Obsah (5)

§ 5§ 447§ 419§ 421§ 357

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/18/2024 Identifikačné číslo spisu: 5908202451 Dátum vydania rozhodnutia: 15.07.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:

§ 5ods.

5 zákona č. 437/2004 Z. z. Za dôvodné však považoval odvolanie žalovaných 2/ až 5/ a 7/ vo vzťahu k rozsahu tohto nároku. Prihliadol na to, že žalobca sa napriek uznanej invalidite dokázal uplatniť na trhu práce, nie je odkázaný na pomoc inej osoby, a preto považoval za zodpovedajúce jedinečným okolnostiam súdenej veci mimoriadne zvýšenie v rozsahu 7%, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok zmenil a žalobu vo zvyšku náhrady za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (nad 445,49 eur) zamietol. 5. Nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmenil vo vzťahu k všetkým odvolateľom v zmysle § 396 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), rozhodoval o nároku na náhradu trov celého konania. Uviedol, že žalobca sa v preskúmavanej veci domáhal viacerých samostatných nárokov na náhradu škody. Išlo o nároky na náhradu liečebných nákladov, majetkovej škody, ušlého zisku, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd tieto čiastkové nároky navzájom pomeroval z hľadiska významnosti (tu boli prioritnými nároky bezprostredne spojené s ujmou na zdraví ako hodnotou v ľudskom živote najcennejšou) a čiastočne taktiež z hľadiska ich nominálnej hodnoty. Následne ustálil, že z hľadiska celkového predmetu konania predstavoval nárok na náhradu majetkovej škody 10%, rovnako tak nárok na náhradu liečebných nákladov; nárok na náhradu bolestného a ušlého zisku po 20% a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia 40%, z čoho 10% pripadalo na základné bodové ohodnotenie a 15% na sťaženie spoločenského uplatnenia

doplnku znaleckého posudku zo

1. novembra 2009 a 15% na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
2. V kontexte rozsahu hmotnoprávneho nároku žalobcu ako celku odvolací súd zohľadnil, že ustálenie miery účasti jednotlivých žalovaných na spôsobenej škode bolo v konečnom dôsledku výsledkom úvahy súdu. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“ alebo „ÚS SR“ - napr. rozhodnutie zo
3. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018),

ktorej úmyslom zákonodarcu pri formulovaní novej úpravy rozhodovania o náhrade trov konania v Civilnom sporovom poriadku nebolo koncepčne sa odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákone č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“). Podstatou daného zákonného ustanovenia bolo, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie záviselo (aj) od úvahy súdu. 7. Na základe takto zadefinovanej „významnosti“ jednotlivých nárokov krajský súd následne posudzoval mieru úspechu vo vzťahu medzi jednotlivými odvolateľmi a žalobcom. Vo vzťahu medzi žalovaným 6/ a žalobcom bol žalobca úspešný iba ohľadne nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

doplnku znaleckého posudku a nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, t. j. v zmysle ustálenej (percentuálnej) významnosti jednotlivých nárokov v rozsahu 30% (15% + 15%). Naproti tomu žalobca bol neúspešný ohľadne nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

pôvodného ohodnotenia z 21. apríla 2008 (10%), náhradu bolestného (20%), náhradu liečebných nákladov (10%) a v dôsledku zmeny v odvolacom konaní aj v časti nároku na náhradu majetkovej škody (10%). Za „neúspech“ žalobcu je nutné považovať aj ním procesne zavinené zastavenie konania v spojitosti so späťvzatím žaloby v časti nároku o náhradu ušlého zisku (20%). Celkovo tak bol žalobca vo vzťahu so žalovaným 6/ neúspešný v rozsahu 70 %, čiže jeho čistý neúspech (a naproti tomu čistý úspech žalovaného) činí 40%, a preto má žalovaný 6/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%. K uvedenému odvolací súd dodal, že žalovaný 6/ v priebehu konania uspokojil nároky na neho (spoločne so žalovaným 1/) pripadajúce na náhradu liečebných nákladov, na náhradu bolestného a na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

