Obsah (6)

§ 420§ 421§ 449§ 450§ 453§ 455

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/31/2024 Identifikačné číslo spisu: 3107209308 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 420písm.

1. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 8. V danej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie sa nezaoberal vecnou legitimáciou žalobcu z hľadiska jeho právneho nástupníctva po Študijnej základine(viď bod 27 rozsudku). V zásade ho ani nespochybnil, pretože zamietnutie žaloby odôvodnil existenciou právoplatného rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., ktoré predstavuje prekážku pre vydanie pôvodných pozemkov, pretože tieto zanikli. Dovolateľ preto namieta svojvoľný prístup k riešeniu otázky jeho nástupníctva po Študijnej základine nedôvodne. Vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.
2. f)CSP z týchto dôvodov dovolací súd nezistil. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP 9. Dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania aj poukazom na

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP argumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Nastolil otázku, aký vplyv má schválený projekt pozemkových úprav podľa § 14 ods. 4 (ods. 5 od 1. 4. 2025) zákona č. 330/1991 Zb., na uplatnený reštitučný nárok oprávnenej osoby podľa zákona č. 161/2005 Z. z. v prebiehajúcom súdnom konaní a ako má byť uspokojený. 10. Reštitučným zákonom č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 161/2005 Z. z.“) ako ostatne všetkými reštitučnými zákonmi sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány, ako aj obce, sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, registrovanú cirkev a náboženskú spoločnosť so sídlom na území SR vrátane ich útvarov nevynímajúc. 11. Pozemkové úpravy predstavujú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom na ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy pričom zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (najmä scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov). Konanie o pozemkových úpravách upravuje zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej ako „zákon o pozemkových úpravách“). 11.1. V dôsledku pozemkových úprav dochádza k zániku pôvodných pozemkov (pôvodného predmetu vlastníctva), ktorých vlastníci získavajú do vlastníctva nové pozemky. Táto zmena je pritom odlišná od bežného zániku pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno vysledovať osud pôvodného pozemku, keďže pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky, najmä podmienka rovnakého vlastníckeho (právneho) režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je v slovenskom právnom poriadku postavené na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych podielov. Pri pozemkových úpravách dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na to, z koľkých pozemkov a s akým (spolu)vlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemky musia byť primerané (§ 11 ods. 3 až 5 zákona o pozemkových úpravách), pričom vlastníctvo k nim sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí (§ 14 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách). 11.2. Pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k pozemku, ku ktorému dochádza právoplatnosťou alebo iným dňom uvedeným v administratívnom rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách. Názor o konštitutívnom rozhodnutí správneho orgánu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva k novým pozemkom, ktoré vznikli v dôsledku pozemkových úprav, prezentuje aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu SR (3Cdo/219/2019, 5Cdo/116/2019, 5Cdo/116/2019, 4Cdo/138/2023). 11.3. Pozemkovými úpravami zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú pozemky nové. Zmeny vo vlastníctve pôvodných pozemkov a ich premietnutie do nového stavu je právne upravené v pozastavení zápisov do katastra nehnuteľností a aktualizovaní registra pôvodného stavu a zapracovaní zmien do rozdeľovacieho plánu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách Súčasne podľa § 6 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách platí, že „Ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania.“ Nesporové chyby možno v rámci už vykonaných pozemkových úprav opraviť do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 42c zákona o pozemkových úpravách. 11.4. Zákon o pozemkových úpravách v § 10 ods. 3 upravuje postup v rámci sporu o vlastníctvo alebo duplicitného vlastníctva. Podľa daného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je vlastníkom pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu odporučí obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva. Pri duplicitnom vlastníctve k pozemku sa rieši nové usporiadanie pozemku tak, že sa nemení hodnota a výmera nového pozemku, okrem kritérií podľa § 11 a platných zásad umiestnenia nových pozemkov; výpisy z registra pôvodného stavu sa doručujú vlastníkom vedeným na liste vlastníctva. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty pozemku alebo údajov z registra porastov, rozhodne o nich okresný úrad. Po rozhodnutí o námietkach okresný úrad register pôvodného stavu schváli. Schválenie registra pôvodného stavu sa oznamuje verejnou vyhláškou. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade sporu o vlastníctvo zákon rieši len to, že sa v pozemkových úpravách koná s vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva. 12. Z uvedeného možno uzavrieť, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, resp. po márnom uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu, v rámci ktorých bolo možno vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb., nemožno súdom určiť vlastnícke právo vlastníka pôvodného pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkových úprav voči aktuálnemu vlastníkovi, ktorý novovzniknutú nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom rozhodnutím štátneho orgánu (por. aj 5Cdo/125/2023). 13. Zákon č. 161/2005 Z. z. upravuje možnosť navrátenia (len) niektorých nehnuteľností bez inštitútu náhrady, pričom od účinnosti daného zákona vzniká povinnej osobe povinnosť nakladať s nehnuteľnosťami so starostlivosťou riadneho hospodára, ako i zákaz previesť nehnuteľnosť na inú osobu (§ 4 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z.). 14. V danom prípade si oprávnená osoba (žalobca) uplatnila reštitučný nárok podľa zákona č. 161/2005 Z. z. k pôvodným pozemkom v roku 2007 (podanie žaloby) a v roku 2012 povinná osoba stratila vlastníctvo k dotknutým pozemkom v dôsledku vykonania pozemkových úprav, keďže dotknuté pozemky zanikli. Žalobca, ale ani žalovaní (povinné osoby) v rámci prebiehajúcich pozemkových úprav neoznámili príslušným správnym orgánom, že k dotknutému pozemku prebieha súdne konanie o jeho vydanie podľa zákona č. 161/2005 Z. z. Pokiaľ odvolací súd vytkol žalobcovi, že „žalobca v tomto konaní nepožiadal o vyňatie žalovaných parciel z pozemkových úprav a ani o ich ponechanie na pôvodnom mieste z dôvodu vedeného súdneho sporu“, je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 330/1991 Zb. s takýmto postupom nepočíta. 15. Právna otázka, ktorú je potrebné vyriešiť spočíva v posúdení, či a v akom rozsahu má byť zhojený reštitučný nárok podľa zákona č. 161/2005 Z. z., ak pozemok, ktorý mal byť predmetom reštitúcie, zanikol v rámci pozemkových úprav. 16. Judikatúra je jednotná v názore, že pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom, pričom pôvodné pozemky ako predmet vlastníctva zanikajú, preto nemožno podľa zákona č. 161/2005 Z. z. vydať oprávnenej osobe (žalobcovi) vlastníctvo k pôvodnému už zaniknutému pozemku, a to ani v prípade, ak by nový pozemok v plnom rozsahu zodpovedal pôvodnému pozemku. Otázne však je, či a v akom rozsahu sa môže reštitučný nárok oprávnenej osoby v dôsledku pozemkových úprav pretransformovať do inej podoby. 16.1. Pri necirkevných pozemkových reštitúciách je schválenie vykonania pozemkových úprav dôvodom pre nevydanie pôvodného (zaniknutého) pozemku a súčasne sa úspešný reštitučný nárok pretransformuje do podoby náhrady, či už v podobe náhradného pozemku alebo finančnej náhrady (§ 11 ods. 1 písm.
2. h)zákona č. 229/1991 Zb., § 6 ods. 1 písm.
