Obsah (26)

§ 252§ 258§ 259§ 9§ 176§ 213§ 250§ 7§ 185§ 39a§ 58§ 35§ 24§ 226§ 163§ 257§ 253§ 254§ 2§ 188§ 23§ 106§ 214§ 31§ 160§ 83

N a j v y š š í s ú d 5 To 13/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného D. B. a spol. pre pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z

§ 252ods.

1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí

1. apríla 2012 v Bratislave o odvolaniach krajského prokurátora a obţalovaných D. B., M. U., JUDr. J. U. a J. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2011 sp. zn. 3 T 2/2005 takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obţalovaným D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S. a J. Z. z r u š u j e v celom rozsahu.

§ 259ods.

1 Tr. por. účinného do

1. decembra 2005 sa trestná v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2011 sp. zn. 3 T 2/2005 boli obţalovaní D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S., J. Z. a J. V. uznaní za vinných, a to obž. D. B. zo skutkov v bode 1A, 2A, 3A rozsudku právne posúdených ako pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák., v bode 2A spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1 Tr. zák., 2 5 To 13/2011 zo skutkov v bode 1B, 2B, 3B právne posúdených ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 1B spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1 Tr. zák., zo skutku v bode 4/ právne posúdeného ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy

§ 213ods.

1 Tr. zák., zo skutku v bode 5/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1 Tr. zák., zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., obž. M. U. zo skutku v bode 12/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1 Tr. zák., obž. JUDr. J. U. zo skutku v bode 1A/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák., zo skutku v bode 1B/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., obž. J. S. zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák., zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., 3 5 To 13/2011 zo skutku v bode 10/ právne posúdeného ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 176 ods. 1 Tr. zák., zo skutku v bode 11/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. v štádiu prípravy

§ 7ods.

1 Tr. zák., obž. R. S. zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. b, ods. 3 Tr. zák., zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., obž. J. Z. zo skutku v bode 6A/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák., zo skutku v bode 6B/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1 Tr. zák., zo skutku v bode 7/ právne posúdeného ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania

