Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5CdoR/6/2025 Identifikačné číslo spisu: 1222201572 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1222201572.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q.., narodenú XX. D. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky Z. narodenej XX. K. XXXX, U., G. 7, U., t.č. U., N. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47232757 a otca M. D., narodeného XX. D. XXXX, U., W. XXB, t.č. U., D. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Dopita ADVOKÁT s. r. o., Bratislava, Vazovova 6838/9B, IČO: 53998791, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 11P/43/2022, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. októbra 2024 sp. zn. 15CoP/12/2024 takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Mestský súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom z 11. júla 2023 č. k. 11P/43/2022-755 v spojením s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II z 12. septembra 2023 č. k. 11P/43/2022-785 rozhodol tak, že maloletú Q. počnúc právoplatnosťou rozsudku zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať takto: Otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa: - s výnimkou školských prázdnin a sviatkov každý párny kalendárny týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod. - každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 25. 12. od 19.00 hod. do 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 19.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16.00 hod. do 25. 12. do 19.00 hod. a tiež od 2.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka od 19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po zimných prázdninách stanovených vyhláškou MŠ SR do 8.00 hod. - každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po prázdninách do 19.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 8.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 8.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30.6. od 19.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01. 08. od 19.00 hod. do 16. 08. do 19.00 hod. - každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 15. 07. od 19.00 hod. do 01. 08. do 19.00 hod. a od 16. 08. od 19.00 hod. do 01. 09. do 19.00 hod. Matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa: - s výnimkou školských prázdnin a sviatkov každý párny kalendárny týždeň od pondelka 8.00 hod. do stredy do 8.00 hod. a od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni do 8.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 25. 12. od 19.00 hod. do 2.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19.00 hod. - každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v čase odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16.00 hod. do 25. 12. do 19.00 hod. a tiež od 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od 19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po zimných prázdninách stanovených vyhláškou MŠ SR do 8.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po prázdninách do 19.00 hod. - každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 8.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 8.00 hod. - každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30. 6. od 19.00 hod. do 15. 07. do 19.00 hod. a od 01. 08. od 19.00 hod. do 16. 08. do 19.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 15. 07. od 19.00 hod. do 01. 08. do 19.00 hod. a od 16. 08. od 19.00 hod. do 01. 09. do 19.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje; v prípade neprítomnosti maloletej v školskom zariadení je miestom odovzdania a prevzatia maloletej bydlisko matky." (výrok I.), výrokom II. určil, že otec je povinný počnúc právoplatnosťou rozsudku prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 eur mesačne vždy do 15. kalendárneho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodol, že rodičia sú povinní sa navzájom písomne alebo jednou z foriem elektronickej komunikácie (e-mail, WhatsApp, SMS) informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach dotýkajúcich sa zdravotného stavu maloletej, školskej dochádzky a prospechu, ako aj o ďalších dôležitých skutočnostiach, a to vždy pri odovzdaní maloletej do starostlivosti druhého rodiča a tiež v primeranom čase vopred ohľadom vycestovania s maloletou do zahraničia (výrok III.). Vo zvyšku návrh otca zamietol (výrok IV.), protinávrh matky zamietol (výrok V.), týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/21/2019-118 zo dňa 02. mája 2019 vo výroku o zverení maloletej, výživnom a úprave styku (výrok VI.