Obsah (9)

§ 420§ 431§ 433§ 153§ 154§ 182§ 366§ 447§ 448

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/124/2023 Identifikačné číslo spisu: 5712214379 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

neho súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania na základe tvrdenia strán a ich dôkaznej iniciatívy do vyhlásenia rozhodnutia o skončení dokazovania.

1. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie vyporiadal BSM na základe podmienok a zásad v zmysle § 141 ods. 1, ods. 3 a § 150 OZ, pričom žalovaná na základe podaného odvolania žiadnym spôsobom nespochybnila jeho skutkové a právne závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až IX. ako správny potvrdil. Za správny považoval odvolací súd aj výrok X. rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že sa jednalo o dlhotrvajúce konanie o vyporiadanie BSM, keď obidve strany sa na vyporiadaní BSM počas celého obdobia nevedeli dohodnúť a vzájomne poskytovali rôzne protirečivé tvrdenia, preto dospel odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie k záveru, že v takomto osobitnom konaní, akým je konanie o vyporiadanie BSM je dôvodné, aby si každá zo strán znášala vzniknuté trovy konania sama.
2. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku XI. pre jeho nepreskúmateľnosť (§ 220 ods. 2 CSP), konkrétne pre nedostatok dôvodov uvádzaných v ods.
3. rozsudku. III. Dovolanie žalovanej
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania odôvodnila § 420 písm. f) CSP.
5. Za nesprávny procesný postup, ktorý mal dovolateľke znemožniť uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP označila postup odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého jej nebola poskytnutá dostačujúca odpoveď na jej argumenty uvedené v žalobe a všetkých jej vyjadreniach, preto považuje rozhodnutie a zdôvodnenie odvolacieho súdu za predčasné a nepreskúmateľné. 12.

dovolateľky odvolací súd vo veci rozhodol predčasne a nevychádzal z objektívne zistených skutočností a všetkých relevantných dôkazov. Žalovaná v odvolaní namietala spornosť znaleckého posudku vypracovaného Ing. Tatianou Klincovou (166.000 eur), čím sa odvolací súd nezaoberal a pasívne prijal záver stanovený v spornom znaleckom posudku bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Z uvedeného dôvodu dovolateľka podala dňa 3. mája 2022 na znalkyňu Ing. Tatianu Klincovú sťažnosť, ktorá do dňa rozhodovania odvolacieho súdu nebola Ministerstvom spravodlivosti SR prešetrená.

dovolateľky ak nebola správnosť znaleckého posudku do dňa rozhodovania odvolacieho súdu vyhodnotená, nebolo ho možné považovať za dôkazný prostriedok, na základe ktorého bolo možné určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností, čo malo následne vplyv aj na samotné stanovenie hodnoty masy BSM a jej vyporiadanie. Dovolateľka rovnako namietla, že odvolací súd nevzal do úvahy a nijakým spôsobom sa nevyporiadal s ňou predloženým znaleckým posudkom vypracovaným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s., ktorým bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená na 268.000 eur. 13.

dovolateľky sa odvolací súd obmedzil iba na prevzatie vysloveného právneho záveru prvostupňového súdu bez toho, aby jej argumentačné námietky v konaní boli preskúmané, pričom išlo o námietky majúce rozhodujúci vplyv na konanie a rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd sa odmietol zaoberať argumentmi žalovanej k hodnovernosti znaleckého posudku Ing. Klincovej a jej argumentáciu podloženú kontrolným znaleckým posudkom neakceptoval. Vzhľadom na uvedené považuje dovolateľka závery odvolacieho súdu za arbitrárne, zjavne neodôvodnené a jeho rozhodnutie za predčasné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

1. Na základe vyššie uvedeného dovolateľka žiada, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania, prípadne aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil.
2. Z vyjadrenia žalobcu k dovolaniu vyplynulo, že s dovolacími argumentami žalovanej nesúhlasí a dovolanie považuje za nedôvodné, preto ho navrhol zamietnuť. IV. Konanie o dovolaní
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné zamietnuť.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

§ 431

CSP dovolanie prípustné

§ 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (odsek 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (odsek 2).

§ 433

CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

§ 153

CSP (Sudcovská koncentrácia) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (odsek 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (odsek 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (odsek 3).

§ 154

CSP (Zákonná koncentrácia) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

§ 182

CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

§ 366

CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. a)sa týkajú procesných podmienok,
2. b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
4. d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. V danom prípade dovolateľka namieta vadu zmätočnosti konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
5. f)CSP. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi túto procesnú vadu sú
6. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
7. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 18. Pokiaľ dovolateľka dovolanie odôvodňovala tým, že odvolací súd sa obmedzil iba na prevzatie vysloveného právneho záveru prvostupňového súdu bez toho, aby prihliadol na jej argumentačné námietky v konaní, majúce rozhodujúci vplyv pre rozhodnutie, také vymedzenie dovolacieho dôvodu, t. j. nekonkrétny odkaz na ústne alebo písomné podania pred súdom prvej inštancie, príp. pred odvolacím súdom, nie je v zmysle § 433 CSP prípustné, čo by samo osebe malo za následok odmietnutie dovolania

§ 447písm.

f) CSP.

