1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. T. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 14. novembra 2023,sp. zn. 8T/8/2021, uznal obvineného J. T. za vinného v bodoch I/, III/ obžaloby z pokračovacieho zločinu vydierania
1 Tr. zák. a v bode II/ obžaloby zo zločinu vydierania
1 Tr. zák. a prečinu šírenia poplašnej správy
1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenému uložil
1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. súd obvinenému pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú doba v trvaní 3 (tri) roky.
2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obvinenému uložil obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu, a to obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.
2, ods. 4 písm. j) Tr. zák. súd obvinenému uložil povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
2, ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd obvinenému uložil povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - stopa č. 3 - rukou písané listy v počte 8 ks, - plastové puzdro s papierom so zapichnutými špendlíkmi, - popísaný list zabalený v polyamidovom vrecku.
5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade odvolania obvineného J. T. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) rozhodol rozsudkom zo 14. novembra 2024, sp. zn. 5To/41/2024 tak, že postupom
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
3 Tr. por. obvinenému uložil
1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - stopa č. 3 - rukou písané listy v počte 8 ks, - plastové puzdro s papierom so zapichnutými špendlíkmi, - popísaný list zabalený v polyamidovom vrecku.
5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
por. odvolanie obvineného zamietol. Dňa 14. februára 2025 podal obvinený J. T. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Marcela Ružarovského písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. namietal porušenia práva na prístup k obhajcovi v čase zadržania a skutočnosť, že nebol informovaný o následkoch vzdania sa tohto práva. V zápisnici o výsluchu zadržaného ako aj v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 15. marca 2021 sa síce uvádza, že obvinený (resp. zadržaný) si obhajcu nezvolil, teda sa vzdal práva na obhajobu, no neboli mu vysvetlené dôsledky tohto vzdania sa práva, pričom mal právo na informáciu o následkoch vzdania sa práva na obhajobu
čl. 9 smernice č. 2013/48/EÚ. Uvedené však zo zápisnice nevyplýva a súdy nižších inštancií na tieto nedostatky nijako nereagovali. Jeho právo na prístup k obhajcovi tak zostalo iba v teoretickej rovine, bez toho, aby mu bola daná možnosť toto právo reálne využiť. Krajský súd teda vychádzal iba z toho, že si obhajcu nezvolil, no nebral zreteľ na to, že nebol súčasne informovaný o tomto následku, neboli mu vysvetlené dôsledky tohto konania. Nie je ani zrejmé, či tomu vôbec porozumel, o to viac, že bol pod vplyvom návykových látok. Bez ohľadu na to, či bol alebo nebol zvyknutý na požitú dávku drogy, jej účinky sa prejavovali aj v jeho myslení, o to viac, že bol v stresovej situácii - v pozícii zadržaného na výsluchu na kriminálnej polícii. Za podstatnú v tomto smere obvinený považoval skutočnosť, že neskôr boli tieto zápisnice zo dňa 15. marca 2021 použité ako usvedčujúci dôkaz proti nemu. Čo sa týka naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., obvinený mal za to, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, pričom takými dôkazmi sú veci nájdené pri domovej prehliadke, ktorú považoval za účelovú a nezákonnú od jej počiatku. Uviedol, že zo všetkých okolností je zrejmé, že domová prehliadka nesmerovala k nájdeniu mobilného telefónu, ktorý bol vymedzený v príkaze na domovú prehliadku, čo napokon potvrdil aj výsluch svedkyne na verejnom zasadnutí dňa
por. Iba ak by nebola dobrovoľne vydaná, mohla byť odňatá postupom
ustanovenia § 90 Tr. por. Domová prehliadka tak pre absenciu zákonného dôvodu nemohla byť zákonná, teda akékoľvek veci pri nej nájdené nemôžu byť použiteľné ako dôkazy. Obvinený dodal, že práve pri domovej prehliadke bol zadržaný a následne vypočúvaný, teda ani tento následný úkon - výsluch zadržaného - nemôže obstáť z hľadiska zákonnosti. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. obvinený opiera o nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia z dôvodu, že krajský súd pri ukladaní nového trestu aplikoval zákon, ktorý je menej priaznivý pre odsúdeného, t. j. aplikoval Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, hoci od 6. augusta 2024 bol účinný Trestný zákon priaznivejší pre odsúdeného, pokiaľ ide o ukladanie trestov. Krajský súd mal teda postupovať