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletej sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 16. marca 2022 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, kedy naposledy bolo o maloletej rozhodované rozsudkom zo dňa 02. mája 2019 a to tak, že žiadal, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kedy presné časy striedania vymedzil v návrhu na zmenu rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby miestom prevzatia a odovzdania maloletej bolo bydlisko matky alebo školské zariadenie a výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčiť. Zároveň žiadal uložiť rodičom povinnosť navzájom sa informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa zdravotného stavu maloletej, školskej dochádzky, prospechu, vycestovania do zahraničia ako aj o ďalších dôležitých skutočnostiach. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je dôvodné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá má v čase rozhodovania súdu 8 rokov a 8 mesiacov. V súčasnosti väčšinu času života prežila v konflikte svojich rodičov. Ide o dieťa, v ktorého živote je otec prítomný od narodenia. Počas celého konania sa o dieťa zaujíma a o dcéru sa reálne staral po rozchode s matkou aj nad rámec režimu určeného rozsudkom. Podľa vyjadrenia matky počas šetrenia realizovaného kolíznym opatrovníkom v čase, keď sa maloletá narodila až do jej troch rokov ju otec skoro stále nosil na rukách, pretože sa bál, že sa zraní alebo spadne, kúpaval ju, hrával sa s ňou, uspával ju. Pri rozvode sa dohodli, kedy a v akom čase sa bude s Q. stretávať. Dieťa bolo zvyknuté, že ho uspával tak, ako sa dohodli, že môže s dcérou byť do pol desiatej večer a potom šiel domov. V danej veci nebol zistený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nebola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletej. Obaja rodičia sú schopní výkonu riadnej starostlivosti. Zo záveru dvoch psychologičiek vyplýva, že maloletá napriek zhoršeným vzťahov medzi rodičmi má k nim pozitívny vzťah, je rada s oboma rodičmi a na tomto je potrebné stavať. Zo správy psychologickej intervencie J.. J. W. T. vyplýva, že nie je daný dôvod, prečo by maloletej režim dlhších období u každého rodiča nemal vyhovovať. Pokiaľ ide o negatívne vymedzenie voči striedavej starostlivosti psychologičkou J.. R., toto pochádza z obdobia konca roka 2021, teda dávnejšieho obdobia a dôvody spočívajú v tom, že rodičia uplatňujú rozdielne výchovné nastavenia a ich vzájomné nastavenie je konfliktné. Psychologička J.. R. tiež prezentovala názor, že za predpokladu, že ak by si rodičia doriešili svojej konflikty a začali by sa výraznejšie fokusovať na rodičovskú úlohu, navzájom sa rešpektovať, mohla by striedavá starostlivosť predstavovať možné nastavenie styku s dieťaťom. Matkou produkované tvrdenia o udalostiach počas víkendu 03. až 05. júna 2022 neboli preukázané, a to ani dôkazmi predloženými matkou ani šetrením, ktoré realizoval Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Pokiaľ ide o podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej, samotná matka toto formulovala len ako potencionálnu možnosť či hrozbu, ktorá vykonaným šetrením nebola potvrdená. Nemožno si nepovšimnúť úplne odlišnú interpretáciu situácií opisovaných matkou zo strany otca. Matka nepodala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý jej návrh na nariadenie odkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedziť styk otca s maloletou práve z týchto dôvodov. Matka ničím nepreukázala ohrozenie integrity maloletej či jej duševného a telesného zdravia zo strany otca. Ak matka ako výrazný problém vníma postoj otca k základným životným hodnotám, súd tak poukazuje na to, že matka odmietla psychologičkou ponúkanú terapiu. Argument matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu absolútne odlišného postoja otca k výchove a starostlivosti o maloletú nepovažoval súd za dostatočne relevantný. Bez ohľadu na to, či by bolo dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov alebo striedavej osobnej starostlivosti, táto skutočnosť