3, ods. 5 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Š. W. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 30. novembra 2022, sp. zn. 31T/90/2022, uznal obvineného Š. W. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
3, ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenému uložil
5 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm.
4 Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.
2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obvinenému uložil po dobu výkonu ochranného dohľadu zákaz požívania omamných a psychotropných látok.
2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený Š. W. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 9. marca 2023, sp. zn. 4To/18/2023, rozhodol tak, že postupom
por. odvolanie obvineného Š. W. zamietol. Dňa 8. júla 2024 podal obvinený Š. W. prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Martina Černáka písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
1, ods. 4 Tr. zák. Aj napriek tomu, že súd pri ukladaní trestu postupoval
2 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, aj takto uložený trest je
názoru obvineného neprimerane prísny a nespravodlivý, keďže účel trestu a jeho nápravu možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Uviedol, že súd mu mohol a zároveň mal uložiť miernejší trest odňatia slobody a to na spodnej hranici zníženej trestnej sadzby. Poukázal na skutočnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal, tento úprimne oľutoval, počas konania napomáhal k riadnemu objasneniu skutkového stavu a zároveň napomáhal aj pri objasňovaní inej trestnej činnosti. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom rozhodol, že uznesením krajského súdu a rozsudkom okresného súdu v časti výroku o treste bol porušený zákon v neprospech obvineného a aby uvedené rozhodnutia zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „prokurátor“) podaním z 24. apríla 2025 konštatujúc nenaplnenie obvineným uplatnených dovolacích dôvodov. Rozsudok okresného súdu ako aj uznesenie krajského súdu považoval za správne a zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Stotožnil sa so závermi krajského súdu, ktorý sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prípadu a presvedčivým spôsobom zdôvodnil zákonnosť i primeranosť namietaného trestu odňatia slobody. Mal za to, že súd v danej veci zákonným spôsobom individualizoval trestnú sadzbu stanovenú v Trestnom zákone na trestnú sadzbu v rozpätí od 6 rokov a 8 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Š. W. postupom
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolateľ v dovolaní, ktoré smeruje proti výroku o uloženom treste, uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
ustálenej súdnej praxe (S 5/2011 - ide o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010) vzájomný vzťah týchto dovolacích dôvodov je taký, že dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste a z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Všeobecné hľadiská stanovené pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. na rozdiel od ustanovení § 41 Tr. zák. a § 42 Tr. zák. o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, nemožno podradiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ zakladajúce dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. Najvyšší súd uvádza, že neprimeranosť či prísnosť uloženého trestu je možné v dovolacom konaní úspešne uplatňovať len v tom prípade, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa, čo však prejednávaný prípad nie je. Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody
5 Tr. zák. (
ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere10 až 15 rokov) s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa znižovala o tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 13 rokov a 4 mesiace) a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zák. (dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 6 rokov a 8 mesiacov). Ak teda bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, ide o zákonom prípustný druh trestu uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Argumenty obvineného uvedené v dovolaní týkajúce sa neprimeranosti uloženého trestu nie sú spôsobilé naplniť ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., pretože namietanie neprimeranosti uloženého trestu je z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku sa neposudzuje uložený trest z hľadísk zásad ukladania trestov
zák. ako v pôvodnom konaní a ako vyplýva už z vyššie uvedeného ani v prípade existencie takého pochybenia by to nespadalo pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. ako „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ (S 5/2011), čo vyplýva z toho, že dovolací súd nie je ďalšou riadnou opravnou inštanciou na posudzovanie veci, resp. ukladaného trestu zo všeobecných hľadísk účelu trestu ustanovených v § 34 Tr. zák. a uložený trest možno posudzovať v dovolacom konaní iba z presne v zákone vymedzených dovolacích dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. h), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvineného Š. W. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.