urč. neplat. dohôd o zrážkach zo mzdy, rozhod. doložky a i.
Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/109/2024 Identifikačné číslo spisu: 2721200710 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2721200710.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. P., narodeného XX. J. XXXX, W., B. XXXX/XXA, zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Jurajom Dragúnom, Skalica, Pod hájkom 1436/35, proti žalovanej obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej doložky a iné, vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 11Csp/23/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2024 sp. zn. 22CoCsp/8/2023, takto rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2024 sp. zn. 22CoCsp/8/2023 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") napadnutým rozsudkom podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdil rozsudok Okresného súdu Skalica (ďalej len „súd prvej inštancie resp. prvoinštačný súd"), z 23. marca 2023 č. k. 11Csp/23/2021-188 ktorým „...vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v bode 3.8. zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. júna 2012 uzavretej medzi Poštovou bankou a. s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zdržať sa uplatňovania a použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.08.2015 uzavretej medzi Poštovou bankou a. s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Vo výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalovanej nepriznal náhradu trov konania" (výrok I.); žalovanej voči žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (výrok II).
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku po právnej stránke poukázal na ustanovenia § 24, § 37 ods. 1, § 39, § 41 § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 524 ods. 1, 2, § 551 ods. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka"), § 1 ods. 1, 2, § 2 pís. a, b, d zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 3 ods. 3, 5, § 7 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 137 písm. d) CSP. V dôvodoch rozhodnutia v rámci zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobca ako dlžník dňa 29. júna 2012 uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej (Poštová banka a. s.) ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere"), ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 10 000 eur. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie neboli nároky vyplývajúce zo samotnej zmluvy o úvere, ale určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere, neplatnosti samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy (ďalej len „dohody o zrážkach zo mzdy") uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom, neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere a žalobca súčasne žiadal, aby sa žalovaná zdržala uplatňovania obidvoch dohôd o zrážkach zo mzdy.
1.2 V súvislosti s prípustnosťou podanej žaloby súd prvej inštancie v okolnostiach danej veci poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok zo dňa 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, uznesenie z marca 2019 sp. zn. 6Cdo/27/2018) majúc za to, že pokiaľ neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky je žalobcom odôvodnená neprijateľnými zmluvnými podmienkami príp. absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ide potom o žalobu prípustnú podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") a § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, teda o žalobu umožňujúcu spotrebiteľovi domáhať sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami na súde.
1.3. V konaní nebolo sporné, že žalobca má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o úvere, obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku, uzavrel žalobca ako dlžník s Poštovou bankou, a. s. . Podľa oznámenia Poštovej banky, a. s. o postúpení pohľadávky bola pohľadávka banky voči dlžníkovi - žalobcovi postúpená na žalovanú. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa prevádza na postupníka len konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, k prevodu pôvodného zmluvného vzťahu ako celku nedochádza a účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu zostáva pôvodný veriteľ - postupca Poštová banka, a. s., ktorý je nositeľom hmotnej zodpovednosti, o ktorú v tomto konaní ide.
Poštová banka a. s. je subjektom vystupujúcim v spotrebiteľskej zmluve ako dodávateľ. Žaloba o neplatnosť zmluvných dojednaní (dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy o úvere) z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok resp. absolútnej neplatnosti právneho úkonu tak mala smerovať proti pôvodnému veriteľovi Poštová banka, a. s.. Žalobcom označená žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v časti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 3.8 zmluvy o úvere, v časti o určenie neplatnosti samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy a v časti žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 3.10 zmluvy o úvere, v týchto častiach preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.4 Vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcu na určenie povinnosti žalovanej zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 3.8. zmluvy o úvere a zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie žalovanú označil za pasívne vecne legitimovanú, keď práve žalovaná si uplatnila u zamestnávateľa žalobcu právo na zrážky zo mzdy na podklade predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. V bodoch 49. až 53. odôvodnenia svojho rozsudku podrobne vysvetli z akých dôvodov považoval obe spomínané dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné právne úkony.
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 s prihliadnutím na čl. 17 CSP, tak že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na to, že jej žiadne preukázateľné trovy v prvoinštančnom konaní nevznikli.
2.1. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bolo pre rozhodnutie podstatné, že zmluvu o úvere, obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku, uzavrel žalobca ako dlžník s Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom. Žalobca ako dlžník s Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom uzatvoril aj samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Išlo teda o dvojstranné právne úkony - zmluvy uzatvorené medzi uvedenými dvomi subjektami. Zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudla žalovaná pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere. Žalovaná nadobudla konkrétnu, určitú pohľadávku a jej príslušenstvo, teda nadobudla právo na plnenie od dlžníka - žalobcu, predmetom postúpenia ale nebol celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. októbra 2010, sp. zn. 3Obdo/7/2009).
Podporne odvolací súd poukázal aj na odbornú literatúru, podľa ktorej zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca (porovnaj: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451- 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 1947 s.).
Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval správnosť úvahy súdu prvej inštancie, že Poštová banka, a. s. ako postupca a pôvodný veriteľ zostala účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu - zmluvy o úvere, v nej obsiahnutej dohode o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložke i dohody o zrážkach zo mzdy. Žaloba o určenie neplatnosti predmetných dvojstranných právnych úkonov - kde na jednej strane zostala Poštová banka, a. s. a na strane druhej žalobca - mala smerovať voči Poštovej banke, a. s., žalovaná, ktorá nebola účastníkom týchto záväzkových vzťahov vo veci určenia neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov tak nie je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej preto správne viedol súd prvej inštancie k zamietnutiu časti žaloby v napadnutom výroku III.
2.2. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. ( § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP).
3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keďže odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neodpovedal na ním predostreté podstatné argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie významné. Pretože súdy nižších pri svojom rozhodovaní návrhy a argumenty žalobcu opomenuli a náležite sa s nimi v odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali, je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.
3.2. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia týchto základných právnych otázok:
1/ „či je v konaní o spotrebiteľskej žalobe na určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok pasívne legitimovaný žalovaný porušiteľ práv spotrebiteľa v prípadoch, ak tento žalovaný síce nie je pôvodným tvorcom napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok ale porušuje práva spotrebiteľa tým, že tieto podmienky voči spotrebiteľovi aktívne uplatňuje"
2/ „ či s prechodom postúpenej pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu zabezpečeného dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka (ktorá dohoda má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky) prechádzajú na postupníka aj práva a povinnosti pôvodného veriteľa vyplývajúce z takéhoto zabezpečovacieho dojednania a či v dôsledku toho je postupník popri pôvodnom veriteľovi pasívne legitimovaným v konaní o spotrebiteľskej žalobe na určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok"
Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP 14. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal porušenie procesných práv spočívajúcich v nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti rozsudku a v nesprávnom právnom posúdení otázky pasívnej vecnej legitimácie.
Dovolanie podľa § 421 písm. b/ CSP 16. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP má určujúci význam vymedzenie „právnej" otázky, ktorá dovolacím súdom ešte nebola riešená. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil, ak s právnym posúdením veci odvolacím súdom dovolateľ nesúhlasí. Pojem ,,otázka vyriešená" podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP treba vykladať ako ,,vyriešená ustálene". Zmyslom prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia je umožniť dovolateľom obrátiť sa na najvyšší súd s požiadavkou o právny názor až dovtedy, dokým sa právny názor k danej otázke neustáli. Tento výklad má svoj racionálny základ, ktorý pramení z účelu dovolania, spočívajúci v požiadavke, aby najvyšší súd vlastným meritórnym rozhodovaním rozvíjal, zjednocoval a vytváral judikatúru slovenských súdov, a tak naplnil princíp právnej istoty ako jeden zo základných pilierov právneho štátu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 115/2020 zo 6. októbra 2020).
16.1. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.
21.1. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
XXXXXXXXXX a žalobca súčasne žiadal, aby sa žalovaný zdržal uplatňovania obidvoch dohôd o zrážkach zo mzdy". Po vykonanom dokazovaní súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že 1) ide o žalobu prípustnú podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") a § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, teda o žalobu umožňujúcu spotrebiteľovi domáhať sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami na súde a 2), že žalobcom označená žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v časti žaloby „o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 3.8 zmluvy o úvere, v časti o určenie neplatnosti samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18. augusta 2015 a v časti žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 3.10 zmluvy o úvere", v týchto častiach (napadnutých dovolaním) preto súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie).
S ním vyslovenými právnymi názormi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
22.1. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanou bola dňa 06. októbra 2016 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky (viď oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 41 spisu), na základe ktorej prešli na žalovanú práva zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 29. júna 2012, a to najmä pohľadávka z citovanej zmluvy o úvere a práva s ňou spojené (t. j. aj zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy - dohoda o zrážkach zo mzdy) a práva z rozhodcovskej doložky, ktoré boli súčasťou citovanej zmluvy o úvere.
Ani argumentácia rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 14. októbra 2010, sp. zn. 3Obdo/7/2009 neobstojí pre odlišné skutkové a právne závery. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že „predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Občiansky zákonník dohodu zmluvných strán". V uvedenej veci z obsahu dohody o postúpení, od ktorej žalobca odvodzoval svoje právo na zmluvnú pokutu vyplynulo, že „predmetom postúpenia boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o mimoriadnom práve, nepochybne tak predmetom uvedenej dohody nebolo postúpenie určitej pohľadávky, ale zmena celého obsahu záväzkového vzťahu, z ktorého dôvodu odvolací súd pochybil, keď dohodu o postúpení neposudzoval podľa jej obsahu, ale jej označenia".
Z uvedeného je zrejmé, že pre skutkové odlišnosti a z nich plynúce právne závery nie je rozhodnutie sp. zn. 3Obdo/7/2009 na preskúmavaný prípad priliehavé.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.