zákona účinného od
1 písm. c) Tr. por. uviedol, že pri právnej kvalifikácii, ktorá sa vzťahovala na osobu obvineného neboli splnené podmienky povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por. Obvinenému boli v konaní vysvetlené následky vzdania sa práva na obhajcu, čo potvrdil svojim podpisom poučenia o právach obvineného, voči tomuto postupu nevzniesol do zápisnice o výsluchu žiadne námietky. Obvinený
názoru prokurátora odôvodnene mohol a mal vedieť predpokladať následky vzdania sa tohto práva. Poučenie o právach obvineného bolo spísané jasne a zrozumiteľne tak, aby mu obvinený riadne porozumel. V zápisnici o výsluchu z 15. marca 2021 obvinený jasne uviedol, že sa cíti byť zdravý a schopný výsluchu. Na nasledujúcej strane zápisnice o jeho výpovedi je výslovne uvedené vyjadrenie obvineného, že momentálne nie je pod vplyvom drog, čo nesvedčí o to, že by bol dezorientovaný a nevedel o čom vypovedá. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX o vplyve skutočnosti, že obvinený bol pri predmetnom výsluchu pod vplyvom návykových látok na jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti, respektíve schopnosť reagovať na jeho postavenie osoby podozrivej zo spáchania trestnej činnosti vyplýva, že obvinený bol v čase výsluchu pod vplyvom návykových látok, avšak táto skutočnosť nemohla forenzne významne ovplyvniť jeho schopnosť adekvátne reagovať, a teda nemala významný vplyv na jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti a schopnosť adekvátne reagovať na jeho postavenie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. Z uvedeného je
názoru prokurátora zrejmé, že postup okresného súdu, kedy nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by nebolo možné zohľadniť výpoveď obvineného z prípravného konania, bol dôvodný. Zo strany obvineného nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, dovolaciu námietku založenú na porušení práva na obhajobu zásadným spôsobom preto prokurátor považoval za nedôvodnú. Čo sa týka naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., prokurátor mal za to, že domová prehliadka bola nariadená a vykonaná v súlade so zákonom a jej výsledky sú použiteľné ako dôkaz v trestnom konaní. K námietke obvineného smerujúcej k tomu, že domová prehliadka mala byť vykonaná na mieste, z ktorého uskutočňoval telefonické hovory uviedol, že účelom domovej prehliadky bolo zabezpečiť predmety súvisiace s vyšetrovanou trestnou činnosťou, pričom je právne irelevantné, že mobilný telefón mal byť používaný aj mimo miesta, kde bola domová prehliadka realizovaná. Možnosť použitia mobilného telefónu na rôznych miestach vyplýva zo samotnej podstaty a účelu daného elektronického zariadenia. Rovnako je dôvodné predpokladať, že osoba, ktorá je používateľom mobilného telefónu, má dané zariadenie pri sebe, resp. v bezprostrednej blízkosti vlastnej osoby, vrátane obydlia, v ktorom prebýva. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. prokurátor s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. por. a na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že vo vzťahu k osobe dovolateľa účel sankcie nebolo možné dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Ani právna úprava účinná v čase rozhodovania krajského súdu nepredpokladá mimovoľné uprednostnenie sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode pred sankciou spojenou s ujmou na osobnej slobode, a teda vyhodnotenie primeraného druhu trestu ponecháva na starostlivej úvahe súdu. Za zákonný považoval postup okresného, ako aj krajského súdu, keď trestnosť činu posudzovali a trest ukladali
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a to z dôvodu, že v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nenadobudli účinnosť žiadne zákony, ktoré by boli pre dovolateľa v predmetnej trestnej veci priaznivejšie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. T. na neverejnom zasadnutí
c) Tr. por. odmietol. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 27. júna 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák. Sudca Mgr. Michal Pollák bol z rozhodovania vo veci vylúčený zo zákona
3 druhá veta Tr. por., pričom tohto nahradil
čl. X ods. 4, ods. 9 a osobitnej časti (vec s koncovým číslom 4) uvedeného rozvrhu práce sudca zastupujúceho senátu JUDr. Patrik Príbelský, PhD. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď. k tomu bližšie R 120/2012). Pokiaľ ide o námietky obvineného, z ktorých obsahu vyplýva, že jeho výsluchy v prípravnom konaní vykonané 15. marca 2021 (v procesnom postavení zadržaného podozrivého aj v procesnom postavení obvineného) boli nezákonné pre porušenie práva obvineného na obhajobu z dôvodu porušenia práva na prístup k obhajcovi v čase zadržania a chýbajúceho poučenia o následkoch vzdania sa práva na obhajcu a tiež nezákonné z dôvodu, že pri uvedených výsluchoch bol obvinený pod vplyvom drogy, sa žiada vo všeobecnosti najskôr poznamenať, že predmetné námietky obvineného sú subsumovateľné pod dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. a nie pod v tomto ohľade všeobecnejší dôvod dovolania
