ustanovení § 115 ods. 1, 2, 4, 5, § 127a ods. 1, § 266 ods. 1, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), § 2 ods. l, § 43a, § 43c, § 44, § 46 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 137
článku 6 bod 3 Spoločenskej zmluvy na prevod obchodného podielu bol potrebný písomný súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, ktorý mal byť daný vopred. V konaní nebolo preukázané, že na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti T.P.T. - Slovakia s.r.o. bolo prijaté uznesenie, ktorým by bol daný súhlas s prevodom obchodného podielu a taktiež, že sa tak stalo na valnom zhromaždení inej obchodnej spoločnosti dňa 23. októbra 2017. Nakoľko nebol daný súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, jednalo sa o konanie v rozpore so zákonom
Súd prvej inštancie, stotožňujúc sa s tvrdeniami žalovaného uviedol, že odpoveď žalobcu na ponuku žalovaného na predaj obchodného podielu za prijatie návrhu považovať nemožno, pretože prejav vôle žalovaného bol predať obchodný podiel za sumu 40.000,-- eur. Konštatoval, že hoci bolo rešpektované predkupné právo spoločníka, k samotnému podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu nedošlo, žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a neuniesol dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol a rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému. 5. Na odvolanie žalobcu podané z dôvodov
1 písm. b),
1 CSP potvrdil. 6. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného rozsudku, odvolací súd, citujúc ustanovenie § 137 CSP a vychádzajúc z obsahu žaloby žalobcu a jej petitu konštatoval, že žalobca sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, tento rozsudok nahrádza prejav vôle žalovaného a
Takáto žaloba nepredstavuje žalobu na plnenie
a) CSP, ale tzv. inú súkromnoprávnu žalobu. Dôvodiac ustanovením § 273 CSP uviedol ďalej, že iba o žalobe
a) CSP možno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom, tak ako to navrhoval žalobca, keďže na to neboli splnené zákonné podmienky. Nevydaním kontumačného rozsudku súd prvej inštancie neznemožnil realizáciu procesných práv žalobcu, preto žalobcom tvrdený odvolací dôvod
1 písm. b) CSP vyhodnotil odvolací súd za nedôvodný.
kogentného ustanovenia § 289 ObchZ, z ktorej by vyplýval záväzok žalovaného previesť na žalobcu svoj obchodný podiel v spoločnosti. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci súdom prvej inštancie, že na základe ponuky žalovaného z
Z dohodli ďalšiu jej podstatnú náležitosť, a to v akej lehote (dokedy), bude samotná zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá, absencia ktorého dojednania má za následok jej neplatnosť. Za nezodpovedajúce vykonanému dokazovaniu, odvolací súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že žalovaný porušil jeho predkupné práva k spornému obchodnému podielu, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný po
1 CSP potvrdil, keďže žalovanému nevznikol záväzok uzatvoriť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu za cenu 20.000,-- eur, preto ani neboli splnené podmienky, aby súd rozsudkom nahradil prejav vôle žalovaného v uvedenom smere. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. 12. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení § 420 písm.
názoru žalobcu obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ale je príliš formalistické, svojvoľné, vnútorne rozporné a nepresvedčivé. Tvrdí zároveň, že konajúce súdy žalobný návrh nesprávne právne posúdili.
názoru žalobcu znemožnil realizáciu jeho procesných práv a postupoval svojvoľne. Odvolaciemu súdu žalobca vytkol, že sa s uvedenou námietkou v bodoch
a) CSP, preto navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalovaný sa opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania, a to napriek poučeniu súdu o následkoch takéhoto konania. Tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo nahradenie prejavu vôle žalovaného rozsudkom, nie je rozhodnutím súdu o splnenie povinnosti.
