← Slovensko

určenie neúčinnosti právnych úkonov

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/93/2023 Identifikačné číslo spisu: 8221200967 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8221200967.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcu: PROGRES-INVEST, s. r. o., so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 36 507 938, zast. advokátom JUDr. Jozefom Jaroščákom ml., so sídlom Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovaným: 1/ B. P., nar. X., bytom E., zast. JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36 856 967, 2/ GENEREA s. r. o., so sídlom Znievska 1, Bratislava, IČO: 52 885 046, zast. Advokátska kancelária Michal Maťaš, s. r. o., so sídlom Sabinovská 12, Bratislava, IČO: 47 245 751, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6C/16/2021, o dovolaní žalobcu a žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. januára 2023 sp. zn. 13Co/64/2022, takto rozhodol: Do konania na miesto žalobcu PROGRES-INVEST s. r. o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 938 vstupuje ako žalobca AURUM INVEST CAPITAL s. r. o., so sídlom Radničné námestie 3912/32A, 085 01 Bardejov, IČO: 50 049 836. Dovolanie žalobcu z a m i e t a . Dovolanie žalovanej 1/ proti časti výroku I. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a proti výroku IV. rozsudku odvolacieho súdu z a m i e t a . Žalovaný 2/ m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej 1/ stranám sporu náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie 1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. júla 2022 č. k. 6C/16/2021-641 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“ alebo „rozhodnutie okresného súdu“) rozhodol nasledovne: I. Určuje, že právny úkon dlžníka T. P., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom: E. spočívajúci v uzatvorení Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel v 1/3 na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za tento zákonný dedičský podiel od preberajúcich dedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: N., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 5D/86/2020-87, Dnot 237/2020 z 20. 04. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2021, vyhotovené súdnym komisárom - Mgr. Jurajom Hamarom - notárom, je voči žalobcovi právne neúčinný. II. Určuje, že právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor, pod č. k. Z. zo 04. 05. 2021, uzatvorená medzi žalovanou 1/ B. P., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom: E. ako predávajúcou so žalovaným 2/ GENEREA s. r. o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

  1. a)v rozsahu 1/6 k bytu č. X, na X. poschodí a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A., na ktorý je pridelené súpisné č. XXXX - bytový dom A., postavený na parcele CKN 11758/12 ostatná plocha o výmere 363 m2, CKN 11780/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, CKN 11780/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397m2 a CKN 11780/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2, vlastníctvo zapísané v časti B 78 v podiele 1/1,
  2. b)v rozsahu 1/6 k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 5293/452131,
  3. c)v rozsahu 1/6 k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. postavený, a to parcela CKN 11758/12 ostatná plocha o výmere 363 m2, CKN 11780/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, CKN 11780/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2 a CKN 11780/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2, vlastníctvo zapísané v časti B 78 v podiele 5293/452131, je voči žalobcovi právne neúčinný. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalovanej 1/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu a v časti týkajúcej sa žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele 1/3, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V. Žalovanému 2/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v podiele 2/3, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony dlžníka, T. P., trvale bytom E. sú voči nemu právne neúčinné. Vymedzil ich Dohodou dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P.. Ako ďalší vymedzil právny úkon - kúpnu zmluvu evidovanú v KN Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor pod Z. zo 4. mája 2021 uzavretú medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/. Tvrdil, že disponuje voči žalovanému vykonateľnou pohľadávkou, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 5. januára 2018 sp. zn. 3C/88/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2019 sp. zn. 23Co/53/2018. Na základe týchto rozhodnutí bol T. P. zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku vo výške 947.520,24 eur spolu s úrokom z omeškania; uvedená pohľadávka bola veriteľom AMATTI ENTERPRISES LIMITED postúpená na žalobcu. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu je vymáhaná aj v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho pod sp. zn. 252 EX 318/2019. Žalovaný tvrdil a preukazoval, že jeho právny predchodca sa dozvedel o dedičskom konaní po nebohom B. P., narodenom X. a zomrelom X.; z uvedeného dôvodu upovedomil notára prejednávajúceho dedičstvo, že má judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi t. j. osobe, ktorá je v prvej zákonnej skupine dedičov po poručiteľovi a požiadal notára, aby pri prejednaní dedičstva na notárskom úrade oboznámil dlžníka a spoludedičov o existencii vykonateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. 1.2. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením z 24. júna 2021 sp. zn. 6C/16/2021 nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok žalovaného 2/, špecifikovaný vo výroku rozhodnutia a zároveň uznesením z 8. júna 2022 okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok žalovanej 1/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozhodnutia. 