§ 185ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák., zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., 4 5 To 13/2011 obž. J. V. zo skutku v bode 5/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe obžalovaní D. B. a JUDr. J. U. v bode 1 – (v obţalobe bod 1) A/ na bliţšie nezistenom mieste v období od 17.07.1999 do 10.09.1999 si spoločným konaním po vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh zabezpečili od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI bielej farby, s pozmeneným číslom motora: AHF 387436 a s falšovaným technickým preukazom SC č. 458270, ktoré následne dňa 10.09.1999 na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Trenčín s pouţitím falšovanej faktúry č. 311301/09/99 od firmy H. a.s. bolo prihlásené nestotoţnenou osobou na druţku JUDr. J. U., J. K., kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: TN – 616 AO a vydané osvedčenie o evidencii vozidla č. SD 325419, vozidlo bolo odcudzené 17.07.1999 v Bratislave ku škode Ing. M. S. a toto mali vo svojej drţbe aţ do 19.11.1999, pričom obaja vedeli o nelegálnom pôvode tohto vozidla, čím získali pre seba neoprávnený prospech vo výške 516.089,-Sk (17.131,02 €), B/ po tomto čine v Trenčíne na ulici Legionárskej č.10 v kancelárii JUDr. J. U. 19.11.1999 na základe tam spísanej kúpnej zmluvy vylákali od V. G. sumu 370.000,-Sk (12.281,75 €), a to tým spôsobom. ţe mu predali predmetné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI ako pravé za sumu 370.000,-Sk (12.281,75 €) a odovzdali mu falšovaný technický preukaz SC č. 485270 ako pravý, pričom vedeli, ţe auto pochádza z krádeţe a zisk z predaja si rozdelili, čím menovanému spôsobili škodu vo výške 370.000,-Sk (12.281,75 €), obžalovaný D. B. v bode 2/ - (v obţalobe bod 2) A/ na bliţšie neurčenom mieste v období od 17.08.1999 do 08.11.1999 si spoločným konaním po vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh, zabezpečili od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie VIN: WVWZZZ3BZXE177889, pozmeneným číslom motora AFN 699374 a s falšovaným technickým preukazom SC č. 462285, ktoré následne dňa 08.11.1999 na Okresnom dopravnom inšpektoráte Trenčín OR PZ za pouţitia falšovanej faktúry 5 5 To 13/2011 č. 2431/99nw zo dňa 03.11.1999 od firmy P. Bratislava vystavenej na meno D. B. prihlásili na D. B., kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: TN – 212 AP a vydané osvedčenie o evidencii vozidla, pričom obaja obvinení vedeli o nelegálnom pôvode tohto vozidla, toto bolo odcudzené dňa 17.08.1999 ku škode firmy A. s.r.o. Bratislava a toto mali vo svojej drţbe aţ do 17.12.1999, čím získali pre seba neoprávnený prospech vo výške 709.958,-Sk (23.566,29 €), B/ po tomto čine v Trenčíne na ulici Legionárskej č.10 v kancelárii JUDr. J. U. dňa 17.12.1999 na základe tam spísanej kúpnej zmluvy po tom, čo sa D. B. vydával za zamestnanca spoločnosti vyrábajúcej motorové vozidlá, vylákali od I. S. sumu 470.000,-Sk (15.601,14 €), a to tým spôsobom, ţe mu predali predmetné motorové vozidlo zn. VW Passat 1,9 TDI ako pravé za sumu 470.000,-Sk (15.601,14 €), pričom vedeli, ţe auto pochádza z krádeţe a zisk z predaja si rozdelili, čím menovanému spôsobili škodu vo výške 470.000,-Sk (15.601,14 €), obžalovaný D. B. v bode 3/ - (v obţalobe bod 3) A/ na bliţšie nezistenom mieste v období mesiaca február 2000 si zabezpečil od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, zelenej metalízy s pozmeneným číslom karosérie VIN: TMBZZZ1UOY2982631 a pozmeneným číslom motora AHF 231710, a to za účelom ďalšieho predaja, pričom vedel, ţe predmetné motorové vozidlo pochádza z krádeţe a jeho identifikačné údaje boli pozmenené, toto bolo odcudzené dňa 07.02.2000 v Bratislave ku škode firmy M. s.r.o. Bratislava, čím získal spolu s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech 551.776,-Sk (18.315,61 €), B/ po tomto čine v Bratislave na benzínovej čerpacej stanici Slovnaft v bliţšie nezistenom čase v mesiaci február 2000 po tom, čo sa vydával za predajcu firmy H. s.r.o. Bratislava, vylákal od M. D., rod. K. sumu 400.000,-Sk (13.277,57 €), a to tým spôsobom, ţe jej predal za účasti ďalšej nestotoţnenej osoby predmetné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI ako pravé na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.01.2000, pričom vedel, ţe auto pochádza z krádeţe, čím menovanej spôsobil škodu vo výške 400.000,-Sk (13.277,57 €), 6 5 To 13/2011 v bode 4/ - (v obţalobe bod 4) v Ivanovciach, okr. Trenčín a inde, si za obdobie od 19.11.1999 do júla 2005 s výnimkou obdobia od 16.11.2000 do 15.11.2001 a od 04.12.2001 do 04.02.2003, kedy bol vo väzbe, úmyselne neplnil vyţivovaciu povinnosť voči svojmu synovi maloletému M. M., nar. X., hoci táto mu vyplýva zo zákona o rodine a zároveň aj bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14Nc 87/00 zo dňa 04.05.2000, právoplatným dňa 11.05.2000 vo výške 2.000,-Sk (66,39 €) mesačne vţdy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky oprávnenej osoby Z. M., a tak dlhuje za uvedené obdobie menovanej sumu vo výške 2.655,06 €, obžalovaní D. B. a J. V. v bode 5 – (v obţalobe bod 5) v Trenčíne v predajni E. na M. č. X., dňa 03.10.2000 získali farebný televízny prijímač zn. Philips 28PT v hodnote 23.999,-Sk (796,62 €) a to tým spôsobom, ţe J. V. predloţil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu od firmy W. s.r.o., ktoré mu zadováţil D. B. a na podklade tohto potvrdenia uzatvoril J. V. úverovú zmluvu č. 201310075 so spoločnosťou H. a zaplatil akontáciu vo výške 4.799,-Sk (159,30 €), ktoré mu dal D. B. a ktorý bol v zmysle zmluvy ručiteľom J. V., následne D. B. odpredal tento televízor neznámej osobe, pričom neuhradili ani jednu z povinných 12 splátok, čím spôsobili uvedenej spoločnosti škodu vo výške 23.999,-Sk (796,62 €), obžalovaný J. Z. v bode 6 – (v obţalobe bod 21) A/ na bliţšie nezistenom mieste v období od 17.09.2000 do 06.10.2000 si zabezpečil od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie VIN: TMBGP41U1Y2882843 a falšovaným technickým preukazom SC č. 498344 za účelom ďalšieho predaja, ktoré bolo dňa 06.10.2000 prostredníctvom R. D. a nestotoţnenej osoby prevedené na menovaného (R. D.), ktorý o pôvode vozidla nemal ţiadnu vedomosť, a do 16.10.2000 toto vozidlo J. Z. uţíval, pričom vedel, ţe pochádza z krádeţe, toto bolo odcudzené dňa 17.09.2000 v Bratislave ku škode firmy Ing. J. , čím získal spolu s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech vo výške 601.954,-Sk (X..981,21 €), 7 5 To 13/2011 B/ po tomto čine v Trenčianskej Teplej na ţelezničnej stanici dňa 16.10.2000 okolo obeda po predchádzajúcom uverejnení inzerátu o predaji vozidla v časopise Avízo a po osobnom jednaní dňa 12.10.2000, vylákal od P. V. sumu 580.000,-Sk (19.252,47 €), a to tým spôsobom, ţe mu predal predmetné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI ako pravé za sumu 580.000,-Sk (19.252,47 €), o čom spísali kúpno – predajnú zmluvu, pričom pri predaji vystupoval ako jeho majiteľ s menom R. D., nar. X., trvale bytom D. a preukázal sa pozmeneným občianskym preukazom SF č. 425 969, v ktorom bola jeho fotografia a súčasne P. V. odovzdal falšovaný technický preukaz ako pravý, čím mu spôsobil škodu vo výške 580.000,-Sk (19.252,47 €), v bode 7/ - (v obţalobe bod 22) vo Zvolene na trhovisku v bliţšie nezistenom čase v období od mája 2001 do 12.09.2001 si zakúpil od nestotoţnenej osoby pištoľ zn. CZ vzor 75 kal. 9mm Luger a 116 ks nábojov kal. 9mm Luger do tejto zbrane, na ktorých drţanie nemal povolenie, pričom túto zbraň ukryl vo svojom byte vo Z. na ulici J. č. X., kde táto bola nájdená a zaistená spolu s nábojmi pri domovej prehliadke u obvineného dňa 12.09.2001, obžalovaní J. Z., J. S. a R. S. v bode 8/ - (v obţalobe bod 23A) v Poltári a inde v období od 20.08.1999 do 26.01.2000 po tom, čo J. K. v období od 17.08.1999 do 20.08.1999 zabezpečil od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie VIN: TMBBP41U4Y2308088 a falšovaným technickým preukazom SC č. 366753, toto uţívali spolu s J. K., pričom vedeli, ţe vozidlo pochádza z krádeţe a dňa 20.08.1999 bolo nestotoţnenou osobou za pouţitia falšovanej faktúry č. 31425 od firmy H. s.r.o. vystavenej na meno D. K. prihlásené na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Novom Meste nad Váhom na osobu menovaného, ktorý o pôvode vozidla nemal ţiadnu vedomosť, kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: NM 742 AJ, predmetné vozidlo bolo odcudzené v noci zo dňa 17.08.1999 na 18.08.1999 v Bratislave ku škode Ing. M. S., čím získali spolu s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech 597.165,-Sk (19.822,25 €) 8 5 To 13/2011 obžalovaní D. B., J. Z., J. S. a R. S. v bode 9/ - (v obţalobe bod 23B) po tomto čine v Rimavskej Sobote na benzínovej čerpacej stanici Slovnaft dňa 26.01.2000 okolo 15.00 hod. po predchádzajúcom uverejnení inzerátu o predaji vozidla v časopise Avízo na základe vzájomnej dohody o rozdelení si úloh, vylákali od MVDr. S. N. sumu 490.000,-Sk (16.265,02 €), a to tým spôsobom, ţe mu predali predmetné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI za sumu 490.000,-Sk (16.265,02 €) ako pravé, vediac, ţe pochádza z trestného činu, pričom pri osobnom stretnutí s menovaným dňa 22.01.2000, kedy bola spísaná kúpna zmluva a následnom predaji vozidla dňa 26.01.2000 vystupoval za jeho majiteľa J. Z., vydávajúc sa za zaťa D. K. pouţijúc falšované splnomocnenie na jeho osobu opatrené falšovanou pečiatkou notárskeho úradu, kedy MVDr. S. N. aj odovzdal falšovaný technický preukaz ako pravý, ktorý dňa 23.01.2000 J. S. a R. S. prevzali od J. K. a za pouţitia ďalšieho falšovaného splnomocnenia D. K. na meno D. B. overeného falšovanou pečiatkou notárskeho úradu toto vozidlo D. B., J. S., J. Z. a J. K. dňa 26.01.2000 prehlásili na nového majiteľa MVDr. S. N., čím spôsobili menovanému škodu vo výške 490.000,-Sk (16.265,02 €), obžalovaný J. S. v bode 10/ - (v obţalobe bod 24) na bliţšie nezistenom mieste v mesiaci február 2001 prostredníctvom J. K. a ďalšej nestotoţnenej osoby po vzájomnej dohode odovzdal J. K. tri kusy svojich fotografií za účelom ich pouţitia na výrobu falšovaných osobných dokladov s cieľom ich ďalšieho vyuţitia pri predaji osobných motorových vozidiel, a tak mu J. K. asi o týţdeň po ich prevzatí odovzdal sfalšované osobné doklady, a to občiansky preukaz č. S. a vodičský preukaz č. S. vystavené na meno M. O., nar. X. s falšovanou pečiatkou ODI OR PZ v Trnave 2 a vodičský preukaz č. S. vystavený na meno M. S., nar. X., všetky s fotografiou J. S., ktoré si tento uschoval vo svojom byte na ulici S. č. X. v P. v úmysle ich pouţitia ako pravých, pričom tieto doklady boli nájdené a zaistené u obvineného počas domovej prehliadky dňa 26.11.2001, 9 5 To 13/2011 v bode 11/ - (v obţalobe bod 25) na bliţšie nezistenom mieste v období od 04.10.2000 do 01.03.2001 si prostredníctvom J. K. a ďalšej nestotoţnenej osoby zadováţil falšovaný technický preukaz SC č. 426983 k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia 1,8, ŠPZ: ZV – 383 AL, číslo karosérie VIN: TMBBL41U1Y2405308/1999, číslo motora AGU 252653/1999, striebornej metalízy na meno P. V. za účelom jeho ďalšieho pouţitia, ktorý si uschoval vo svojom byte na ulici S. č. X. v P. v úmysle jeho ďalšieho pouţitia ako pravého, kde bol tento počas domovej prehliadky dňa 26.11.2001 nájdený a zaistený, pričom vykonanou expertízou bolo zistené, ţe zapísané identifikačné údaje patria inému vozidlu zn. Škoda Octavia, rovnakej farby, ktoré bolo ukradnuté dňa 01.10.2000 v Bratislave ku škode firmy C. a.s. a uvedená ŠPZ bola ukradnutá z ďalšieho vozidla dňa 04.10.2000 vo Zvolene, a preto pouţitím tohto technického preukazu ako pravého by obvinený získal spolu s J. K. a nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech vo výške 478.833,-Sk (15.894,34 €), obžalovaný M. U. v bode 12/ - (v obţalobe bod 26) na bliţšie nezistenom mieste v období od 18.01.2000 do 09.02.2000 si prostredníctvom ďalšej nestotoţnenej osoby zadováţil osobné motorové vozidlo zn. VW BORA 1,9 TDI, striebornej metalízy, s pozmeneným číslom karosérie VIN: WVWZZZ1JZYW440893 a pozmeneným číslom motora AHF239931, ktoré dňa 09.02.2000 za pouţitia falšovanej faktúry č. 124/2000nw od firmy P. Bratislava, falšovaného technického preukazu SC č. 448143 a za vyuţitia dôvery T. S. a M. M. sa pokúsil prihlásiť predmetné vozidlo do evidencie motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Trenčíne na T. S., avšak k tomuto nedošlo, nakoľko po ohliadke vozidla bolo zistené, ţe technický preukaz je falšovaný, a preto M. U. ukryl vozidlo a toto bolo zaistené aţ 09.10.2002 v autobazári spoločnosti D. s.r.o. v Banskej Bystrici, predmetné vozidlo bolo ukradnuté v Bratislave v noci zo dňa 18.01.2000 na 19.01.2000 ku škode firmy I., čím obvinený získal neoprávnený prospech vo výške 712.872,-Sk (23.663,02 €). 10 5 To 13/2011 Za to bol obţalovaný D. B. odsúdený