Z, teda či došlo k platnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko tvrdenia o uzavretí zmluvy o budúcej zmluvy nepredniesla ani jedna sporová strana. V dôsledku uvedeného došlo
žalobcu k porušeniu rovnosti strán v konaní na úkor žalobcu. Za nezodpovedajúce skutkovému stavu žalobca označil konštatovanie odvolacieho súdu o neprítomnosti žalovaného na zasadnutí valného zhromaždenia (č. l. 260 spisu), ktoré je v rozpore so skutkovými zisteniami, keď žalovaný sám uviedol, že na valnom zhromaždení dňa 23. októbra 2017 bolo ústne povedané, že sa znižuje hodnota odkúpenia, prebehla debata.... 16. Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod aj
1 písm. a) CSP, vo vzťahu ku ktorému dôvodí, že záver konajúcich súdov je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 4Cdo/203/2010, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typické rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr. uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia“. Uvedené je
názoru žalobcu aplikovateľné aj v tomto prípade, kedy sa žalobou domáhal splnenia povinnosti žalovaného
a) CSP. Dovolaciemu súdu navrhol podrobiť napadnutý rozsudok dovolaciemu prieskumu vo vzťahu k otázke, či žaloba o splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, predstavuje žalobu o plnenie
a) CSP.
4 CSP žalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v spore nenasledovali. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala sporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP): 20.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 21.
CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). 23. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm.
f) CSP,
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd skúmal námietky žalobcu spočívajúce v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a nesprávnych skutkových záveroch konajúcich súdov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní, ako aj námietku o tvrdenom porušení rovnosti strán v konaní v neprospech žalobcu. 26. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 27. K naplneniu dovolacieho dôvodu
f) CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.
a) CSP, ktorou žalobca žiada vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami a a žalobou uplatnenou žalobcom v predmetnom spore, ktorou sa domáhal, by súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu; v danom prípade by išlo o rozsudok, ktorý by nahradil prejav vôle žalovaného, a teda rozsudok s konštitutívnymi účinkami (body
dovolacieho dôvodu § 421 CSP (uvedenému sa bude dovolací súd venovať v odôvodnení nižšie). Vzhľadom na uvedené, dovolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v dovolaní o tom, že odvolací súd nevysvetlil, prečo nahradenie prejavu vôle žalovaného rozsudkom, nepovažoval za rozhodnutie súdu o splnení povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Pokračujúc v odôvodňovaní svojho rozsudku, odvolací súd vysvetlil aj dôvod, pre ktorý v predmetnom spore nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (bod 27. napadnutého rozsudku), čím zhojil nedostatok prvoinštančného rozsudku spočívajúci v nezdôvodnení tejto okolnosti, ktorý nedostatok však, naviac po jeho náprave odvolacím súdom, nepredstavuje taký zásah do procesných práv sporovej strany, ktorý by dosahoval mieru porušenia práva na spravodlivý proces. Naviac dovolací súd má za to, že pokiaľ súd nevzhliadne dôvody pre vyhovenie návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie
CSP (ktoré by mal navrhujúcej strane vysvetliť, oznámiť, a to najneskôr v konečnom rozhodnutí o veci), hoci by tieto predpoklady naplnené boli, ale pokračoval by v štandardnom konaní s umožnením realizácie procesných práv strán sporu, výsledkom ktorého by bolo vydanie štandardného rozsudku, nemohlo by sa dospieť k záveru, že došlo k takému nesprávnemu postupu súdu, ktorým by sa odňala strane sporu realizácia jeho procesných práv (hoci pôvodne rozsudok pre zmeškanie nevydal).
