o vylúčenie žalovaného z užívania bytu a nariadenie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 6 Cdo 233/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. M. S., bývajúcej v B., proti ţalovanému Ing. M. S., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Čapkova 2, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu a nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16 C 47/2012, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

1. mája 2012 sp. zn.
2. Co 128/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV uznesením z
3. marca 2012 č. k. 16 C 47/2012-77 zamietol návrh ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému nevstupovať do bytu č. X. na X.. poschodí bytového domu na H., aţ do právoplatného rozhodnutia vo veci vylúčenia ţalovaného z uţívania bytu, a ktorým sa zároveň domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa akéhokoľvek kontaktu so ţalobkyňou, najmä telefonicky, písaním správ alebo priblíţením sa na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov, s výnimkou úradného styku a v rámci realizácie práva styku. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nepreukázala existenciu čo i len hrozby násilia fyzického alebo psychického v súčasnosti, ako ani skutočnosť, ţe ţalovaný je vo vzťahu k nej v súčasnosti dôvodne podozrivý z násilia. V časti, ktorou ţalobkyňa ţiadala uloţiť ţalovanému povinnosť zdrţať sa akéhokoľvek kontaktu s ňou, odôvodnil zamietnutie 6 Cdo 233/2012 2 návrhu tým, ţe obmedzenie spočívajúce v zákaze styku s určitými osobami alebo v zákaze úmyselne sa priblíţiť k určitej osobe, je moţné uloţiť iba v rámci trestného konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo
4. mája 2012 sp. zn. 2 Co 128/2012 na odvolanie ţalobkyne napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe nariadil predbeţné opatrenie, ktorým zakázal ţalovanému vstupovať do bytu č. X., nachádzajúcom sa na X.. poschodí bytového domu, súpisné číslo X. na H., zapísanom na liste vlastníctva č. X., vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Bratislavu, katastrálne územie K., a pribliţovať sa k ţalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov, okrem úradného styku a v rámci realizácie styku ţalovaného s maloletou M. S., nar. X. a maloletou K. S., nar. X., do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16 C 47/
5. Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa nevenoval pozornosť skutočnosti, ţe dôvodom odsťahovania sa ţalobkyne zo spoločného bytu spolu s maloletými deťmi bolo práve agresívne správanie sa ţalovaného k nej ako i prenasledovanie vlastných detí, pričom je predovšetkým v rozpore so záujmami maloletých detí, aby ţalobkyňa z dôvodu správania sa ţalovaného neustále riešila svoju bytovú otázku sťahovaním sa z bytu do bytu. Keďţe prvostupňový súd zároveň správne neposúdil skutočnosť, ţe hrozba násilia zo strany ţalovaného pretrváva naďalej, povaţoval za nutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania týkajúce sa uţívania ich spoločného bytu. Pokiaľ sa ţalobkyňa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému nepribliţovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov uviedol, ţe ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. umoţňuje súdu uloţiť povinnosť niečoho sa zdrţať, t. j. ţalovanému vznikne povinnosť zdrţať sa presne vymedzeného rušenia a práve zákaz pribliţovania sa ţalovaného k ţalobkyni garantuje najvyššiu mieru ochrany jej súkromia ako obeti násilného správania, preto jej i v tejto časti vyhovel. Potvrdenie prvostupňového rozhodnutia vo zvyšku odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala dôvodnosť návrhu v tejto časti. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p.), a to nedoručením odvolania podaného ţalobkyňou a rozhodnutím bez jeho prítomnosti, keď nemal moţnosť vyjadriť sa k návrhom a dôkazom, a navrhnúť dokazovanie. Namietal i dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. 6 Cdo 233/2012 3 Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení, kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob 6 Cdo 233/2012 4 rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalovaného je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. vylúčená. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Ţalovaný v dovolaní tvrdil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe mu nebolo doručené odvolanie ţalobkyne voči prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 veta tretia O. s. p. ak bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie. Takáto právna úprava vytvára priestor na to, aby sa ten, komu sa má predbeţným opatrením uloţiť nejaká povinnosť, o nariadenom predbeţnom opatrení dozvedel aţ v okamihu, keď je voči nemu účinné, a to z dôvodu, aby nemohol zmariť jeho účel. Preto mu nemá byť doručovaný návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ani uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí takéhoto návrhu a ani prípadne odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Prípadné nesprávne doručenie uznesenia o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nezakladá procesné právo účastníka, voči ktorému smeroval návrh 6 Cdo 233/2012 5 na nariadenie predbeţného opatrenia, na doručenie odvolania navrhovateľa predbeţného opatrenia proti uzneseniu o jeho odmietnutí alebo zamietnutí. Okresný súd Bratislava IV uznesením z
6. marca 2012 č. k. 16 C 47/2012-77 zamietol návrh ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia a v rozpore s dikciou zákona zamietajúce uznesenie doručil ţalovanému. Po tom ako podala ţalobkyňa odvolanie však uţ toto nedoručoval na vedomie ţalovanému, nakoľko mu tento postup vyplýval zo zákona. Uznesenie odvolacieho súdu o nariadení predbeţného opatrenia ţalovanému správne doručené bolo. Vzhľadom na postup súdu súladný s ustanovením § 75 ods. 8 O. s. p. (v zmysle § 102 ods. 1 posledná veta primerane pouţiteľným aj v prípade návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia podaného zároveň s návrhom vo veci samej) bola dovolacia námietka ţalovaného o odňatí moţnosti konať pred súdom nedoručením odvolania neopodstatnená. Za nedôvodnú povaţoval dovolací súd aj jeho námietku o odňatí moţnosti konať pred súdom neprejednaním veci verejne, t. j. rozhodnutím o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe prejednal odvolanie ţalobkyne postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p., t.j. bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 a 2 O. s. p. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem, môţe odvolací súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďţe v danej veci nešlo o ţiaden z uvedených prípadov, vrátane dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom nariadenia pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty, moţno uzavrieť, ţe odvolací súd bol oprávnený rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Týmto svojím postupom preto neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti 6 Cdo 233/2012 6 uvedené v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolateľom namietané vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. októbra 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová