košice II, sp. zn. 35Cb/26/1998 (č. l. 692 súdneho spisu), dokazovanie v navrhovanom rozsahu nevykonali, uvádza, že
1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. K rozsahu voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o vykonaní alebo nevykonaní navrhovaného dokazovania
1 CSP sa najvyšší súd opakovane vyjadril (pozri napríklad 4Cdo/100/2018 alebo 5Cdo/202/2018) nasledovne: „procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,
ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.“
tvrdenia žalobkyne započítaním k zániku vzájomnej pohľadávky právneho predchodcu žalobkyne vo výške 500 000,- Sk a vzájomnej pohľadávky žalovaného v totožnej výške. K tvrdeniu žalobkyne ohľadne vznesenia započítacej námietky zo dňa
najvyššieho súdu po zohľadnení nespornosti predmetných skutkových tvrdení z obsahu napadnutého rozsudku logicky vyplýva, že dokazovanie smerujúce k preukázaniu započítacej námietky právneho predchodcu žalobkyne zo dňa
najvyššieho súdu dodržali limity právom na spravodlivý proces obmedzenej voľnej úvahy súdov ohľadne toho, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonajú. 31. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia, najvyšší súd dáva do pozornosti, že prípustnosť dovolania
f) CSP a tiež dôvodnosť dovolania môže založiť arbitrárnosť alebo zjavná neodôvodnenosť rozhodnutia všeobecného súdu.
Ústavného súdu Slovenskej republiky je arbitrárnosť alebo zjavná neodôvodnenosť súdneho rozhodnutia daná najčastejšie rozporom súvislostí právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20. februára 2020, ods. 17). V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. 32. Náležitosti odôvodnení rozsudkov upravujú tiež procesnoprávne predpisy.
2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 prvá veta CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté.
v odvolacom konaní nemenného ustáleného skutkového stavu (§ 442 CSP) nesporne došlo, konštatovaný zánik vzájomných pohľadávok započítaním. Rozsudky súdov nižších inštancií sú v tomto smere nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd osobitne zdôrazňuje, že súdy nižších inštancií dostatočne nereagovali na právne argumenty žalobkyne napriek tom, že tieto boli po uplatnení kompenzačnej námietky žalovaným vyjadrené zrozumiteľne, jasne a opakovane.
najvyššieho súdu dosahuje relevantnú mieru intenzity, nakoľko pokiaľ by sa súdy nižších inštancií s námietkami žalobkyne zaoberali a stotožnili sa s nimi, nemohlo by dôjsť k zamietnutiu časti žaloby s poukazom na kompenzačnú námietku žalovaného. Pokiaľ by sa aj s právnou argumentácie žalobkyne nestotožnili, je
najvyššieho súdu s poukazom na právo na spravodlivé súdne konanie
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprípustné, aby podstatné hmotnoprávne otázky ohľadne existencie pohľadávky žalovaného v čase vznesenia kompenzačnej námietky s priamym dopadom na priznanie alebo nepriznanie časti žalovaného nároku ostali bez odpovede. 37. Najvyšší súd pre úplnosť poznamenáva, že na podklade označeného dovolacieho dôvodu nehodnotil správnosť alebo nesprávnosť právnej argumentácie žalobkyne, nakoľko dovolateľka sa podaným dovolaním nedovolávala prípustnosti dovolania
1 CSP a dovolací súd je v dovolacom konaní dovolacím dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Úlohou dovolacieho súdu v tomto dovolacom konaní bolo na právnu argumentáciu žalobkyne poukázať a zaviazať súdy nižších inštancií, aby sa ňou zaoberali. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiadať s podstatnými právnymi argumentami žalobkyne ohľadne zániku pohľadávky žalovaného v roku 1997 započítaním. Prijaté závery ohľadne podstatných argumentov žalobkyne bude potrebné odôvodniť tak, aby ďalšie rozhodnutia súdov nižších inštancií spĺňali všetky požiadavky na ne kladené právom na spravodlivý proces a platnými procesnými predpismi. Dovolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že odôvodnenie nového rozhodnutia musí dávať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné otázky tak, aby bola daná jeho ďalšia preskúmateľnosť. 38. Na okraj a nad rámec uvedeného s prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania najvyšší súd poznamenáva, že právnym dôsledkom jednostranného prejavu vôle smerujúcemu k započítaniu
K zániku vzájomných pohľadávok dôjde v okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Zánik vzájomných pohľadávok započítaním nie je viazaný na meritórne súdne rozhodnutie, ale na jednostranný prejav vôle veriteľa smerujúci k započítaniu a naplnenie zákonných predpokladov
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Rozhodnutie súdu vo veci samej preto nemá vo vzťahu k zániku vzájomných pohľadávok započítaním konštitutívne, ale len deklaratórne účinky. Ak teda súdy nižších inštancií neprihliadli na zánik vzájomných pohľadávok v dôsledku jednostranného prejavu vôle smerujúcemu k započítaniu v priebehu konania vedenom na Okresnom súdu Košice pod sp. zn. 35Cb/26/1998 s odôvodnením, že v tomto konaní nebolo o uplatnenej pohľadávke žalovaného meritórne rozhodnuté, takéto právne posúdenie je zjavne nesprávne, keďže nezohľadňuje, že k zániku vzájomných pohľadávok započítaním dochádza na základe prejavu vôle a po splnení predpokladov upravených hmotnoprávnymi predpismi a rozhodnutiu súdu nesprávne priznáva vo vzťahu k zániku pohľadávky konštitutívne účinky.
3 CSP o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie alebo odvolací súd v konečnom rozhodnutí.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.