Obsah (6)

§ 36§ 40§ 43§ 10§ 14§ 15

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/23/2025 Identifikačné číslo spisu: 6124455822 Dátum vydania rozhodnutia: 29.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 36ods.

1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 6.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 7.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 8.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9. Podľa § 2 zákona o UK, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. 10.

§ 10ods.

1 zákona o UK, ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 11.

§ 14ods.

1 zákona o UK, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 12.

§ 14ods.

2 zákona o UK, márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh. 13.

§ 14ods.

3 zákona o UK, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní. 14.

§ 15ods.

1 zákona o UK, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem §

2. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
3. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
4. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP. Konanie o predmetnom peňažnom nároku bolo začaté dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica a po splnení podmienok podľa § 10 ods. 1 zákona o UK, resp. § 14 ods. 3 zák. o UK, tento spor pokračuje na príslušnom súde podľa CSP v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP) [m. m. 5Ndob/3/2023].
5. Okresný súd Trnava svoj nesúhlas s postúpením mu sporu založil na tom, že v podanom vyjadrení žalobcu k odporu absentuje návrh podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona o UK na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie sporu Okresným súdom Banská Bystrica. Podľa jeho názoru konanie malo byť podľa § 14 ods. 2 zákona o UK ex lege zastavené márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní.
6. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu bolo upomínaciemu súdu riadne a včas doručené, pričom neobsahuje výslovný návrh podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona o UK na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Uvedené podanie však obsahuje vyjadrenie žalobcu k veci samej v súvislosti s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu a zároveň návrh žalobcu, aby súd odpor odmietol ako vecne neodôvodnený, odkazujúc na úpravu v § 267 ods. 2 písm. c) CSP. Najvyšší súd dospel k záveru, že hoci vyjadrenie k odporu neobsahuje výslovný návrh na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona o UK, vychádzajúc z celkového obsahu tohto podania žalobcu, formulácií v ňom obsiahnutých, kontextu s prebiehajúcim upomínacím konaním a s prihliadnutím na účel tohto konania, je potrebné všetky tieto okolnosti zohľadniť a vyjadrenie žalobcu posudzovať bez prílišnej formálnej prísnosti. Pritom je výlučne v právomoci upomínacieho súdu posudzovať podania doručené počas trvania upomínacieho konania a súd, ktorému bol spis postúpený, nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy opätovne preverovať obsah podaní a ich vyhodnotenie upomínacím súdom, ibaže by sa jednalo o hrubé porušenie ustanovení zákona o UK, ktorého dôsledkom by bolo nezákonné ukončenie upomínacieho konania a predčasné, resp. nesprávne postúpenie spisu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP (m.m. 5Ndob/37/2024).
7. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská, najvyšší súd konštatuje, že v tu posudzovanom prípade sa procesný postup upomínacieho súdu takouto excesívnou intenzitou nevyznačuje. Podanie žalobcu expressis verbis neobsahuje návrh podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona o UK na pokračovanie v konaní, avšak práve s prihliadnutím na obsah tohto podania a jeho celkové vyznenie v kontexte s daným upomínacím konaním a jeho účelom, je zrejmé, že žalobca trvá na uplatnenom nároku, vyjadril sa vecne k argumentom žalovaného obsiahnutým v podanom odpore proti platobnému rozkazu, navrhol odmietnutie odporu, z čoho implicitne vyplýva, že trvá na konaní o uplatnenom nároku. Existencia sporu je daná, pričom žalobca v dotknutom podaní dal dostatočne najavo, že má záujem pokračovať v konaní a domôcť sa uplatneného nároku.
8. Najvyšší súd teda s prihliadnutím na obsahovú stránku podania - vyjadrenia k odporu, z ktorého jednoznačne (explicitne) vyplýva, že žalobca trvá na uplatnenom nároku a tiež, že (implicitne) trvá na konaní o tomto nároku, dospel k záveru, že formálny nedostatok výslovne vyjadreného návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP (§ 14 ods. 1, 3 zákona o UK) nemôže, z hľadiska preferencie materiálneho prístupu k spravodlivej ochrane ohrozených alebo porušených práv (čl. 2 ods. 1 CSP), zapríčiniť porušenie základných princípov civilného sporového konania, na ktorých spočíva aj osobitná úprava upomínacieho konania (§ 15 ods. 1 zákona o UK). Postupom podľa § 14 ods. 2 zákona o UK, na ktorý poukázal predkladajúci súd, by za daných okolností došlo k porušeniu práva žalujúcej strany na spravodlivý proces, a to z hľadiska nedodržania princípu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iusticiae). Tendencia menej prísneho (nie formalistického) posudzovania návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP a zohľadňovanie obsahovej stránky tohto podania sa prejavila taktiež v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 3Ndob/44/2024 z
9. augusta 2024 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2024 pod č. 48).
10. Najvyšší súd uzatvára, že s ohľadom na také okolnosti, akú sú dané v tu posudzovanej veci, návrh obsiahnutý vo vyjadrení žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu na odmietnutie odporu spolu s vyjadrením zotrvania na uplatnenom nároku priznanom platobným rozkazom v upomínacom konaní, je z obsahovaného hľadiska potrebné považovať za návrh podľa § 14 ods. 3 zákona o UK na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP.
11. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že uznesenie sp. zn. 1Ndob/140/2023 z
12. júna 2024, na ktoré odkazoval predkladajúci súd, nie je aplikovateľné na vzniknutú situáciu, nakoľko v citovanom uznesení je riešený prípad, kedy návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP nebol súdu doručený v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcovi. Najvyšší súd potom konštatoval, že v dôsledku nedodržania lehoty sa konanie vedené na upomínacom súde zo zákona zastavilo, pričom na túto skutočnosť nemalo vplyv ani podanie žalobkyne, v ktorom žiadala o odpustenie zmeškania lehoty a ani uznesenie upomínacieho súdu č. k. 30Up/1190/2022-70 z
13. novembra 2023, ktorým vyhovel žalobkyni a zmeškanie lehoty jej odpustil, nakoľko zastavenie konania nastalo ex lege. Fakt, že žalobkyňa v podaní doručenom upomínaciemu súdu až po uplynutí uvedenej lehoty výslovne nenavrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP, teda nemal rozhodujúci vplyv na samotné rozhodnutie o zachovaní príslušnosti upomínacieho súdu.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatoval, že v danom prípade bol postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým postúpil spor Okresnému súdu Trnava, ako súdu kauzálne príslušnému, správny.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.