§ 252ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, pričom na výkon uloţeného trestu bol

§ 39aods.

1 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný M. U. bol odsúdený

§ 252ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, pričom výkon uloţeného trestu mu bol

§ 58ods.

1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov. Obţalovaný JUDr. J. U. bol odsúdený

§ 252ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, pričom výkon uloţeného trestu mu bol

§ 58ods.

1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov. U tohto obţalovaného súd vypustil skutky popísané v bode 2A, 2B obţaloby. Obţalovaný J. S. bol odsúdený

§ 252ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, pričom na výkon uloţeného trestu bol

§ 39aods.

1 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný R. S. bol odsúdený

§ 252ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Výkon uloţeného trestu bol obţalovanému

§ 58ods.

1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov. Obţalovaný J. Z. bol odsúdený

§ 252ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 2, § 40 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol

§ 39aods.

1 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne u tohto obţalovaného súd

§ 35ods.

2 Tr. zák. zrušil výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18. februára 2003 11 5 To 13/2011 sp. zn. 3 T 7/01, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. U obţalovaného J. V. súd

§ 24ods.

1 písm. a/ Tr. zák. upustil od potrestania. V jeho prípade rozsudok nadobudol právoplatnosť

1. júla
2. Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obţalovaní D. B. a J. Z. do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 3384-5) a v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obţalovaní JUDr. J. U., M. U. a krajský prokurátor. Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 3414 - 3415) uviedol, ţe odvolanie podáva do výroku o treste v neprospech obţalovaných D. B., M. U., J. S., R. S., J. Z. a v prípade obţalovaného JUDr. J. U. podáva odvolanie do viny i trestu v jeho neprospech. Proti skutkovým zisteniam krajského súdu vo vzťahu k obţalovaným D. B., M. U., J. S., R. S. a J. Z. nemá výhrady, avšak s trestami, ktoré krajský súd obţalovaným uloţil za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. nesúhlasí. Poukázal, ţe všetci obţalovaní sa dopustili mimoriadne závaţnej trestnej činnosti, spôsobili ňou značnú škodu a zároveň sa v značnom rozsahu obohatili, pričom viacerí obţalovaní páchali trestnú činnosť dlhšiu dobu a zrejme predstavovala ich zdroj obţivy. Trestnú činnosť páchali ako organizovaná skupina sofistikovanou a zakrytou formou. Z toho dôvodu sú tresty odňatia slobody uloţené pod dolnú hranicu trestnej sadzby u týchto obţalovaných neprimerané a v rozpore so zásadami ukladania trestov. V prípade obţalovaného J. Z. okrem toho vytýkal krajskému súdu, ţe trest je v rozpore so zásadami, ktoré upravujú ukladanie súhrnného trestu. Obţalovanému bol totiţ uloţený niţší trest ako trest zrušený, uloţený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen z
3. februára 2003 sp. zn. 3 T 7/
4. Vo vzťahu k obţalovanému JUDr. J. U. prokurátor v dôvodoch odvolania vytýkal súdu, ţe vypustil u tohto obţalovaného skutky pod bodom 2A, 2B obţaloby. V tejto súvislosti poukázal na časovú súvislosť, pričom skutok v bode 1/ bol spáchaný tými istými osobami skôr, ako vypustený skutok. Obţalovaný pri skutku v bode 1/ vedel 12 5 To 13/2011 akým spôsobom legalizujú a následne predávajú odcudzené vozidlá. Poukázal aj na usvedčujúcu výpoveď spoluobţalovaného M. U.

jeho názoru sa krajský súd dôsledne nevysporiadal so všetkým dôkazmi svedčiacimi v neprospech obţalovaného JUDr. J. U. Záverom svojho odvolania ţiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Obţalovaný D. B. včas podané odvolanie písomne sám odôvodnil aţ podaním došlým na najvyšší súd

1. apríla
2. V dôvodoch svojho odvolania ţiadal, aby odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo všetkých jeho výrokoch voči všetkým obţalovaným

§ 258ods.