3. h)zákona č. 503/2003 Z. z.). 16.2. Zákon č. 161/2005 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb. danú problematiku explicitne neupravujú, pričom rovnako to platilo aj vo vzťahu k prvému cirkevnému reštitučnému zákonu č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Právny záver, podľa ktorého strata vlastníctva pôvodného pozemku v rámci pozemkových úprav bez ďalšieho znamená zánik včas a riadne uplatneného reštitučného nároku podľa zákona č. 161/2005 Z. z. však nemôže z ústavne právneho pohľadu obstáť. Vzájomné prelínanie reštitučného (súdneho) konania a (administratívneho) konania o pozemkových úpravách vrátane ovplyvnenia dĺžky týchto konaní je totiž nezávislé od vôle reštituenta a nemôže mať za následok automatickú stratu jeho nároku. Hoci vlastníctvo k pôvodnému pozemku nadobúda oprávnená osoba (§ 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z.) až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, už riadne uplatnený reštitučný nárok je ako majetok chránený v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Reštitučný nárok je súčasne spojený s legitímnym očakávaním, že o ňom bude rozhodnuté zákonným spôsobom. Preto je potrebné zdôrazniť, že pozemkovými úpravami síce zaniká pôvodný pozemok, avšak zo žiadneho zákonného ustanovenia súčasne nevyplýva, že dochádza aj k zániku reštitučného nároku. 16.3. Ak teda pôvodný pozemok zanikol pozemkovými úpravami, je potrebné dôjsť k záveru, že sa reštitučný nárok pretransformoval z reštitučnej podoby do podoby reparačnej. Inak povedané, povinnej osobe vznikla povinnosť uhradiť oprávnenej osobe finančnú sumu zodpovedajúcu hodnote pôvodných pozemkov, ktoré v dôsledku pozemkových úprav zanikli. 16.4. Takejto potrebe extenzívneho výkladu nakoniec svedčí aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 373/2012 z 23. 8. 2012 (týkajúci sa priamo cirkevného reštitučného zákona č. 161/2005 Z. z.), podľa ktorého „zmysel a účel zákona o navrátení vlastníctva (ale v zásade aj celého reštitučného zákonodarstva) vyplýva z ideálov spravodlivosti, ktoré ním majú byť naplnené a v jednotlivých prípadoch spravidla odôvodňujú extenzívny výklad aplikovaných zákonných ustanovení.“ 16.5. Obdobne posúdila danú problematiku aj odborná spisba, podľa ktorej „V nadväznosti na uvedené je však potrebné vyjadriť sa aj k otázke vyporiadania sa s nárokom skutočného vlastníka pozemku, v prospech ktorého už nemožno súdom určiť vlastníctvo pozemku zaniknutého v dôsledku pozemkových úprav. Zrejme jediným východiskom je nárok takéhoto vlastníka považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané bez právneho dôvodu. Keďže jeho predmetom bol pozemok, ktorý ako vec zanikol, mala by byť náhrada poskytnutá v peňažnej forme v zmysle § 458 ods. 1 OZ samozrejme za predpokladu, že nedošlo k predchádzajúcemu vydržaniu vlastníctva pôvodného pozemku.“ (FEČÍK, Marián. § 132 [Spôsoby nadobúdania vlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 956, marg. č. 11.). 17. Dovolací súd na základe uvedeného uzatvára, že schválený projekt pozemkových úprav podľa § 14 ods. 4 (ods. 5 od 1. 4. 2025) zákona č.330/1991 Zb., nespôsobuje zánik riadne uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby podľa zákona č. 161/2005 Zb. Ak pôvodný pozemok dotknutý uplatneným reštitučným nárokom v rámci pozemkových úprav počas reštitučného súdneho konania právne zanikol, došlo k zmene povahy uplatneného nároku z reštitučného na finančný. 18. V súdenej veci bola reštitučná žaloba bola podaná riadne a včas, v dobe existencie pôvodného pozemku, ktorý právne zanikol v rámci pozemkových úprav počas reštitučného súdneho konania. V dôsledku toho došlo k zmene reštitučného nároku žalobcu na nárok finančný, k čomu mali súdy v základnom konaní prihliadnuť ex offo, pretože tu bol dôvod na aplikáciu postupu podľa § 216 ods. 2 CSP. 19. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (

§ 449ods.

1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (

§ 450CSP).

Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie (

§ 450

CSP) v napadnutých častiach a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. 20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (

§ 453ods.

3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (

§ 455CSP).

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.