dovolacieho súdu inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného skôr balansuje na hranici spravodlivosti procesu vo vzťahu k žalovanému, pričom jeho použitie tam, kde na to nie sú splnené predpoklady, je spôsobilé porušiť realizáciu procesných práv žalovaného a narušiť spravodlivosť súdneho procesu. K jeho použitiu preto súd musí pristupovať s uvážením nielen splnenia formálnych predpokladov, ale aj s prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu a presvedčivosť žaloby na plnenie. Posúdeniu dovolacej námietky smerujúcej k porušeniu práva na spravodlivý proces pre nevydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, hoci na jeho vydanie boli
dovolateľa splnené podmienky § 274 CSP, sa bude dovolací súd ešte venovať v odôvodnení nižšie po vysporiadaní sa s dovolacím dôvodom
CSP (keďže podaná otázka k jednému z predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie smeruje). 32. Odvolací súd sa následne vyjadril k procesu dokazovania prvoinštančným súdom, zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci, s ktorým sa stotožnil, vyjadriac sa aj k námietkam žalobcu. Sumarizujúc odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenom znení, dovolací súd nemá pochybnosti o jeho dostatočnom odôvodnení, spĺňajúcom kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Rovnako ani jeho závery (resp. argumenty, ktorými odôvodnil svoje závery), neodporujú záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. V dôsledku tejto skutočnosti je námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nedôvodná. Súladne s judikatúrou ústavného súdu dovolací súd pripomína, že iba skutočnosť, že dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06). Dovolací súd pre úplnosť tiež uvádza, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane, keďže z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom za právne významné považoval rovnaké skutkové okolnosti ako súd prvej inštancie. 33. Reagujúc na námietku dovolateľa ohľadne procesu dokazovania a zistených skutkových okolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci (keď namietol napr. nesprávne vyhodnotenie časovej následnosti jednotlivých právnych úkonov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, nesprávne zistenie o neprítomnosti žalovaného na zasadnutí valného zhromaždenia), považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že v prípade namietanej neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm.
Z, teda či došlo k platnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko tvrdenia o uzavretí zmluvy o budúcej zmluvy nepredniesla ani jedna sporová strana. V dôsledku uvedeného malo dôjsť
žalobcu k porušeniu rovnosti strán v konaní na úkor jeho osoby. K tomu dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že postup súdu závisí na konkrétnej procesnej situácii, avšak podmienkou vždy je, aby bola zachovaná rovnosť zbraní a postavenia oboch sporových strán, inak by nebol v súlade s pravidlami spravodlivého procesu, prípadne by mohol mať aj negatívny vplyv na dĺžku súdneho konania. V konkrétnych okolnostiach prejednávaného sporu však dovolací súd vadu vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu žalobcu nevzhliadol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý dôvod, pre ktorý dôvodil predmetným ustanovením, a to vo vzťahu k tej okolnosti, že platné uzatvorenie písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu
Z, aj s osvedčenými podpismi, v konaní preukázané nebolo (vysvetlil aj, že jej existencia by naviac bola dôvodom pre zamietnutie žaloby na nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu). Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie skúmal, či žalobca preukázal ním tvrdenú existenciu povinnosti žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť. Súd konštatoval, že to by žalobca mohol preukázať práve existenciou platne uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve, z ktorej by takáto povinnosť žalovaného (uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu) vyplývala. Cieľom zmluvy o budúcej zmluve by bolo v danom prípade uzavretie samotnej zmluvy o prevode obchodného podielu v dotknutej spoločnosti. Žalobca by bol potom oprávnený domáhať sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť takú zmluvu, akej podstatné obsahové náležitosti by si bol so žalovaným dohodol v zmluve o budúcej zmluve. Sumarizujúc uvedené dovolací súd konštatuje, že k žalobcom tvrdenému porušeniu rovnosti strán v konaní nedošlo, naopak, išlo o proces skúmania skutkových okolností, tvoriacich podklad pre zistenie skutkového stavu veci, z ktorej potom súd vyvodil svoj právny záver (a to na podklade zistenia, že medzi sporovými stranami nebola uzatvorená tak zmluva o budúcej zmluve, ako ani samotná zmluva o prevode obchodného podielu). 35. Dovolací súd na základe vyššie konštatovaných zistení uzatvára, že v časti dovolania, v ktorej dovolateľ namietol procesnú vadu konania
f) CSP spočívajúcu v tvrdenom nedostatočnom odôvodnení súdnych rozhodnutí, súčasne ktorá má spočívať v nesprávnom zistení skutkových okolností a ich nesprávnom vyhodnotení, a napokon, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku porušenia práva na rovnosť zbraní, sú tieto námietky neopodstatnené, ktorá okolnosť má za následok odmietnutie jeho dovolania v časti tohto dovolacieho dôvodu
c) CSP. 36. Venujúc sa v ďalšej časti dovolaciemu dôvodu
1 písm. a) CSP, dovolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. V prípade dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, je dovolateľ povinný (okrem iného) dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 37.