1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby

§ 226písm.

a/ Tr. por., pretoţe nebolo preukázané, ţe skutok, pre ktorý je stíhaný sa stal. V prípade, ţe jeho návrhu odvolací súd nevyhovie, navrhol napadnutý rozsudok pre závaţné procesné pochybenia zrušiť a vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie. V dôvodoch taktieţ poukazoval na skutočnosť, ţe zo strany vyšetrovateľa bolo porušené jeho právo nebyť trestne stíhaný dvakrát za rovnaký trestný čin a právo na obhajobu. V tejto súvislosti uviedol, ţe uznesenie o vznesení obvinenia z

1. decembra 2001, ktorým sa prvýkrát začalo trestné stíhanie, mu nebolo doručené. Ďalšie uznesenie vyšetrovateľa je zo
2. decembra 2001, ktoré mu bolo doručené toho istého dňa. Nebol oboznámený s podstatou obvinenia prvého uznesenia, a preto sa nemohol voči nemu brániť. Okrem toho vytýkal, ţe zaloţením nepríslušnosti orgánov činných v trestnom konaní, bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu. Obhajca obţalovaného M. U. v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 3419 - 3421) uviedol, ţe odvolanie podáva do výroku o vine i uloţenom treste. Rozhodnutie súdu je zaloţené len na domnienkach. V priebehu dokazovania nebol produkovaný ţiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval z úmyselného konania. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe v jeho prípade nebol stotoţnený samotný predmet trestnej činnosti. Súd sa uspokojil iba s konštatovaním, ţe vozidlo, ktoré malo byť predmetom jeho trestnej činnosti je to isté, ktoré bolo nájdené a zaistené dňa
3. októbra 2002 v autobazáre D. v Banskej Bystrici. Súd v tomto smere nevykonal ţiadny dôkaz. Samotné vozidlo, ktoré prihlasoval na Dopravnom inšpektoráte v Trenčíne, bolo zákonne poistené, preto nemohlo ísť o vozidlo, ktoré by nebolo predtým evidované. Z toho dôvodu nemoţno súhlasiť so záverom súdu, ţe sa snaţil prihlasovať kradnuté vozidlo, 13 5 To 13/2011 a tak legalizovať príjem z trestnej činnosti. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k jeho osobe povaţuje za nesprávne, a preto navrhol napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa jeho osoby zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby. Podaním došlým na súd prvého stupňa
4. júla 2011 (č.l. 3442 - 3445) odôvodnil včas podané odvolanie aj samotný obţalovaný M. U., ktorý v jeho dôvodoch poukazoval na porušenie jeho práva na obhajobu. Vytýkal súdu, ţe bol uznaný vinným zo skutku, pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie. Vyšetrovateľ ho obvinil z viacerých skutkov na základe uznesenia zo
5. decembra
6. Vyšetrovateľ mu rozšíril obvinenie uznesením z
7. decembra 2001, ktoré však nikdy neprevzal a nebolo mu doručené. Pretoţe 03.decembra 2001 bolo vydané iné uznesenie ako
8. decembra 2001 a jeho znenie nekorešponduje s uznesením z
9. decembra 2001, bolo porušené jeho právo na obhajobu, nemohol sa brániť a podať proti nemu riadnu sťaţnosť. Vyšetrovateľ mu iba prípisom z
10. novembra 2002 oznámil rozšírenie obvinenia pre ďalší skutok (kópiu vyrozumenia priloţil k odvolaniu).

jeho názoru mal vyšetrovateľ pre tento ďalší skutok vzniesť voči nemu obvinenie

§ 163ods.

1 Tr. por. Ku skutkovej časti napadnutého rozsudku uviedol, ţe v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nebol vykonaný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, ţe mal zabezpečiť zmiznutie vozidla alebo mal vedomosť o tom, ţe vozidlo pochádzalo z krádeţe. Vozidlo, ktoré malo byť zaistené niekde v autobazári nemusí byť to isté vozidlo. Vytýkal súdu, ţe k zaistenému vozidlu nebol vôbec vypočutý zástupca autobazáru, ktorý si ani škodu neuplatňoval. Ďalším porušením jeho práva na obhajobu bolo, ţe svedok J. P. (č.l. 2124 - 2125) nebol vypočutý zákonným spôsobom. O jeho výsluchu totiţ nebol jeho obhajca vyrozumený a bol vykonaný bez prítomnosti jeho obhajcu. Nebol vypočutý ani svedok P. K., ktorý kúpil vozidlo a poukazoval, ţe v čase predaja vozidla sa nachádzal vo väzbe v Košiciach. Namietal, ţe vozidlo, ktoré sa mal pokúsiť zlegalizovať jeho prihlásením, nie je totoţné s vozidlom, ktoré bolo zaistené v D. Súd sa vôbec nezaoberal listinným dôkazom z č.l. 2120 – šekom o zaplatení zákonného poistenia. Okrem toho vytýkal súdu, ţe trestná sadzba na trestný

§ 252ods.

3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bola v rozpätí od 2 do 8 rokov a nie ako uvádzal krajský súd. Obţalovaný JUDr. J. U. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 3423 - 3435) uviedol, ţe odvolanie podáva voči výroku o vine v bode 1A,1B, vo výroku o vypustení čiastkového útoku v bode 2A, 2B obţaloby, ako aj do výroku o treste. V dôsledku závaţných procesných 14 5 To 13/2011 porušení navrhol napadnutý rozsudok

§ 258ods.

1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušiť vo všetkých jeho výrokoch voči všetkým obţalovaným a trestné stíhanie proti obţalovaným

§ 257písm.

b/ Tr. por. v nadväznosti na § 223 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. zastaviť. V prípade, ţe najvyšší súd tomuto návrhu nevyhovie, navrhol po zrušení rozsudku vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. Následne citoval vybrané ustanovenia trestného poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podstatu jeho odvolania tvorili námietky procesného charakteru a vytýkal krajskému súdu, ţe tieto nedostatky nenapravil. Rovnako ako obţalovaní D. B. a M. U. poukazoval, ţe vo veci boli vydané dve uznesenia o vznesení obvinenia, pričom uznesenie z

1. decembra 2001 mu nebolo doručené, čím došlo k porušeniu jeho práv. Uvedeným postupom bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní porušená jedna zo základných zásad trestného konania „ne bis in idem“ (nie dvakrát o tom istom). Namietal, ţe trestné stíhanie viedol miestne nepríslušný vyšetrovateľ, prokurátor a príkazy na domovú prehliadku vydal následne nepríslušný súd. Vytýkal nedostatočné odôvodnenie týchto príkazov, preto povaţuje všetky úkony, ktoré vzišli z týchto príkazov za nezákonné. V závere svojho odvolania poukazoval na nedostatky v skutkových zisteniach a citoval jednotlivé ustanovenia Trestného zákona, ktorých porušenie sa mu vytýkalo. Obţalovaný J. Z. v dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojej obhajkyne (č.l. 3453 - 3454) uviedol, ţe nemá ţiadne námietky voči právnej kvalifikácii ani ku skutkovým zisteniam uvedených v bode 7/ napadnutého rozsudku. K tomuto skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Krajský súd však pochybil, keď ho uznal za vinného aj zo skutkov v bode 6A, 6B, v bodoch 8/ a 9/, ktorých spáchanie od začiatku popiera. Vykonaným dokazovaním jeho vina nebola jednoznačne preukázaná. Poukazoval na rozpory vo výpovedi manţelov V., ktorých výpovede sa rozchádzajú v popise páchateľa. Ďalej namietal vykonanú rekogníciu a poukazoval na svedecké výpovede potvrdzujúce jeho obranu. Taktieţ poukázal, ţe mu bol odcudzený občiansky preukaz, ktorú skutočnosť riadne a včas nahlásil príslušným orgánom. Podaním došlým najvyššiemu súdu
2. apríla 2012 navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bodoch 6A, 6B, 8/ a 9/ a vo výroku o treste, vinu uznať iba za skutok v bode 7/ rozsudku a následne navrhol upustiť od uloţenia súhrnného trestu. 15 5 To 13/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) účinného od
3. januára 2006,

predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. X./1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie

§ 253

, preskúmal

§ 254ods.