1.2.1. Žalovaná 1/ žalobou uplatnený nárok neuznala a žalobu považovala za neopodstatnenú. Namietala, že zákonný dedičský podiel patriaci dlžníkovi T. P. je len vo výške jednej tretiny; platí zásada zmluvnej voľnosti, v zmysle ktorej sa dedičia po poručiteľovi ako rodinní príslušníci môžu podľa vlastnej vôle rozhodnúť, ako si dedičstvo medzi sebou rozdelia v súlade so zákonom. Namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu a namietla formuláciu žalobného petitu. 1.2.2. Žalovaný 2/ s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Namietal neexistenciu odporovateľného právneho úkonu majúc za to, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorý nikdy neurobil. Namietal nemožnosť odporovania právnemu úkonu, kúpnej zmluve; táto zmluva nebola právnym úkonom dlžníka. Keďže žalovaná 1/ a žalovaný 2/ neboli dlžníkmi žalobcu, nemožno medzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluve odporovať. K dedičskému konaniu zároveň uviedol, že iba skutočnosť, že dlžník nenadobudol žiaden dedičský podiel na dedičstve, ešte nezakladá odporovateľnosť právneho úkonu. Taktiež namietal, že odporovaná kúpna zmluva je synalagmatickým právnym úkonom; pri synalagmatických ekvivalentných právnych úkonoch nie je daný ukracovací úmysel (animus fraudandi) zmluvných strán. Napokon poukázal na to, že dedičstvo po poručiteľovi bolo predĺžené. 1.2.3. Uznesením z 31. marca 2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že: I. Právne úkony dlžníka T. P., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom: E. spočívajúce v uzatvorení Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 5D/86/2020-87, Dnot 237/2020 z 20. 04. 2021, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 20. 04. 2021, vyhotovené súdnym komisárom - Mgr. Jurajom Hamarom - notárom, sú voči žalobcovi právne neúčinné. II. Právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor pod č. k. Z. zo 04. 05. 2021 uzatvorená medzi žalovanou 1/ B. P., narodená: XX. XX. XXXX, trvale bytom: E. ako predávajúcou so žalovaným 2/ GENEREA, s. r. o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinný. 1.3. Súd prvej inštancie aplikoval § 42a ods. 1 až 5 a § 42b, ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka; vykonaným dokazovaním zistil vykonateľnú pohľadávku veriteľa voči T. P. a jej postúpenie na žalobcu, čím mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľovi B. P., narodenému X., ktorý zomrel dňa X., došlo k schváleniu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi pozostalou manželkou a synmi T. P. a T. P.; zároveň bola schválená Dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva. Zistil tiež existenciu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná 1/ previedla na žalovaného 2/ nehnuteľnosť špecifikovanú v odôvodnení rozhodnutia. 1.4. Po konštatovaní všeobecných princípov odporovateľnosti právneho úkonu reagujúc na argumentáciu žalovaného 2/ vo vzťahu k pojmu „tretie osoby“ súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2020 sp. zn. 3Obdo/90/2019 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 65/2021 a v tejto súvislosti posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/. Vo vzťahu k namietanému okruhu žalovaných osôb zdôraznil, že nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, ale o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pre ktorej splnenie sa vyžaduje žalovanie osoby, ktorá mala z právneho úkonu prospech. Bolo zrejmé, že žalobca sa domáha neúčinnosti úkonov realizovaných dlžníkom T. P. v dedičskom konaní; žalobca riadne špecifikoval, že ide o dohodu o vyporiadaní BSM a dohodu o vyporiadaní dedičstva a kúpnu zmluvu medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/. K námietke žalovaných, ktorí poukazovali na právoplatnosť dedičského rozhodnutia a jeho záväznosť okresný súd pripomenul, že ani právoplatné uznesenie, ktorým je v dedičskom konaní rozhodované o majetku, dlhoch, nadobúdateľoch majetku a zodpovednosti za dlhy, nie je záväzné voči osobám, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania. Poukaz na ekvivalentnosť právneho úkonu podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí, nakoľko úkon dlžníka žalovanej 1/ bol odporovateľným právnym úkonom; o možnosti vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu musel byť pri náležitej opatrnosti žalovaný 2/ vedomý. Kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná ešte v čase, kedy ani v katastrálnej evidencii nebolo zapísané uznesenie o dedičstve. Podstatným pre posudzovanie odporovateľnosti právneho úkonu bolo, že ekvivalentným právnym úkonom nebol už úkon dlžníka, ktorým sa „vzdal“ majetku v dedičskom konaní uzavretím dedičskej dohody; podstatným tiež bolo, že žalovaný 2/ o týchto skutočnostiach musel mať minimálne vedomosť a teda, že tretie osoby sa môžu domáhať svojich nárokov voči dedičom a ak realizoval uzavretie kúpnej zmluvy, vystavil sa možnosti vyslovenia neúčinnosti tohto právneho úkonu. 1.5. Posudzujúc podmienky a predpoklady odporovateľnosti dlžníkom uzavretej Dohody o vyporiadaní dedičstva dospel okresný súd k záveru, že tieto sú preukázané; z hľadiska pasívnej legitimácie prospech z dedičstva, a teda odporovateľného úkonu, mala žalovaná 1/, ktorá je matkou dlžníka. Žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku; odporovaciu žalobu podal pred uplynutím lehoty troch rokov od uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu. Uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva medzi dlžníkom žalobcu, žalovanou 1/ došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu; v dôsledku uzatvorenej dohody o vyporiadaní dedičstva nenadobudol dlžník žalobcu žiaden majetok, teda ani svoj zákonný dedičský podiel. 1.6. Ak sa žalovaná 1/ bránila, že o dlhu dlžníka vedomosť nemala, z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že táto skutočnosť v dedičskom konaní spomenutá bola. Napokon vedomosť sa zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka prezumuje, dôkazná povinnosť bola na žalovanej, aby preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať. Takémuto konaniu dlžníka nasvedčujú aj ďalšie zistené skutočnosti a úkony žalovanej, a teda, že prevod bytu mal následne vybavovať ihneď žalovanej syn a predmetný byt bol v expresne krátkom čase prevedený na žalovaného 2/. Žalovaná 1/ tak mala nepochybne vedomosť o tom, že dohoda dedičov môže byť napádaná pre jej odporovateľnosť, a to aj vzhľadom na výšku dlhu dlžníka a skutočnosť, že žalobca upovedomil o tejto skutočnosti dedičov pri prejednávaní dedičstva. Okresný súd poukázal na skutočnosti zistené z výsluchu svedka M. a vyvodil, že aj rýchlosť následného prevodu na žalovaného 2/ svedčí v jeho neprospech; žalovaný 2/ pri náležitej opatrnosti mal uvedenú skutočnosť preveriť a zistiť, o aký dlh sa jedná. Musel si byť vedomý skutočnosti, že zo strany veriteľa môže nasledovať odporovanie právnemu úkonu. 1.7. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy vykonal štandardné due dilligence a preveril si technický a právny stav nehnuteľnosti, osobu žalovanej 1/ ako predávajúcej, preveril si nadobúdací titul, uvedenému súd prvej inštancie neuveril, nakoľko v takom prípade by zistil dva podozrivé úkony dlžníka žalobcu. O nevedomosti žalovaného 2/ nesvedčí ani skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy žalovaný 2/ pristúpil ešte v čase, keď v katastrálnej evidencii nebolo uznesenie o dedičstve zapísané. 1.8. Okresný súd uzatvoril, že boli splnené podmienky pre vyslovenie neúčinnosti voči žalobcovi Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorou dlžník T. P. prenechal svoj zákonný dedičský podiel v jednej tretine na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za tento zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní. Zároveň boli splnené podmienky pre vyslovenie neúčinnosti voči žalobcovi právneho úkonu kúpnej zmluvy, evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor pod Z. zo 4. mája 2021 uzatvorenej so žalovanou 1/ a žalovaným 2/, a to v rozsahu jednej šestiny k bytu, v rozsahu jednej šestiny k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a v rozsahu jednej šestiny k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený. 1.9. Žalobu v časti určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov okresný súd zamietol z dôvodu, že sa stotožnil s námietkami žalovaných ohľadom možnosti oddelenia tohto úkonu od úkonu dedičskej dohody, ako aj z dôvodu, že žalovaná 1/ nadobudla len svoj zákonný podiel jednej polovice zo spoločného majetku z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; týmto úkonom nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu; predmetom dedičstva ostal celý poručiteľovi prináležiaci polovičný podiel na spoločnom majetku. Za dôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku týkajúcu sa oddeliteľnosti právneho úkonu dedičskej dohody a zákonného podielu jednej tretiny dlžníka na dedičstve, keď konštatoval, že odporovacou žalobou možno napadnúť aj len časť právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ak je oddeliteľná od ostatných častí tohto právneho úkonu; na tom nič nemení, ak je týmto právnym úkonom dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 1.10. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 18. januára 2023 č. k. 13Co/64/2022-851 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III. a IV. potvrdil (prvá výroková veta); zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalobu v tejto časti zamietol (druhá výroková veta). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zmenil tak, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretia výroková veta); žalovanej 1/ a žalobcovi navzájom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (štvrtá výroková veta); žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (piata výroková veta). Zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené proti žalovanému 2/ nariadené uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/16/2021-146 z 24. 06. 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/16/2021-209 zo 06. 08. 2021 (šiesta výroková veta). 2.1. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania; pokiaľ rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I., II. a III., aplikoval § 387 ods. 2 CSP. Konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver okrem nároku voči žalovanému 2/. Poznamenal, že pokiaľ žalobca podal odvolanie aj voči výrokom I. a II. rozsudku okresného súdu, v tejto časti nebol oprávnený na podanie odvolania. 2.2. Ak žalobca namietol odvolaním výrok III., IV. a V., keď bol jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, odvolací súd konštatoval, že jeho odvolacie námietky neposúdil ako dôvodné. 2.2.1. Ak žalobca namietal, že nie je prípustné, aby súd určil odporovateľnosť v určitom pomere odvolací súd zdôraznil, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu; táto viazanosť neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou, teda doslovným znením petitu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/31/2017 konštatoval, že iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je viazaný, no pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to, aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa žalobca skutočne domáhal. 2.2.2. Odvolací súd k námietke, že nie je možné, aby súd určil v nejakom pomere, či zlomku odporovateľnosť uviedol, že s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba je dôvodná, ale len čiastočne, sa stotožnil. Považoval za správne, ak okresný súd s poukazom na § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil výšku dedičského podielu dlžníka žalobcu, ktorý by dlžníkovi za zachovania riadneho chodu vecí pripadol. Uzavretím dohody dedičov sa dlžník žalobcu vzdal svojho podielu na dedičstve len do výšky, ktorá by mu pripadala za riadneho chodu. Svoj záver odvolací súd oprel o závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/75/2011. 2.2.3. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uviedol, že rozhodnutím, ktoré sa týka odporovateľnosti právneho úkonu, nedošlo k založeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu. Súd posudzoval žalobný návrh v zmysle § 216 ods. 1 CSP; z uvedeného dôvodu vznesené námietky, či predmetný výrok bude vykonateľný alebo nie v exekučnom konaní sú v danom spore bezpredmetné. Je úlohou žalobcu domáhať sa svojich práv takým spôsobom, aby nedošlo k iniciovaniu súdnych konaní, ktoré by neslúžili potrebám praktického života. 