prvotného ohodnotenia z

1. apríla
2. Keďže však žalobca v tomto smere nevykonal dispozitívny úkon, v čase rozhodovania súdu, ktorý je v zmysle § 217 ods. 1 CSP (čiastočne v spojení s § 378 ods. 1) určujúci, išlo o nároky už neopodstatnené, a preto museli byť zamietnuté; sú súčasťou výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v ostatnej časti.
3. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 7/, ako i žalobcom a žalovanými 2/ a 5/ bol žalobca úspešný v časti nárokov na sťaženie spoločenského uplatnenia (40%), na bolestné (20%), na liečebné náklady (10%) i nároku na majetkovú škodu (10%). Vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia síce došlo k jeho zníženiu rozsudkom odvolacieho súdu, ale keďže išlo o nárok založený na úvahe súdu, je z pohľadu nároku na náhradu trov konania určujúcim jeho samotné priznanie (rozhodnutie ÚS SR zo
4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018). Za neúspech žalobcu i v tomto prípade je možné považovať jeho procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) v súvislosti so späťvzatím žaloby v časti nároku na náhradu ušlého zisku, ktoré nebolo zavinené správaním protistrany po podaní žaloby. Miera úspechu žalobcu a dotknutých žalovaných zodpovedá pomeru 80 : 20, čiže v percentuálnom vyjadrení by šlo o čistý úspech žalobcu v rozsahu 60%. Odvolanie však bolo podané iba jednou sporovou stranou - žalovanými 2/ až 5/ a 7/, a pretože v zmysle čl. 16 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku nie je prípustné nepriaznivejšie rozhodnutie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila, odvolací súd rozhodol, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP a navrhol napádané rozhodnutie zrušiť v časti výroku o náhrade trov žalovaného 6/ a vec vrátiť v tejto časti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Dovolateľ namietal nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozhodol, že žalovaný 6/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z v napádanej časti z nesprávnej aplikácie právnych predpisov na daný skutkový stav, a teda z nesprávneho právneho posúdenia veci.

dovolateľa právnou otázkou, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená je, či „v prípade, ak po podaní žaloby zaplatí žalovaný časť žalovaného nároku alebo celý nárok žalobcovi, a žalobca následne nezoberie žalobu v časti alebo úplne späť a konajúci súd musí z uvedeného dôvodu žalobu v prevyšujúcej časti zamietnuť, alebo celú žalobu zamietnuť, je možné vyložiť ustanovenie § 217 odsek 1 CSP a § 255 CSP tak, že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania, pretože bol v spore procesne čiastočne alebo v celom rozsahu neúspešný ?“ a zároveň v prípade, ak to možné je „či za takejto situácie súd má zaviazať žalobcu na náhradu trov konania za celé konanie od podania žaloby, alebo len za obdobie od kedy došlo zo strany žalovaného k čiastočnému alebo úplnému plneniu na základe podanej žaloby a žalobca nezobral v časti, v ktorej žalovaný plnil, žalobu späť alebo nezobral žalobu späť v celom rozsahu, ak žalovaný plnil všetko, čo žalobca v žalobe žiadal ?“ 11. Žalovaná 6/ navrhla dovolanie ako neprípustné

§ 447písm.

c) CSP odmietnuť. 12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo (napádaným výrokom uznesenia odvolacieho súdu) rozhodnuté (§ 424 CSP), a to za splnenia tiež podmienok jej zastúpenia a spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 13.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 14.

§ 421ods.

1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 15.

§ 421ods.

2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a) až n). 16.

§ 357písm.

m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 17.

dovolateľa je dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, na základe právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Keďže však napádaným rozhodnutím (výrokom odvolacieho súdu o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou 6/) odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu

§ 357písm.

1. m)CSP, prípustnosť dovolania nemôže v zmysle § 421 ods. 2 CSP založiť (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu (aj keď toto bolo obsiahnuté v rozsudku odvolacieho súdu), vyvodzovaná dovolateľom z § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, je tak výslovne vylúčená

§ 421ods.

2 CSP. 18. Napádané rozhodnutie (výrok o nároku na náhradu trov konania) odvolacieho súdu, nie je preto spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu a preto dovolací súd dovolanie smerujúce proti nemu ako procesne neprípustné odmietol

§ 447písm.

c) CSP.

1. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.