1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa sa totiţ nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok povaţovať za chybný (§ 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), existujú závaţné pochybnosti o správnosti skutkových zistení (§ 258 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a zároveň boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 258 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por.). Tieto zistenia napokon viedli najvyšší súd k tomu, ţe o odvolaní krajského prokurátora a obţalovaných rozhodol na neverejnom zasadnutí. Zistené chyby totiţ nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí.

§ 2ods.

1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. por.) nikto nemôţe byť trestne stíhaný ako obvinený ináč neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

§ 2ods.

5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

§ 2ods.

6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy

svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. 16 5 To 13/2011

§ 2ods.

11 Tr. por. konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, ţe súd uvedené osoby sám vyslúcha.

§ 2ods.

12 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Ide o základné zásady trestného konania, pričom povinnosťou všetkých orgánov činných v trestnom konaní je tieto zásady striktne dodrţiavať. V prerokúvanej veci

zistenia najvyššieho súdu krajský súd, ako súd prvého stupňa, nepostupoval dôsledne v intenciách citovaných ustanovení. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe v prerokúvanej veci krajský súd rozhodoval na základe obţaloby Krajského prokurátora v Košiciach z

1. mája 2003 pod č. 1 Kv 88/01, ktorú podal
2. mája 2003 na Krajský súd v Košiciach na obţalovaných D. B., M. U., JUDr. J. U., M. L., J. S., R. S., J. Z. a J. V. Krajský súd v Košiciach uznesením z
3. marca 2003 sp. zn. 2 T 8/2003 na neverejnom zasadnutí

§ 188ods.

1 písm. a/ Tr. por. postúpil trestnú vec Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu miestne príslušnému a po právoplatnosti uznesenia mu zaslal spisový materiál. Krajský súd v Bratislave podanú obţalobu znovu prejednal na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2003 a uznesením sp. zn. 3 T 8/2003

§ 188ods.

1 písm. a/ Tr. por. per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť a predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z

1. januára 2004 sp. zn. Ndt 116/2003 v spore o príslušnosť rozhodol, ţe príslušným na vykonanie konania v trestnej veci obvineného D. B. a spol. je Krajský súd v Bratislave. Následne Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí
2. mája 2004 uznesením rozhodol

§ 23ods.

1 Tr. por., ţe trestnú vec obvineného M. L. vylúčil zo spoločného konania na samostatné konanie a súčasne

§ 188ods.

1 písm. a/ Tr. por. per analogiam neuznal svoju príslušnosť v trestnej veci obvineného D. B. a spol. a vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému. 17 5 To 13/2011 Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí

1. októbra 2004 sp. zn. 5 T 3/2004 neuznal svoju príslušnosť a predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením z
2. marca 2005 sp. zn. 4 Ndt 24/2004 v spore o príslušnosť znovu rozhodol, ţe na prejednanie veci je príslušný Krajský súd v Bratislave. Následne v predmetnej veci najvyšší súd ešte dvakrát rozhodoval o návrhu predsedníčky senátu a potom aj o návrhu strán na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu, pričom opakovane zotrval na svojom pôvodnom stanovisku o príslušnosti Krajského súdu v Bratislave. Fakticky sa vo veci začalo konať aţ
3. januára 2008 takmer po piatich rokoch od podania obţaloby. Medzitým krajský súd právoplatne rozhodol v trestnej veci M. L., ktorého vec bola vylúčená na samostatné konanie. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe vo veci vykonal všetky dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu, čo mu umoţnilo vo veci rozhodnúť. S týmto jeho konštatovaním však nemoţno súhlasiť, pretoţe vo veci neboli vykonané všetky dostupné dôkazy, preto je rozhodnutie krajského súdu predčasné. V priebehu prípravného konania boli zadováţené dôkazy aj na preverenie obrany obţalovaných, ktorým však zo strany súdu nebola venovaná ţiadna pozornosť a súd ich napriek návrhu prokurátora uvedeného v obţalobe na hlavnom pojednávaní nevykonal. Najvyšší súd taktieţ zistil, ţe ani odôvodnenie rozsudku nie je na poţadovanej úrovni a nezodpovedá poţiadavkám ustanovenia § 125 Tr. por. Súd sa obmedzil len na stručnú reprodukciu jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Z odôvodnenia však nevyplýva, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nereagoval na obranné tvrdenia jednotlivých obţalovaných. Z toho dôvodu sú oprávnené námietky obţalovaných, ţe súd nevykonal ţiadne dôkazy, ktoré svedčili aj v ich prospech. Za daného stavu je potom rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné. Dokonca rozhodnutie nie je v súlade s tým, ako bolo vyhlásené na hlavnom pojednávaní, pretoţe na strane 8 rozsudku sa uvádza, ţe skutok v bode 9 mali spáchať obţalovaní D. B., J. Z., J. S. a R. S., pričom v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č.l. 3383 (strana 18 zápisnice) je uvedené, ţe skutok spáchali J. Z., J. S. a R. S.. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe podstatu trestnej činnosti obţalovaných tvoria majetkové trestné činy, pri ktorých je dôleţité zistiť skutočnú výšku majetkového prospechu, o ktorý sa mali obţalovaní obohatiť, nakoľko výška spôsobenej škody je kvalifikačným kritériom pre právne posúdenie konania obţalovaných. Krajský súd 18 5 To 13/2011 v posudzovanej veci tomuto nevenoval náleţitú pozornosť a nevykonal za tým účelom dôkazy. Pokiaľ aj vykonal dôkazy, a to prečítaním znaleckých posudkov

§ 213ods.

1 Tr. por., tak ich nevykonal zákonným spôsobom, preto nemoţno na takto vykonané dôkazy pri rozhodovaní prihliadať. Krajský súd zrejme opomenul, ţe

ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. por. moţno na hlavnom pojednávaní prečítať posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, nie však znalecké posudky. Dôkaz prečítaním znaleckého posudku moţno na hlavnom pojednávaní v zmysle § 211 ods. 4 Tr. por. vykonať iba vtedy, ak znalec bol pred podaním posudku poučený

§ 106

, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor i obţalovaný s tým súhlasia. V posudzovanej veci podával posudky Kriminalistický a expertízny ústav PZ, resp. znalec Ing. M. V., ktorý stanovil hodnotu jednotlivých vozidiel v čase ich odcudzenia, preto mal súd na hlavnom pojednávaní buď vypočuť znalcov, resp. za súhlasu strán postupovať

211 ods. 4 Tr. por., ktorý postup napokon navrhoval aj prokurátor v podanej obţalobe. Netreba pritom zabúdať, ţe znalecké dokazovanie bolo vykonané aj za účelom overenia pravosti dokladov od vozidiel, resp. zistenia neoprávnených zásahov do identifikačných znakov jednotlivých vozidiel, ako aj posúdenie streľby schopnosti zaistenej zbrane u obţalovaného Z. Keďţe hodnotiť moţno iba dôkazy vykonané zákonným spôsobom, krajský súd bude musieť pri všetkých znaleckých posudkoch postupovať v súlade s Trestným poriadkom. Konkrétne sa to týka bodov 1 – 3 ako aj bodov 6 – 12 rozsudku. Bez vykonania týchto dôkazov procesným spôsobom nebude môcť ustáliť skutkový stav. Z ďalších pochybení, ktoré najvyšší súd zistil v rámci svojej prieskumnej povinnosti je potrebné spomenúť, ţe krajský súd na hlavnom pojednávaní