2.2.4. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku vo vzťahu k určeniu, že právny úkon dlžníka spočívajúci v uzatvorení dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je voči žalobcovi neúčinný, odvolací súd konštatoval, že v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie; je zrejmé, že dohodou nedošlo k stavu, kedy by na základe dohody mala žalovaná 1/ majetkový prospech na úkor dlžníka žalobcu. Uvedený úkon nebol vykonaný s následkom majetkového prospechu v prospech žalovanej 1/, ktorý by nemal oporu v zákone. 2.2.5. Pre odvolací súd z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohode dedičov o vyporiadaní dedičstva by malo ísť o neoddeliteľné právne úkony. 2.2.6. Za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že do pasív dedičstva bola započítaná hypotéka zo A. v celom rozsahu a do pasív mala ísť iba v jednej polovici. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v dedičskom konaní je v konečnom dôsledku relatívne spoľahlivo zistený okruh dedičov; majetková funkcia dedičského konania, teda ustálenie celkovej hodnoty majetku, resp. všetkých položiek, ktoré patria do dedičstva, nie je zásadnou pre rozhodnutie o dedičstve. 2.2.7. Vo vzťahu k námietke kolácie darov odvolací súd uviedol, že túto otázku súd prvej inštancie správne posúdil, nakoľko pri rozhodovaní o petite žaloby, teda o odporovateľnosti právneho úkonu, nemal možnosť ani nemohol rozhodovať o neobvyklom dare v prospech T. P.. 2.3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním aj žalovaná 1/ a žalovaný 2/; namietali neúplné určenie pasívne legitimovaných osôb. S uvedenou námietkou odvolací súd nesúhlasil; pasívne legitimovanou osobou na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takéhoto úkonu mala prospech, ako aj osoby, v prospech ktorej sa právny úkon urobil. Z judikatúry vyplýva, že nútené procesné spoločenstvo sa vyžaduje v konaniach o určenie neplatnosti právnych úkonov; v prípade určenia odporovateľnosti právneho úkonu nejde o určenie jeho neplatnosti. V danom prípade tak nie je nutné, aby bola splnená podmienka núteného procesného spoločenstva pre úspech takejto žaloby. 2.3.1. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon; ide o osobu, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech. Zákon výslovne nevyžaduje, aby všetky osoby, ktoré prípadne získali majetkový prospech odporovateľným právnym úkonom, boli stranami sporu pod následkom zamietnutia žaloby z dôvodu neúplného okruhu pasívne legitimovaných subjektov. 2.4. Odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného 2/ za dôvodné. Občiansky zákonník zaťažil žalobcu v spore o odporovateľnosť právneho úkonu vzhľadom na závažné právne účinky takéhoto rozsudku proti tretej osobe, povinnosťou žalujúceho veriteľa je nielen tvrdiť, ale aj preukázať skutočnosť, že žalovanej tretej osobe boli v čase jej vlastného úkonu známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu medzi predchodcom a dlžníkom. Je potrebné preukázať hodnovernú vedomosť tretej osoby, že dlžník ukrátil svojho veriteľa odporovateľným právnym úkonom, ktorým previedol svoj majetok na osobu, od ktorej má v súčasnosti táto tretia osoba sporný majetok nadobudnúť. Odvolací súd nesúhlasil s vyhodnotením dôkaznej situácie, ako to urobil okresný súd; na základe voľného hodnotenia dôkazov logicky nemožno dospieť k záveru, že žalovaný 2/, ktorý ako kupujúci reagoval na ponuku prostredníctvom realitnej kancelárie na predaj nehnuteľnosti, ktoré prevádzajúci, teda žalovaná 1/, bola dlhodobo zapísaná na liste vlastníctva za stavu, keď žalovaný 2/ preukázateľne zo spisu nemal žiadny predošlý kontakt so žalovanou 1/, resp. jej synom. Podľa názoru odvolacieho súdu tak nebolo možné z vykonaných dôkazov mať za preukázané, že tretia osoba mala hodnovernú vedomosť o existencii odporovateľného právneho úkonu. 2.4.1. Odvolací súd tak mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tejto otázke a nemožno postaviť hodnotenie dôkazov iba na tom, že žalovaný 2/ pochybil, keď si nevykonal hĺbkový technický, či ekonomický a právny audit kupovanej nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému 2/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti žalovanej 1/. 2.4.2. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného 2/, že za nehnuteľnosť riadne uhradil trhovú cenu; je daná absencia ukracujúceho charakteru právneho úkonu, nakoľko majetok dlžníka sa v konečnom dôsledku nezmenšil, len modifikoval z vlastníctva nehnuteľnej veci na vlastníctvo peňazí. Takýto ekvivalentný právny úkon nemôže byť odporovateľný z dôvodu, že nedošlo k zmenšeniu majetku žalovanej 1/ (odvolací súd nesprávne uviedol „žalobkyne 1/“ - poznámka dovolacieho súdu). 2.5. Odvolací súd tak uzavrel, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav, z ktorého vyvodil nesprávny právny záver vo vzťahu k žalobe voči žalovanému 2/; z uvedeného dôvodu krajský súd vo vzťahu k žalovanému 2/ napadnutý rozsudok zmenil vo výroku II. tak, že postupom podľa § 388 CSP žalobu zamietol. 2.6. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/ táto síce namietla, že neboli splnené procesné podmienky; túto odvolaciu námietku nešpecifikovala. Inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd zo spisu nezistil a konštatoval, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 2.7. Vysporiadajúc sa s podstatnými odvolacími argumentmi strán sporu, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 konštatoval, že nepovažoval za potrebné sa vyjadriť k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu. 2.8. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval § 396 ods. 1 spojení s § 255 ods. 1 CSP; rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému 2/ a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a žalovaným 2/. 2.9. Odvolací súd samostatným výrokom zrušil postupom podľa § 335 ods. 2 v spojení s § 344 CSP nariadené zabezpečovacie opatrenie proti žalovanému 2/. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odvodil z § 420 písm.
  4. f)a § 421 ods. 1 písm.