1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Uvedené úzko súvisí s požiadavkou jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov nižšej inštancie ako súčasti princípu právnej istoty zakotveného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj priamo v zákonnom texte (viď ustanovenia § 220 ods. 2, 3 CSP upravujúce konanie pred súdom prvej inštancie, resp. § 393 ods. 2, 3 CSP upravujúce konanie pred odvolacím súdom). Právna otázka musí byť pre rozhodnutie kľúčová, významná, inak nie je dovolanie podané na jej základe prípustné. 38. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. a) CSP žalobca vyslovil názor, že záver odvolacieho súdu je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v jeho uznesení sp. zn. 4Cdo/203/2010, v ktorom vyslovil, že „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typické rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon (veľmi frekventované sú v prípadoch tzv. zmluvy o budúcej zmluve
Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka). Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr. uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia.“ Dôvodiac, že uvedené sa dá aplikovať aj na tu prejednávaný prípad, má žalobca (zrejme) za to, žaloba o nahradenie prejavu vôle je „klasickou“ žalobou o splnenie povinnosti a keďže svojou žalobou sa aj on domáhal splnenia povinnosti žalovaného
a) CSP, súd prvej inštancie mohol (mal) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
označeného ustanovenia, právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. Predmetné ustanovenie korešponduje s ustanovením § 229 CSP,
ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahrádzajú tento prejav, t. j. zmluva sa bude považovať za uzavretú. V posudzovaní o aký druh žaloby ide v prípade žaloby na nahradenie prejavu vôle nie je jednoznačná ani právna teória (viď Veľký komentár, Civilný sporový poriadok, Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., 2.vydanie, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 540 - 543 v porovnaní so s. 916 - 926), keď niektorí autori považujú žalobu o nahradení prejavu vôle za súkromnoprávnu žalobu výslovne neupravenú v § 137 CSP, teda žalobu „sui generis“ (komentár k § 137 CSP), iní autori ju považujú za žalobu na plnenie (komentár k § 229 CSP). Z hľadiska hmotného práva je základom tejto žaloby právo na plnenie (právo, aby žalovaný uzavrel zmluvu), avšak spoločným znakom všetkých žalôb na nahradenie prejavu vôle, bez ohľadu na ich hmotnoprávny základ, je osobitný petit (obsahujúci samotný prejav vôle - náležitosti daného prejavu vôle) a osobitné účinky právoplatného rozhodnutia o nej. Dovolací súd sa prikláňa k názoru, že žaloba na nahradenie prejavu vôle je osobitným druhom žaloby o splnenie povinnosti, ktorá má základ v žalobe o plnenie, avšak výsledok konania o nej - súdne rozhodnutie - má konštitutívne účinky. Súd v konaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle je povinný z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať splnenie zákonných predpokladov pre požadované nahradenie prejavu vôle. Na vydanie rozsudku ukladajúceho povinnosť prejavu vôle (§ 229 CSP) sú stále použiteľné aj tie rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných ŠEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou prekonané. V zmysle záverov vyjadrených v Cpj 237/81 a uverejnených v Zborníku IV. Najvyššieho súdu ČSSR strana 381, môže súd o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe rozhodnúť len tak, že návrhu (žalobe) celkom vyhovie, alebo ho (žalobu) zamietne. Súd nemôže sám obsah zmluvy modifikovať. Súd taktiež nemôže vyhovieť žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného (predávajúceho) v kúpnej zmluve, ak v čase rozhodovania súdu žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uvedenú zmluvu uzavrieť, prípadne nie je oprávnený nakladať s predmetom prevodu, lebo mu v tom bráni súdnym alebo iným rozhodnutím uložený zákaz. 42. Naviac treba zdôrazniť, že ani vyriešenie dovolateľom podanej otázky by nepostačovalo pre záver odvolacieho súdu, či bol postup súdu prvej inštancie, keď nevydal rozsudok pre zmeškanie, procesne, právne správny. Nedá sa teda uzavrieť, že by bola otázkou rozhodujúcou. Na posúdenie uvedeného je totiž potrebné vyriešiť viacero čiastkových otázok, týkajúcich sa predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, aby súd mohol korektne (bez porušenia spravodlivého súdneho procesu) rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydať. Naviac,
dovolacieho súdu, kľúčovou otázkou, na ktorej je založené rozhodnutie odvolacieho súdu (i súdu prvej inštancie) je otázka ne/existenie povinnosti žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, teda, či vznikla žalovanému hmotnoprávna povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu buď priamo zo zákona alebo ako dôsledok určitého zmluvného dojednania, resp. zmluvu uzatvárajúceho procesu. 43. S poukazom na záver dovolacieho súdu k dovolateľom položenej právnej otázke, dovolací súd konštatuje neprípustnosť dovolania žalobcu v časti dôvodu
1 písm. a) CSP, čo je dôvod pre odmietnutie dovolania v tejto časti
f) CSP.