1. januára 2010 vykonal dokazovanie okrem iného aj prečítaním listinných dôkazov z č.l. 1182 - 1209/zv. IV. vo vzťahu k bodom 1A, B rozsudku (faktúra, kúpne zmluvy, záloţná zmluva atď.), avšak vo svojom rozhodnutí nezaujal k vykonaným dôkazom ţiadne stanovisko. Na druhej strane nevykonal dôkazy prečítaním listinných dôkazov z č.l. 2308, 2317 a 2319/zv. VIII. (prepisy hovorov obv. L. svedčiace o vzájomnej prepojenosti obvinených, resp. úradný záznam spísaný k operatívnej previerke, preto nebol dôvod na vylúčenie trestného stíhania obv. L. na samostatné konanie). Za danej dôkaznej situácie 19 5 To 13/2011 však ani najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, ţe skutky popísané v bodoch 1 - 3 sa udiali spôsobom popísaným v tzv. skutkovej vete. K menšiemu pochybeniu došlo iba pri skutku v bode 1A, B, kde je uvedené vţdy iné číslo technického preukazu, ktorý mal byť sfalšovaný. Nemoţno však súhlasiť so záverom krajského súdu v prípade obţalovaného JUDr. U., pokiaľ vypustil skutky pod bodom 2 obţaloby. Na jednej strane v bode 1 mal nepochybne preukázané, ţe JUDr. U. sa dopustil popísaných skutkov, ale uţ o mesiac, hoci išlo o rovnaký postup, mal o jeho vine pochybnosti. Takéto hodnotenie dôkazov zo strany krajského súdu odporuje základným zásadám logiky. V tomto smere si najvyšší súd plne osvojil námietky prokurátora uvedené v dôvodoch jeho odvolania. Napokon aj z popisu skutkov v bode 2A, B napadnutého rozsudku vyplýva, ţe obţalovaní mali získať neoprávnený prospech, resp. sa mali podeliť o zisk z predaja auta. Rovnako nedôsledne pri objasňovaní skutkového stavu postupoval krajský súd aj v bode 4/ rozsudku, ktorým uznal obţalovaného D. B. za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výţivy. Ku skutku vypočul iba matku maloletého Z. P. ako aj starú matku, A. M.. Opomenul, ţe vyšetrovateľ zabezpečil k tomuto skutku aj ďalšie listinné dôkazy, predovšetkým rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
2. mája 2000 sp. zn. 14 Nc 87/00 (č.l. 2191/zv.VII.), ktorým súd schválil dohodu rodičov o zverení dieťaťa do výchovy matky a otec dieťaťa bol zaviazaný platiť výţivné vo výške 2000,- Sk mesačne k rukám matky. Napriek tomu, ţe uvedený dôkaz nevykonal, pri ustálení skutkového stavu z neho vychádzal a vyhodnotil ho spolu s ostatnými na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi, čo je v rozpore s vyššie citovanou zásadou v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.

názoru najvyššieho súdu je potrebné v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu vykonať dokazovanie nielen prečítaním citovaného rozsudku ale aj prečítaním ostatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (č.l. 2192 - 2209a/zv. VII.). Okrem toho zo spisu vyplýva, ţe krajský súd opomenul obţalovaného B. poučiť

§ 214Tr.

zák. o účinnej ľútosti. Čo sa týka bodu 5/ rozsudku obţalovaný D. B. čiastočne priznal spáchanie tohto skutku, pričom súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal zo svedeckých výpovedí I. M. a M. H. Treba pripomenúť, ţe priznanie obţalovaného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní, teda ani súd, preskúmať všetky okolnosti prípadu. V prípravnom konaní bol k tomuto bodu vypočutý aj ďalší svedok J. J. (č.l. 2154/zv.VII.) predavač elektropredajne, ktorý obţalovaným vydal predmetný televízny prijímač. V spise sa nachádza i kópia potvrdenia 20 5 To 13/2011 (č.l. 2151) ako aj ďalšie listinné dôkazy na č.l. 2158 - 2173/zv.VII., preto bolo na hlavnom pojednávaní potrebné vykonať aj tieto dôkazy. Čo sa týka bodu 6/ rozsudku, obţalovaný Z. spáchanie týchto skutkov v celom rozsahu popieral. Krajský súd jeho vinu zaloţil predovšetkým na svedeckej výpovedi manţelov V., ale v prípravnom konaní boli k tomuto bodu zadováţené za účelom preverenia obhajoby obţalovaného aj ďalšie dôkazy, ktorým však súd v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nevenoval ţiadnu pozornosť. Nielenţe tieto dôkazy nevykonal, ale z jeho rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo zvolil taký postup pri dokazovaní. Pritom manţelka obţalovaného A. Z. a svedkyňa Mgr. A. H. potvrdzujú obranu obţalovaného, ţe nebol

1. októbra 2000 v Trenčianskej Teplej. Svedkyňa Mgr. H. dokonca vydala čestné prehlásenie (č.l. 1734/zv.V.), ţe uvedeného dňa jednala s obţalovaným vo veci exekúcie. Za danej situácie bude potrebné na hlavnom pojednávaní vypočuť najmä Mgr. H. na uvedené okolnosti a tieţ k vystavenému čestnému prehláseniu, nakoľko vo svojej svedeckej výpovedi z
2. februára 2003 (č.l. 1706 - 1707/zv.V.) si na presný dátum jednania s obţalovaným nespomenula. Samozrejme, ţe k tomuto bodu je potrebné v súlade s ustanovením § 211 ods. 4 Tr. por. vykonať dôkaz prečítaním znaleckých posudkov. Čo sa týka bodu 7/ rozsudku, krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie na výpovedi obţalovaného Z., ktorý v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní skutok nepopieral. Aj v tomto prípade bol znalecký posudok Kriminalistického expertízneho ústavu z odboru balistiky (č.l. 794 - 796/zv.III.) na hlavnom pojednávaní prečítaný iba

§ 213ods.

1 Tr. por., a preto nie je moţné na takto vykonaný dôkaz prihliadať. Z toho vyplýva, ţe ani v tomto bode nebol skutkový stav náleţite zistený, a preto je potrebné doplniť dokazovanie znaleckým posudkom. V rámci svojej prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil nedostatky aj pri skutkoch uvedených v bodoch 8 –