1. Z obsahu dovolania však vyplýva, že dovolateľka namieta zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť) z dôvodu nevysporiadania sa s predloženým dôkazom, resp. nevykonanie dôkazu s poukazom na to, že postup znalkyne Ing. Klincovej pri podaní znaleckého posudku, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, napadla sťažnosťou na ministerstve spravodlivosti a zároveň z dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal s „kontrolným“ znaleckým posudkom č. 119/2022 z
5. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa
7. 2022 (č. l. 1520). Žalovaná podanie sťažnosti proti postupu znalkyne oznámila súdu prvej inštancie dňa
8. júla 2022 (č. l. 1583). Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa
11. V priebehu odvolacieho konania predložila súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 119, vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s. dňa
13. 2022 (č. l. 1652 - 1681).
14. V bode
15. odôvodnenia rozsudku odvolací súd poukázal na to, že dôkaz znaleckým posudkom (spolu s výsledkami výsluchu znalca) je súd oprávnený hodnotiť

zásad vyjadrených v ustanovení § 191 ods. 1 CSP, hodnoteniu súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logického zdôvodnenia nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (bod 6.) uviedol, že žalovaná už po rozhodnutí súdu prvej inštancie predložila nový dôkaz - znalecký posudok č. 119/2022 z
4. V bode
5. uviedol „... pokiaľ bol podaný návrh na vyporiadanie BSM, súd nie je viazaný návrhmi strán (konanie o vyporiadaní BSM je tzv. iudicium duplex, v ktorom majú obidve strany postavenie žalobcu a žalovaného), ani ohľadne rozsahu vecí do BSM patriacich, ich cene, ani ohľadne ich prikázania tomu-ktorému z nich. Keďže z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní BSM vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, z tohto ustanovenia vyplývajú dve fázy vyporiadania: najskôr kvantitatívna, kde je zistený rozsah a cena vyporiadavaných vecí a následne vyporiadanie kvalitatívne, kedy dochádza (spravidla) k rozdeleniu vecí medzi strany, prípadne výlučným vlastníkom sa stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne podiel druhého. Z toho vyplýva, že vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Aj vzhľadom na vyššie popísaný charakter vyporiadania BSM po rozvode manželstva, pri vykonaní dokazovania za účelom vyporiadania BSM tak po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke, je potrebné vychádzať z podmienok § 195 až § 211 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 149 až § 155 CSP aplikovaním prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, keďže použitie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní je obmedzené, ako vyplýva z ustanovenia § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní).“
6. V bode
7. ďalej dôvodil, že „Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie predkladala ďalšie návrhy a námietky ohľadom doplňovania ďalšieho dokazovania už vo vzťahu k zadaným znaleckým úlohám, ktoré vyhodnocoval súd prvej inštancie, odvolací súd v zmysle podmienok § 154 CSP na ne prihliadať nemohol, prípadne bolo potrebné tieto tvrdenia a predkladané dôkazy (napr. znalecký posudok č. 119/2022 spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s.) dôvodne považovať za novoty v odvolacom konaní, ktoré v zmysle § 366 CSP nie sú v odvolacom konaní prípustné.“
8. Konanie

Civilného sporového poriadku je ovládané zásadou kontradiktórnosti a sudcovskej, resp. zákonnej koncentrácie. To znamená, že strana sporu je povinná nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi - návrhmi na vykonanie dôkazov, a to v súlade s princípom hospodárnosti včas, teda ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 154 CSP, žalovaná mohla a mala dôkaz na podporu svojich tvrdení o vyššej hodnote nehnuteľností uplatniť najneskôr do okamihu, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaná nový dôkaz - znalecký posudok č. 119/2022 predložila až po rozhodnutí súdu o vyhlásení dokazovania za skončené (a až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej). 25. Odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku uviedol jasne a zrozumiteľne, prečo súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a jeho vyhodnotenie považoval za správne. Rovnako jasne odôvodnil, prečo neprihliadol na znalecký posudok č. 119/2022, predložený až v odvolacom konaní. Dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad.

1. Vzhľadom na uvedené nemožno postup odvolacieho súdu, ktorý na túto novotu v konaní neprihliadol a tento svoj postup v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne odôvodnil, považovať za procesný postup, ktorým by žalovanej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).
2. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateľky ako nedôvodné zamietol

§ 448CSP.

1. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v dovolacom konaní tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.