f) CSP v časti, v ktorej dovolateľ namietol porušenie práva na spravodlivý proces tým, že nevydal rozsudok pre zmeškanie, hoci na jeho vydanie boli
žalobcu splnené dôvody. 45. Ako už bolo uvedené, pre rozhodnutie súdu o vydaní rozsudku pre zmeškanie
CSP nebolo potrebné vyriešiť len otázku, či ide o žalobu na plnenie
a) CSP, ale aj naplnenie ostatných predpokladov uvedených v § 274 CSP, ako aj predpokladov už limitovaných súdnou praxou pri tomto type rozhodnutia súdu. Žalobca sa vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného domáhal na pojednávaní dňa
a) CSP možné len v prípade žalôb na splnenie povinnosti, či už peňažnej alebo nepeňažnej], opomenúť určitý osobitný charakter tejto žaloby a nesmie mať pochybnosti o tom, či navrhovaný prejav vôle vychádza z hmotného práva, a či spĺňa náležitosti daného prejavu vôle (náležitosti zmluvy, ku ktorej uzavretiu nahradenie prejavu vôle rozhodnutím súdu smeruje), keďže jeho rozhodnutie má konštitutívne účinky a jeho právoplatnosťou je právny úkon, ku ktorému uzavretiu nahradený prejav vôle smeruje, uzavretý. Vo všeobecnosti súdna prax priniesla v záujme spravodlivého súdneho procesu, že v prípade pochybností by súd rozsudok pre zmeškanie, aj ak by boli inak naplnené formálne podmienky § 274 CSP, vydať nemal. V takom prípade by mal súd ďalej konať a vec prejednať v štandardnom konaní, a prípadne aj rozhodnúť o veci v neprítomnosti žalovaného (§ 180 CSP), avšak neskráteným, štandardným rozsudkom, kde sa vysporiada aj s uvedenými pochybnosťami. Naviac treba z obsahu spisu podotknúť, že súd prvej inštancie už na prvom pojednávaní vo veci konanom v neprítomnosti žalovaného (na ktorom aj žalobca žiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie) uviedol sporné a nesporné skutočnosti, pričom ako sporné uviedol splnenie podmienok na uloženie povinnosti v zmysle žalobného návrhu (č. l. 45) a v zmysle toho uviedol aké dôkazy k uvedenému vykoná (ktoré má žalobca predložiť a ktoré budú vyžiadané z obchodného registra).
dovolacieho súdu sa preto nedá konštatovať, že v danom prípade boli komplexne naplnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd aj napriek neprítomnosti žalovaného na prvých dvoch pojednávaniach (na ďalších pojednávaniach sa žalovaný zúčastnil, aj sa k veci vyjadroval), pojednávania uskutočnil a vec ďalej meritórne prejednával v štandardnom konaní. Nemožno preto dospieť k záveru, že by súdy v danom konaní porušili práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom obe strany mali realizáciu svojich procesných práv umožnenú. Dovolanie žalobcu preto ani v tejto časti nepovažuje dovolací súd za dôvodné pre neexistenciu namietanej vady zmätočnosti konania, čo je aj dôvodom pre konštatáciu neprípustnosti aj tejto časti dovolania [§ 447 písm. c) CSP]. 47. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, nakoľko dovolateľ nedôvodne namietal prípustnosť dovolacieho dôvodu
1 písm. a) CSP, dovolací súd odmietol dovolanie
ustanovenia § 447 písm. f) CSP a
c) CSP odmietol aj jeho dovolanie podané z dovolacieho dôvodu
f) CSP, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 48. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.