1. Okrem uţ vyššie spomenutých nedostatkov v súvislosti so znaleckými posudkami krajský súd pochybil, keď nevykonal všetky potrebné na vec vzťahujúce sa dôkazy, hoci ich mal k dispozícii. Predovšetkým je potrebné uviesť, ţe krajský súd na hlavnom pojednávaní iba prečítal svedeckú výpoveď J. K. z č.l. 978/zv. IV., ktorý vyuţil svoje právo a pred vyšetrovateľom k veci nevypovedal. Všetci obţalovaní spáchanie skutkov popierali, pričom na spáchaní skutkov (8 - 11) sa mal podieľať práve svedok J. K., 21 5 To 13/2011 preto bolo povinnosťou súdu menovaného predvolať na hlavné pojednávanie a vypočuť. Nemoţno totiţ vylúčiť, ţe svedok K. sa rozhodne napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu vo veci vypovedať. Pri páchaní trestnej činnosti mali byť pouţité i falšované splnomocnenia overené notármi, avšak súd ţiadne dôkazy v tomto smere nevykonal. Pritom v prípravnom konaní vyšetrovateľ vypočul aj konkrétne notárky (JUDr. M. Č., JUDr. T. Š. č.l. 1819 - 1821/zv.VI.), resp. zabezpečil vyjadrenie notárskeho úradu JUDr. P. (č.l. 2132/zv.VII.). Bez vykonania týchto dôkazov však nemoţno ustáliť skutkový stav. Okrem toho obţalovaný J. Z. na svoju obranu uvádzal, ţe
2. januára 2000 mal opravnú skúšku na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene. Jeho obranu potvrdila jeho manţelka A. Z. i asistentka na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene Ing. E. B., u ktorej vykonal skúšku. V prípravnom konaní boli k tejto skutočnosti zadováţené i ďalšie listinné dôkazy (kópia indexu obţalovaného, zoznam poslucháčov dištančného štúdia, resp. boli vypočutí bývalí spoluţiaci obţalovaného) avšak na hlavnom pojednávaní neboli tieto dôkazy vykonané. Obţalovaný taktieţ doloţil do spisu pokladničné doklady z nákupu stavebného materiálu z uvedeného dňa, vypočutý bol aj majiteľ predajne Ing. M. M., ale ani tieto dôkazy súd nevykonal. Obţalovaný R. S. taktieţ uvádzal, ţe skutku z
3. januára 2000 sa nemohol dopostiť, nakoľko bol v tom čase v Rakúsku, nakoľko vykonával súkromnú prepravu osôb, ktoré pracovali v Rakúsku. V prípravnom konaní k tomu boli vypočuté svedkyne S. M., Ľ. M., E. H., E. M. (č.l. 1869 - 1887/zv.VI.), zadováţená kópia pasu obţalovaného (č.l. 1966), ale ani tieto dôkazy súd nevykonal. Nie je moţné tieto dôkazy ignorovať. Krajský súd sa musí v rámci spravodlivého procesu zaoberať aj dôkazmi, ktoré svedčia v prospech obţalovaných a tieto riadne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie právnej kvalifikácie v bode 9, nakoľko z neho nevyplýva ako súd dospel k záveru, ţe obţalovaní sa tohto činu dopustili ako členovia organizovanej skupiny. Rovnaké nedostatky zistil najvyšší súd aj v prípade obţalovaného M. U. – bod 12 rozsudku, kde krajský súd okrem nesprávneho postupu pri čítaní znaleckého posudku nevykonal ani ďalšie potrebné dôkazy, hoci ich mal k dispozícii. Predovšetkým je potrebné vytknúť, ţe nevypočul svedka Ing. K. O. (č.l. 2115/zv.VII.), vedúceho autobazáru D., ako aj 22 5 To 13/2011 J. P. (č.l. 2124) a nevykonal dokazovanie prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (č.l. 2120 - 2140). Napokon najvyšší súd zistil, ţe krajský súd vo výroku o vine v prípade obţalovaných citoval iba porušenie Trestného zákona bez toho, aby vymedzil účinnosť konkrétnej právnej normy, ktorú pouţil. Treba si uvedomiť, ţe obţalovaní mali páchať trestnú činnosť ešte v rokoch 1999 aţ 2001, preto bolo potrebné skúmať z hľadiska časovej pôsobnosti, znenie ktorej právnej normy je pre obţalovaných priaznivejšie. Krajský súd rozhodol o vine obţalovaných aţ v roku 2011, teda za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Časová pôsobnosť v tomto zákone je upravená v ustanovení § 2 ods. 1,

ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Rovnako upravoval časovú pôsobnosť aj Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v ustanovení § 16 ods. 1, ktorý v danom prípade pouţil aj krajský súd. Opomenul však, ţe uvedený zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, a preto bolo povinnosťou krajského súdu skúmať, ktoré znenie je pre obţalovaných priaznivejšie. Ako uţ bolo vyššie uvedené, v prípade trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom pre posudzovanie trestnosti činu páchateľa z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona v zmysle § 16 ods. 1, je i výška spôsobenej škody, resp. majetkového prospechu. Pri stanovení výšky škody sa vychádza z výšky minimálnej mzdy, ktorá bola v kritickom období taktieţ opakovane menená zákonom resp. vládnym nariadením. Výška minimálnej mzdy sa zvyšovala a tým sa zároveň menili kritéria pre stanovenie škody značnej a škody veľkého rozsahu. V posudzovanej veci to môţe mať zásadný vplyv pre právnu kvalifikáciu konania obţalovaných. Z toho dôvodu bude potrebné, aby sa krajský súd zameral aj na otázku časovej pôsobnosti jednotlivých zákonov. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe nie je moţné pri určovaní výšky škody postupovať tak, ako to urobil krajský vo svojom rozhodnutí (viď str. 21 - 22 rozsudku), kde u jednotlivých obţalovaných fakticky sčítal škodu, ktorá mala byť spôsobená trestným činom podvodu s výškou prospechu, ktorý mali získať trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti. 23 5 To 13/2011 Najvyšší súd v rámci prieskumnej povinnosti preskúmal aj výroky o trestoch, ktoré boli obţalovaným uloţené napadnutým rozsudkom a dospel k záveru, ţe zo strany krajského súdu došlo k pochybeniu aj pri ukladaní trestu. Uloţené tresty povaţuje najvyšší súd za príliš mierne a sú v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.

§ 23ods.

1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobil aj na ostatných členov spoločnosti.

§ 31ods.

1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na moţnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto okolnosť. Na druhej strane aj najvyšší súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci tresty uloţené v rámci základnej trestnej sadzby by boli pre všetkých obţalovaných neprimerane prísne. Preto

názoru najvyššieho súdu postupoval krajský súd správne, keď u všetkých obţalovaných aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Skutky sa stali ešte v roku 1999, pričom trestné stíhanie obţalovaných bolo začaté v roku

1. Obţaloba bola podaná
2. mája 2003, pričom vo veci sa začalo konať na prvom hlavnom pojednávaní aţ
3. januára 2008 a súd vo veci rozhodol aţ po troch rokoch konania napadnutým rozsudkom.

§ 2ods.