  5. a)CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a rozhodol vo veci sám, alebo aby rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo všetkých jeho výrokoch z dôvodu, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. 3.1. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  6. f)CSP; namietal neodôvodnenie, a teda nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Mal za to, že odvolací súd neodpovedal na podstatné otázky nastolené v odvolaní a to:
  7. a)Či je možné vysloviť čiastočnú/pomernú odporovateľnosť právneho úkonu, ktorý nemá charakter materiálnej oddeliteľnosti právneho úkonu tak, ako ju má na mysli napr. rozhodnutie R 30/2013, a ak áno, tak či túto čiastočnú odporovateľnosť možno vyjadriť vo výroku rozsudku v zlomkovom vyjadrení, ak majetok, ktorý bol prevedený odporovateľným právnym úkonom, nebol pred prevodom a ani po prevode v podielovom spoluvlastníctve?
  8. b)Či je materiálne vykonateľný výrok č. I. a II. rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/16/2021-641 zo 14. júla 2022 v prebiehajúcom exekučnom konaní u súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho pod sp. zn. 252 EX 318/2019?
  9. c)Či je vo všeobecnosti a osobitne v konaní o odporovacej žalobe podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka právne oddeliteľná dohoda dedičov s manželom poručiteľa, ktorý je taktiež dedičom po poručiteľovi o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 195 CMP od dohody o vyporiadaní dedičstva podľa § 203 písm.
  10. c)CMP?
  11. d)Či môže súd v konaní o odporovacej žalobe podľa § 42a nasl. Občianskeho zákonníka zriadiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá bola pred uskutočnením odporovaného úkonu a aj po uskutočnení odporovaného úkonu, zapísaná v katastrálnej evidencii vo výlučnom vlastníctve, a ak áno, tak či môže súdny exekútor zexekvovať postupom podľa Exekučného poriadku tento novozaložený spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti? K uvedenému dovolateľ konštatoval, že odvolací súd si zjavne ani neprečítal odvolanie žalobcu, resp. si vôbec predmetnú vec adekvátne nenaštudoval. Právne závery odvolacieho súdu nemajú nielen právne opodstatnenie, ale dokonca ani elementárnu logiku. 3.2. Uplatniac dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  12. f)CSP dovolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nie sú vykonateľné. Poukázal na to, že on slovne formuloval petit tak že: „... ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom ...“; naproti tomu výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie počíta so zlomkový vyjadrením zákonného dedičského podielu „1/3“. Tento výrok by bol v exekučnom konaní vykonateľný len obtiažne, čo by malo za následok to, že vzniknú ďalšie spory v exekučnom konaní, najproblematickejšia podľa dovolateľa je právne nesprávna formulácia zlomkového vyjadrenia „v rozsahu 1/6 k bytu“. 3.2.1. V tomto smere dovolateľ uviedol, že Občiansky zákonník v § 460 a nasl. nevyjadruje zákonný dedičský podiel v zlomkoch, nakoľko vyjadrenie zákonného dedičského podielu v zlomkoch sa určí v konkrétnom dedičskom konaní; aj z toho dôvodu dovolateľ v petite žaloby nešpecifikoval zákonný dedičský podiel v zlomkovom vyjadrení, nakoľko to v konaní o odporovacej žalobe ani nie je vecne a právne potrebné, keďže je elementárne nesporné, že v predmetnom dedičskom konaní boli traja zákonní dedičia v prvej zákonnej skupine dedičov, t. j. že v zlomkovom vyjadrení mal dlžník T. P. zákonný dedičský podiel jednu tretinu. 3.2.2. Dovolateľ tak mal za to, že výrok I. napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie je materiálne nevykonateľný v exekučnom konaní; je zmätočný, keďže obsahuje nadbytočné a nesprávne údaje. Podľa názoru odvolateľa odvolací súd procesne pochybil, keď svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, resp. napadnuté rozhodnutie je zmätočné - materiálne nevykonateľné. 3.3. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie uplatniac dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  13. a)CSP vo vzťahu k namietaným právnym úkonom vykonaným v dedičskom konaní, ako aj vo vzťahu k právnemu úkonu - kúpnej zmluve. 3.4. Žalobca uviedol, že v konaní pred súdmi nižších inštancií argumentoval, že presné vyčíslenie majetku, ktorým sa dlžník vzdal v prospech spoludedičov, vykoná súdny exekútor v exekučnom konaní, a to po zohľadnení neobvyklého daru. Súdy nižších inštancií nepochopiteľne, nadbytočne a nesprávne posúdili niektoré parciálne otázky,
  14. i)vyjadrili vyslovenú odporovateľnosť v zlomkoch, na základe čoho sú tieto rozhodnutia súdov materiálne nevykonateľné v bezprostredne súvisiacom exekučnom konaní,
  15. ii)odignorovali zákonný inštitút kolácie - neobvyklého daru, iii) vecne a právne oddelili právne úkony, ktoré sú v predmetnej právnej veci neoddeliteľné a to Dohodu o vyporiadaní BSM v rámci konania o dedičstve a Dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. 3.4.1. Dovolateľ uviedol, že nepozná rozhodnutia súdov, ktorými by určili čiastočnú odporovateľnosť; súdy nižších inštancií v prejednávanej veci zle určili dedičský podiel, keďže dlžníkov zákonný dedičský podiel nie je 1/3, ale 1/2 z dôvodu, že brat dlžníka dostal neobvyklý dar. Nepresnosť vyslovenej čiastočnej odporovateľnosti je daná tým, že súdy nižších inštancií nemali k dispozícii znalecké posudky na ohodnotenie majetku patriaceho do dedičstva; dovolateľ uviedol, že tento postup môže zabezpečovať súdny exekútor. 3.4.2. Z elementárnej logiky vyplýva, že súdy v konaní o odporovacej žalobe rozhodujú len, či posudzovaný právny úkon je alebo nie je neúčinný; podľa názoru dovolateľa výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s výrokom I. napadnutého rozhodnutia aj materiálne nevykonateľný a je zmätočný. 3.4.3. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto smere považoval dovolateľ za rozporné s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, za ktorú považoval názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2012 sp. zn. 4Obdo/36/2011, podľa ktorého „výrok rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia ako jediná časť súdneho rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov a zákonom stanovené subjekty záväzný. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne. Z výroku rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne vyplývať uložená povinnosť.“ Taktiež v tomto smere poukázal na závery vyslovené najvyšším súdom v uznesení z 10. februára 2015 sp. zn. 8Co/5/2014, podľa ktorých „Vykonateľnosť (vynútiteľnosť, vymáhateľnosť) ako procesný inštitút v zmysle vyššie uvedeného treba dôsledne rozlišovať od tzv. materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia alebo inej verejnej listiny, ktorá spolu s tzv. formálnou vykonateľnosťou tvoria dvojjedinú stránku vykonateľnosti rozhodnutia alebo inej verejnej listiny, ktoré musia byť splnené zároveň.“ Dovolateľ uzavrel, že súdy nižších inštancií určili čiastočnú odporovateľnosť, túto vyjadrili v zlomkoch, čo je právne neprípustné. Táto skutočnosť spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v exekučnom konaní. 3.5. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že brat dlžníka dostal približne mesiac pred smrťou otca neobvyklý dar. Zákonný dedičský podiel brata dlžníka 1/3 sa v dedičskom konaní započítal s neobvyklým darom, t. j. brat dlžníka v dedičskom konaní po ich nebohom otcovi nemal nadobudnúť žiaden majetok. 3.5.1. Žalobca nebol účastníkom dedičského konania, a preto skutočnosti týkajúce sa neobvyklého daru nemohol namietať v dedičskom konaní. Kolácia je však zákonný inštitút, a preto sa v dedičskom konaní uplatňuje ex lege. Súd prvej inštancie skutočnosti týkajúce sa kolácie odignoroval, s touto skutočnosťou sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a odvolací súd uviedol, že na túto skutočnosť nemožno v prejednávanej veci prihliadať. Poukázal na svoje podanie (podnet) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, ktorý ho odkázal, že na ochranu práv žalobcu je k dispozícii ako prostriedok nápravy odporovacia žaloba. 3.5.2. Je podstatné, aký presne mal dlžník T. P. zákonný podiel na dedičstve; od posúdenia tejto parciálnej otázky závisí, akú výšku v peňažnom vyjadrení predstavoval jeho dedičský podiel; táto suma bude súdnym exekútorom vymáhaná v exekučnom konaní, a to z majetku, voči ktorému bolo v prejednávanej veci nariadené zabezpečovacie opatrenie. 3.5.3. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak považoval v tejto časti za rozporné s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, pričom poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018 sp. zn. 3Cdo/40/2017, podľa ktorého: „Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča. Pri intestátnej postupnosti (pri dedení zo zákona) dochádza k započítaniu ex offo. Pri započítaní v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hodnota toho, čo niektorý z dedičov obdržal od poručiteľa počas jeho života ako dar nad rámec obvyklého darovania, pripočíta k celkovej hodnote zanechaného majetku poručiteľa, zo súčtu týchto hodnôt sa vypočíta výška podielu zo zákona a od takto určeného podielu sa obdarovanému dedičovi odpočíta to, čo je predmetom zápočtu. Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľnosti) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva. Všeobecnou cenou sa rozumie cena, za ktorú by v danom mieste a čase (obdarovania) bolo možné obstarať rovnakú (obdobnú) vec v závislosti od ponuky a dopytu.“ 3.5.4. Brat dlžníka neobvyklý dar nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca a matky a dva dni po smrti otca tento neobvyklý dar previedol darovacou zmluvou na svoju matku (žalovanú 1/) do jej výlučného vlastníctva. Pri ignorovaní inštitútu kolácie v konaní vo veci samej podľa názoru dovolateľa chýba právna a vecná logika aj z dôvodu, že k tomuto neobvyklému daru bolo v spore nariadené zabezpečovacie opatrenie. 3.6. V rámci nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa dedičského konania dovolateľ namietal závery súdov nižších inštancií o právnej a materiálnej neoddeliteľnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci konania o dedičstve a dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Dovolateľ namietal, že judikát, na ktorý súdy nižších inštancií poukazovali (R 30/2013), dáva za pravdu dovolateľovi, že je potrebné rozlišovať medzi materiálnou oddeliteľnosťou a právnou oddeliteľnosťou právneho úkonu v odporovacej žalobe. Súdy nižších inštancií dezinterpretovali citované rozhodnutie; z ich strany došlo k zamieňaniu pojmov, ako aj k elementárnemu nepochopeniu významu tohto judikátu. 3.6.1. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012 sp. zn. 7Cdo/75/2011, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom R 30/2013 dovolateľ citoval nasledovné závery: „V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd vystihol účel označených ustanovení a správne ustálil, že úspešne odporovať možno dohode o vyporiadaní BSM aj tak, že ukrátený veriteľ sa návrhom domáha určenia právnej neúčinnosti iba vo vzťahu k oddeliteľnej časti tejto dohody. Ukrátenému veriteľovi sa má totiž poskytnúť taká ochrana, ktorá postačí na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Navrhovatelia tak môžu návrhom určiť, konkrétne ku ktorému majetku odporcu (ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech), sa môžu domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu. Pokiaľ na uspokojenie vymáhateľnej veriteľovej pohľadávky postačuje len časť majetku tvoriaceho predmet dohody o vyporiadaní BSM, nemusia sa domáhať určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu ako celku (ich návrh sa nemusí týkať všetkého majetku, ktorý na základe takejto dohody odporca získal). Stačí, ak sa ukrátený veriteľ domáha právnej neúčinnosti takejto dohody len vo vzťahu k určitej časti majetku získaného na jej základe odporcom.“ Podporne poukázal na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2020 sp. zn. I. ÚS/260/2019. 3.6.2. Dovolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie považoval dohodu o vysporiadaní zaniknutého BSM ako oddeliteľnú od dohody o vyporiadaní dedičstva. S poukazom na § 195 ods. 1 a § 230 ods. 2 CMP tvrdil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté smrťou poručiteľa alebo jeho vyhlásením za mŕtveho sa obligatórne vyporiada v konaní o dedičstve po poručiteľovi; dohoda o vyporiadaní zaniknutého BSM v konaní o dedičstve systematicky vecne a právne predchádza právnemu úkonu o vyporiadaní dedičstva, a teda, ak mal poručiteľ bezpodielové spoluvlastníctvo, tieto dva právne úkony sú právne neoddeliteľné. 3.6.3. Z uvedeného dovolateľ vyvodil, že vyporiadanie zaniknutého BSM sa obligatórne uskutoční v rámci konania o dedičstve, a teda ide o právne neoddeliteľný výrok dedičského rozhodnutia, a preto v tomto prípade právne ani neprichádza do úvahy, aby bola odporovateľná len časť právneho úkonu obsiahnutého v dedičskom rozhodnutí, a teda len dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva. Obe dohody sú vzájomne súvisiace a neoddeliteľné právne úkony; v predmetnej veci je vylúčené, „aby bol odporovateľný len jeden z týchto právnych úkonov a druhý nie a už vôbec nie, že druhý právny úkon v poradí je odporovateľný a prvý odporovateľný právny úkon v poradí odporovateľný nie je“. 3.7. Dovolateľ s poukazom na rozhodnutia súdov nižších inštancií považoval záver odvolacieho súdu, že žalovaný 2/ nemal vedomosť o existencii odporovateľného právneho úkonu, za absurdný. Vyjadril sa, že odvolací súd zjavne nesleduje aktuálnu judikatúru, keď odkazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu z roku 2008, ktoré nie je judikátom. Z tvrdení žalovaného 2/, že pred podpisom zmluvy o prevode bytu sa oboznámil s uznesením o dedičstve vyvodil, že mu preukázateľne boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti predchodcovi vo vlastníctve bytu. 3.7.1. Poukázal pritom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2020 sp. zn. 3Obdo/10/2020 a z 24. júna 2020 sp. zn. 3Obdo/90/2019. Tvrdil, že žalovaný 2/ sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámil s obsahom uznesenia o dedičstve; žalovanému 2/ muselo byť zrejmé, že sú splnené podmienky na podanie odporovacej žaloby a žalovaný 2/ kúpil byt s rizikom a vedomím, že veritelia dlžníka sa budú môcť domáhať vyslovenia odporovateľnosti právneho úkonu - uznesenia o dedičstve, nakoľko skutočnosť o záväzku dediča T. P. je vyslovene priamo uvedená v uznesení o dedičstve. Žalovaný 2/ tak svojím vlastným vyjadrením preukázal svoju „nedobromyseľnosť“ v čase uzatvorenia namietaného právneho úkonu; argumentácia odvolacieho súdu neobstojí, je arbitrárna. 3.7.2. Ak odvolací súd poukázal aj na ekvivalentnosť právneho úkonu, dovolateľ zdôraznil, že táto skutočnosť sama osebe nie je rozhodujúca pre posúdenie v predmetnej veci. 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“); prípustnosť dovolania vyvodila z § 420 písm.
  16. f)CSP. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4.1. Pokiaľ dovolateľka namietla prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
  17. f)CSP, tvrdila, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. 4.2. Namietala, že žalobca v žalobe, ani v návrhu na zmenu petitu žaloby nekonkretizoval, čo a ktorými právnymi úkonmi ušlo z majetku dlžníka; nešpecifikoval a neobjasnil, ktorým právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka konkrétny majetok. Žalobca mal preukázať príčinnú súvislosť medzi odporovateľným právnym úkonom a skrátením jeho pohľadávky. Špecifikovať namietaný právny úkon pomohol žalobcovi súd prvej inštancie, čo je neprípustné a nie je v súlade s argumentáciou odvolacieho súdu. Okresný súd nepoužil vo svojom výroku len iné slová, resp. inú formuláciu výroku rozhodnutia, v ktorom vyjadril rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal, ale preformuloval výrok žalobcu z obsahového hľadiska tak, že nekorešponduje s tým, čoho sa žalobca pôvodne domáhal. Odvolací súd s týmto postupom súdu prvej inštancie súhlasil. 4.3. Dovolateľka taktiež namietla, že neboli splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie vo veci z dôvodu, že pasívne legitimovaný v spore mal byť aj syn žalovanej 1/, T. P.; ide tak o absenciu pasívnej vecnej legitimácie v spore. 4.4. Súdy nižších inštancií vyvodili z predložených dôkazov nesprávny právny záver a nesprávne právne vec posúdili s ohľadom na splnenie procesnej podmienky pasívnej vecnej legitimácie T. P. v spore. 4.5. Napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu nie je možné zasiahnuť do dedičského konania v tom rozsahu, že budú postihnuté len aktíva, ktoré nadobudli ďalší dvaja spoludedičia bez toho, aby boli dotknuté aj pasíva, hoci dedičia prevzali predlžené dedičstvo. Dvom spoludedičom zostanú väčšie pasíva ako aktíva, ktoré sa v rámci výroku napadnutého dedičstva stali voči žalobcovi právne neúčinnými. T. P. sa o tejto skutočnosti ani nedozvie a nemá právo a možnosť brániť sa voči rozhodnutiu súdu. 4.6. Žalovaná 1/ vyjadrila názor, že v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu sú účastníkmi konania všetci dedičia majetku považovaní až do rozhodnutia súdu za jej vlastníkov; majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov; konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. 5. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že podstata obsahu dovolania žalobcu tvorí len skopírovaná judikatúra súdov; so samotnou argumentáciou žalobcu nesúhlasila, nakoľko sa netýka podstaty prejednávanej veci. V ostatnom zotrvala na svojom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených. 5.1. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, prípadne zamietol a priznal žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že dovolanie žalobcu nie je odôvodnené prípustným dovolacím dôvodmi; odvolací súd sa žiadnym spôsobom neodchýlil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve žalobca napadol len skutkový záver odvolacieho súdu o nevedomosti žalovaného o podmienkach odporovateľnosti právneho úkonu; táto otázka je otázkou výsostne skutkovou; dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu. Navyše odvolací súd skutkový záver o tom, že žalovaný 2/ nemal vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu voči žalovanej 1/ v odôvodnení náležite a presvedčivo zdôvodnil. Poukázal na skutočnosti, ktoré preukazoval v konaní pred súdmi nižších inštancií a z ktorých vyplýva, že mu neboli a nemohli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu voči predchodcovi. Ak dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie žalovaný 2/ namietol, že dovolateľ nekonkretizoval právnu otázku riešenú odvolacím súdom a nevysvetlil, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom od nich citovaných judikátov odklonilo. 5.2. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 1/ uviedol, že pokiaľ dovolateľka namietala len otázku pasívnej vecnej legitimácie, s touto sa odvolací súd detailne vysporiadal. 5.3. Žalovaný 2/ vo vzťahu k dovolaniu žalovanej 1/ uviedol, že jej dovolanie proti prvému a štvrtému výroku rozsudku odvolacieho súdu nemá na právne postavenie žalovaného 2/ žiadny vplyv. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Po preskúmaní podaných dovolaní bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolania nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. 7. Pred vecným preskúmaním rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd zistil, že po podaní dovolania žalobca podaním doručeným dovolaciemu súdu dňa 11. apríla 2024 navrhol, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť HAUSE-GS s. r. o., so sídlom Partizánska 2850, Bardejov, IČO: 50 049 836, na ktorú boli prevedená práva k pohľadávke, na základe ktorej bola podaná odporovacia žaloba; uvedená obchodná spoločnosť so vstupom do konania na mieste žalobcu súhlasila, zastúpená rovnakým právnym zástupcom ako pôvodný žalobca (dovolateľ). 7.1. Dovolací súd tak z podania žalobcu zistil, že počas konania o dovolaniach žalobcu a žalovanej 1/ došlo k prevodu práv a povinností žalobcu, o ktorých sa koná zo spoločnosti PROGRES-INVEST, s. r. o. na spoločnosť HAUSE-GS s. r. o., a to na základe Zmluvy o postúpená pohľadávky z 2. apríla 2024 uzatvorenej medzi postupcom PROGRES-INVEST, s. r. o. na spoločnosť HAUSE-GS s. r. o., špecifikovanej v čl. III. Zmluvy o postúpení pohľadávky. Súčasťou návrhu bol súhlas spoločnosti HAUSE-GS s. r. o., zmluva o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky z 2. apríla 2024, podací lístok a plnomocenstvo udelené spoločnosťou HAUSE-GS s. r. o. právnemu zástupcovi. 7.2. Dovolací súd aplikoval § 429 ods. 1, ods. 2, § 80 ods. 1 - 3 CSP a návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu vyhovel, keďže mal za preukázané, že po začatí (dovolacieho) konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností, o ktorých sa koná. Vo výroku pritom uviedol ako žalobcu spoločnosť AURUM INVEST CAPITAL s. r. o. z dôvodu zmeny obchodného mena od 17. apríla 2024. 8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, majúci v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej úpravy). 9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdov nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). 10. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorý sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto podmienka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 11. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor bol právoplatne skončený meritórnym rozhodnutím musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). 12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti; z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 521 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). 13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
  18. f)CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 14. V danom prípade
  19. a)dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
  20. f)CSP, keď tvrdil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
  21. a)CSP, keď tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu;
  22. a)dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
  23. f)CSP tvrdiac porušenie práva na spravodlivý proces. 15. Z ustanovenia § 420 písm.
  24. f)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 17. Vo vzťahu k § 420 písm.
  25. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
  26. f)CSP, sú
  27. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  28. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 19. Pokiaľ dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  29. f)CSP, z obsahu dovolania možno vyvodiť, že namietal: - nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s ním v odvolaní nastolenými právnymi otázkami, ktoré v dovolaní konkretizoval, - nevykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nad rámec žalobného petitu vyjadril zlomkom zákonný podiel dlžníka žalobcu; v tomto smere namietal zmätočnosť z dôvodu, že obsahuje nadbytočné a nesprávne údaje. 19.1. Dovolateľka vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
  30. f)CSP namietla - nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), - že už súd prvej inštancie neprípustne pomohol žalobcovi špecifikovať namietaný právny úkon a odvolací súd túto vadu nezistil, - že neboli splnené procesné podmienky z dôvodu, že žalovaným mal byť aj ďalší syn žalovanej 1/ z dôvodu núteného procesného spoločenstva (bol rovnako ako dlžník dedičom v dedičskom konaní). 20. K uvedenému dovolací súd uvádza, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné. Úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. 20.1. Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
  31. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019), alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie. 20.2. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 20.3. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby p

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.