1 písm. c) Tr. por., ako to mylne uvádza dovolateľ v podanom dovolaní, ktorá nesprávna subsumpcia je však napokon vzhľadom na závery vyššie citovaného judikátu najvyššieho súdu „irelevantná“ (z dôvodu viazanosti dovolacieho súdu uplatnenými námietkami a nie formálnymi dôvodmi). Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Tr. por., a síce „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie [§ 272 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por.], a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ [§ 240 ods. 3 veta druhá Tr. por.], alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie [§ 240 ods. 4 veta tretia Tr. por.]. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom - môže naplniť dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
3 Tr. por. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Dovolací súd preskúmal zákonnosť výsluchov obvineného v prípravnom konaní so zameraním na v dovolaní obvineným vytýkané porušenie práva na obhajobu (neprítomnosť obhajcu na úkone v dôsledku porušenia práva na prístup k obhajcovi a chýbajúce poučenie o následkoch vzdania sa práva na obhajcu) a dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenej námietky. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vyplýva, že obvinený J. T. bol v zmysle § 85 ods. 6 Tr. por. riadne poučený o možnosti zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania bez prítomnosti tretej osoby, ako aj o možnosti jeho obhajcu byť prítomný pri jeho výsluchu (č. l. 30 a nasl.). Taktiež mu bolo poskytnuté „Poučenie o právach podozrivej osoby“ v písomnej forme, ktoré tvorí prílohu uvedenej zápisnice. Rovnako zo zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého uskutočneného
1 Tr. por. domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo, že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
1 Tr. por. nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v obvode ktorého sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie popis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
1 Tr. por. orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
2 Tr. por. k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
4 Tr. por. v zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené v § 93.
5 Tr. por. osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky alebo odpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice. V posudzovanej veci bol príkaz na vykonanie domovej prehliadky vydaný na návrh prokurátora zo
1 písm. g) Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. K argumentom obvineného uvedeným v dovolaní o neprimeranosti uloženého trestu z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 34 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku v dôsledku ktorej mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a zároveň neaplikácie právnej úpravy týkajúcej sa zásad ukladania trestov účinnej od 6. augusta 2024, ktorá právna úprava je pre páchateľa priaznivejšia, dovolací súd uvádza, že tieto nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., pretože namietanie neprimeranosti uloženého trestu je z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku sa neposudzuje uložený trest z hľadísk zásad ukladania trestov
zák. ako v pôvodnom konaní a ako vyplýva už z vyššie uvedeného ani v prípade existencie takého pochybenia by to nespadalo pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. ako „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“(S 5/2011), čo vyplýva z toho, že dovolací súd nie je ďalšou riadnou opravnou inštanciou na posudzovanie veci, resp. ukladaného trestu zo všeobecných hľadísk účelu trestu ustanovených v § 34 Tr. zák. a uložený trest možno posudzovať v dovolacom konaní iba z presne v zákone vymedzených dovolacích dôvodov. Krajský súd pritom v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že dovolateľovi bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a teda, že účel sankcie nemožno dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode tak, ako to upravuje § 33a ods. 3 Tr. zák. účinného v čase rozhodovania krajského súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvineného J. T. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.