4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému taktieţ pristúpila Slovenská republika. 24 5 To 13/2011 Z toho dôvodu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku po toľkých rokoch v prípade obţalovaných (bez ich zavinenia) nemoţno ani

názoru najvyššieho súdu povaţovať za konanie bez prieťahov a konaním v primeranej lehote. Preto tresty odňatia slobody vymerané v rámci zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na dĺţku času, ktorý uplynul od spáchania skutkov a celkovú dĺţku trestného konania, by boli v prípade obţalovaných neprimerane prísne. V takýchto prípadoch

ustálenej praxe najvyššieho súdu moţno pouţiť zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného vyplýva, ţe krajský súd síce správne pouţil toto zmierňovacie ustanovenie, avšak tresty uloţené obţalovaným boli neprimerane mierne. Krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom ani pri zaraďovaní obţalovaných do výkonu trestu, nakoľko pouţil nesprávne ustanovenie Trestného zákona. Rovnako treba súhlasiť s názorom prokurátora, ţe zo strany súdu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. v prípade obţalovaného J. Z. V jeho prípade krajský súd ukladal súhrnný, pričom mu uloţil miernejší trest, ako mu bol uloţený skôr uloţeným rozsudkom iného súdu. Je evidentné, ţe krajský súd v čase svojho rozhodovania nemal k dispozícii spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3 T 7/2001, pri ukladaní trestu vychádzal iba z odpisu rozsudku, ktorá skutočnosť mala za následok jeho pochybenie. V prípadoch ukladania súhrnného trestu musí mať súd vţdy k dispozícii spis o predchádzajúcom odsúdení a oboznámiť sa s jeho obsahom. Obţalovaní D. B., JUDr. J. U. a M. U. v dôvodoch svojho odvolania zhodne namietali, ţe v ich prípade došlo k porušeniu zákona, pričom poukazovali na zásadu „ne bis in idem“. Toto porušenie videli v tom, ţe voči nim bolo zo strany vyšetrovateľa vznesené obvinenie uzneseniami z 3. decembra 2001, ktoré uznesenie im nebolo doručené a ďalšie uznesenie je zo 4. decembra 2001, ktoré prevzali. Ako dôkaz doloţili k odvolaniu overenú kópiu uznesenia vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Košiciach zo 4. decembra 2001 č. ČVS: KUV-107/OVV-2001, ktorým

§ 160ods.

1 Tr. por. začal a súčasne

§ 163ods.

1 Tr. por. začal trestné stíhanie voči nim. Po preskúmaní spisového materiálu však najvyšší súd zistil, ţe v spise sa nachádza iba uznesenie vyšetrovateľa z 3. decembra 2001 (č.l. 1 - 3/zv. I.), ktoré všetci traja obţalovaní

pripojených doručeniek prevzali

1. decembra
2. Porovnaním tohto uznesenia s uznesením, ktoré doloţili obţalovaní k odvolaniu, najvyšší súd zistil zhodnosť v obsahu i úprave, rozdiel bol iba v dátumoch a pečiatka na uznesení doloţenom obţalovanými je v inej 25 5 To 13/2011 polohe. Poloha pečiatky je ako na uznesení o vznesení obvinenia obv. M. L. (č.l. 6). Ţiadne iné uznesenie zo
3. decembra 2001, ktorým by bolo vznesené obvinenie týmto obţalovaným, sa v spise nenachádza. Nič však nebráni tomu, aby krajský súd na objasnenie tejto okolnosti vypočul bývalého vyšetrovateľa Ing. M. O., ktorý je pod uvedeným uznesením podpísaný. Napokon tento bývalý vyšetrovateľ bol vypočutý ako svedok na hlavnom pojednávaní aj v konaní teraz uţ ods. M. G., rod. L. V tejto súvislosti najvyšší súd povaţuje za potrebné dodať, ţe obţalovaní zrejme nepochopili zmysel a podstatu tejto zásady. Rovnako neodôvodnené sú námietky obţalovaného JUDr. J. U., ţe vo veci konal nepríslušný vyšetrovateľ, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku mala za následok, ţe boli odňatí zákonnému sudcovi. V tomto smere najvyšší súd ţiadne procesné pochybenia nezistil. Obţalovaný JUDr. J. U. namietal aj nezákonnosť domovej prehliadky, ktorá bola v jeho dome vykonaná na základe príkazu sudcu dňa
4. decembra
5. Uvedený príkaz bol vydaný na základe návrhu prokurátora

§ 83ods.

1 Tr. por. sudcom Okresného súdu Košice I z

1. decembra 2001 sp. zn. 8 Ntv V 48/2001 (č.l. 302 - 303/zv.I.), ktorý bol síce stručne ale dostatočne odôvodnený. Napriek tomu bude vhodné pripojiť uvedený spis a oboznámiť ho na hlavnom pojednávaní. Obţalovaný JUDr. J. U. taktieţ namietal nezákonnosť prehliadky priestorov jeho advokátskej kancelárie, pretoţe mu nebol doručený príkaz vyšetrovateľa na prehliadku priestorov v zmysle § 83a ods. 1 Tr. por. K zápisnici o vykonaní prehliadky týchto priestorov sú pripojené doručenky zo
2. decembra 2001 (č.l. 336, č.l. 345/zv.I.) podpísané obţalovaným na ktorých je uvedené, ţe ide o príkazy na prehliadku iných priestorov. V spise sa však nachádza iba súhlas krajského prokurátora z
3. novembra 2001 (č.l. 304) č. I KO V 21/2001-22 s vykonaním prehliadky, ktorý vo svojej výpovedi spomenula aj svedkyňa Mgr. B. V. (č.l. 1176/zv.IV.). Na preverenie tejto obrany obţalovaného bude potrebné vyţiadať od Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice predmetný príkaz a oboznámiť sa s ním. Ak sa potvrdí, ţe vyšetrovateľ príkaz na prehliadku iných priestorov v zmysle § 83a ods. 1 Tr. por. nevydal a napriek tomu bola prehliadka kancelárskych priestorov obţalovaného vykonaná, nemoţno na dôkazy získané pri tejto prehliadke prihliadať. To však neznamená, ţe ostatné dôkazy, vykonané v posudzovanej veci sú nezákonné. 26 5 To 13/2011 Rovnako neodôvodnené sú námietky obţalovaného M. U., ktorý namietal, ţe mu nebolo vznesené obvinenie pre skutok, z ktorého bol uznaný za vinného, pričom vyšetrovateľ mu iba písomne oznámil rozšírenie obvinenia. Zo strany obţalovaného ide o nesprávny výklad ustanovenia § 163 ods. 1 Tr. por. Vyšetrovateľ postupoval v jeho prípade v súlade so zákonom. Obţalovaný totiţ opomenul, ţe vyšetrovateľ mu vzniesol obvinenie

§ 163ods.

1 Tr. por. uznesením z

1. decembra 2001, kedy bol účinný Trestný poriadok v znení zák. č. 253/2001 Z. z. V tom čase účinné znenie dokonca nevyţadovalo od vyšetrovateľa aby rozširoval obvinenie pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ktorý vyšiel najavo v priebehu vyšetrovania. Túto povinnosť vyšetrovateľa priniesla aţ novela Trestného poriadku zákonom č. 457/2003 Z. z. z
2. októbra 2003, ktorá nadobudla účinnosť
3. decembra
4. V jeho prípade vyšetrovateľ postupoval dokonca nad rámec zákona, keď mu písomne
5. novembra 2002 (č.l. 55 - 56/zv.I.) oznámil rozšírenie obvinenia pre ďalší čiastkový útok. Uvedenú povinnosť vyšetrovateľ v tom čase nemal. Obţalovanému treba zároveň pripomenúť, ţe o ţiadny nový skutok, ako to má na mysli § 163 ods. 3 Tr. por., nešlo. Vzhľadom na zistené pochybenia krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

§ 258ods.

1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil vo vzťahu k obţalovaným D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S. a J. Z. v celom rozsahu zrušil a

§ 259ods.

1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude vykonať úkony, nevykonanie ktorých sa v tomto rozhodnutí vytýka, prípadne vykonať i ďalšie dôkazy, ktoré budú nevyhnutné na zistenie skutkového stavu veci, starostlivo vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo, ako aj v ich súhrne a následne vo veci meritórne v súlade so zákonom rozhodnúť (§ 264 ods. 1 Tr. por.). Nad rámec uvedeného treba uviesť, ţe v spise s