nevyrieši ich odlišné postoje a výchovné prístupy. Zbližovaniu rodičovských stanovísk môže byť nápomocný poradenský psychológ pre samotných rodičov, ktorého matka počas tohto konania odmietala. Napadnutie zo strany otca v priestoroch školy nebolo preukázané. Pokiaľ matka namietala nevhodnosť modelu striedavej starostlivosti, a to kumuláciu zmien v jej živote v súvislosti s nástupom do školy v septembri 2021 a narodením brata v auguste 2022, tieto dôvody odpadli plynutím času. Námietky matky ohľadom bytovej situácie otca sa v priebehu konania vyriešili, pretože Q. u otca už má svoju izbu a otec má stabilné bývanie. Neboli preukázané tvrdenia matky ohľadom nezodpovedného postoja otca k plneniu si školských povinností, pričom práve otec sa angažuje aj nad bežný rámec povinností rodiča, a to ako triedny dôverník. Pokiaľ ide o podanie koloidného striebra dcérke, otec svoje konanie vysvetlil a vyjadril sa, že sa to nebude opakovať. Matka v priebehu konania spochybnila finančnú gramotnosť otca, čo však súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže otec zabezpečuje maloletej všetko potrebné počas jeho starostlivosti a plní si vyživovaciu povinnosť. Ak v minulosti neplnil vyživovaciu povinnosť jednalo sa o problémy v súvislosti s pandémiou, čo malo vplyv na podnikanie, avšak v tomto smere súd apeloval na otca, aby výživné platil včas. Pokiaľ ide ochutnávanie zmrzliny otcom z jazyka dcéry, matka sa to mala dozvedieť od dcéry s tým, že keď boli raz s otcom na zmrzline, vymieňali si chuť zmrzliny. Otec to poprel, matka na pojednávaní uviedla, že nevie, čo je na tom pravdy. Pokiaľ matka prezentovala komunikáciu s otcom, ktorá mala preukazovať jeho nekompetentnosť, naopak táto komunikácia preukazuje záujem otca o maloletú. Spočiatku trávenie otca s maloletou prebiehalo v domácnosti matky, avšak postupne dochádzalo k situáciám, keď mal otec maloletú doviesť k matke, tak jej spolu volali a prosili ju, aby mohla u otca aj cez týždeň prespať, čo samotná matka potvrdila, avšak každý z rodičov interpretoval dôvody odlišne. Subjektívny názor matky na otca, jeho životný štýl, vegetariánstvo, chodenie naboso a podobne nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mal byť jeho kontakt s dieťaťom obmedzený. 1.2. Pokiaľ ide o režim striedavej osobnej starostlivosti, súd ako súladný so záujmami maloletej ustálil interval striedania 2-2-6-4, teda po jednom kratšom intervale v párnom týždni pre oboch rodičov, potom nasleduje dlhší pobyt s matkou a následne predlžený víkend s otcom, čo predstavuje pomer 6 dní zo 14 pre otca a 8 dní zo 14 pre matku. Ide o kompromis medzi návrhom matky na rozšírenie styku a pôvodným návrhom otca. Tento režim zohľadňuje názor psychologičky, kedy k intervalu striedania 7 dní za sebou matka a 7 dní za sebou otec by malo dôjsť k postupným prechodom, pričom zo začiatku by mala byť maloletá väčší čas s matkou. Čo sa týka úpravy styku počas sviatkov a prázdnin, súd rešpektoval zásadu ich rovnocenného rozdelenia medzi oboch rodičov, počas letných prázdnin, ktoré doposiaľ trávili rodičia s maloletou každý jeden celý kalendárny mesiac, otec júl a matka august, boli zvolené kratšie dvojtýždňové intervaly, čo navrhovali obaja rodičia. Rovnocenné rozdelenie prázdnin vytvorí priestor pre otca aj pre matku na trávenie času s maloletou. Matka uviedla, že súd by mal rešpektovať pri rozhodovaní názor maloletej. Je zrejmé, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je nepopierateľné, avšak nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne len tento názor. Ako vyplýva z obsahu správy z psychologickej intervencie, maloletá sa riadi pravidlami a preferenciami matky s tým, že zo samotnej výpovede maloletej vyplýva, že matka sa jej pred výsluchom pýtala, či náhodou to nechce tak, ako to je doteraz, čo maloletú rozhodne mohlo ovplyvniť. Navyše maloletá bola v odpovediach na otázky ohľadom styku s otcom neistá a viackrát sa vyjadrila nejednoznačne. Vylúčením striedavej starostlivosti len na základe nevhodnej komunikácie by sa otváral priestor k zneužitiu postavenia rodiča, ktorý mal dieťa doposiaľ zverené do starostlivosti. Preto súd ako za najlepšiu formu starostlivosti o maloletú ustálil striedavú starostlivosť, a to napriek zhoršenej komunikácii medzi rodičmi, kedy z dokazovania vyplynulo, že vzťahové väzby maloletej s oboma rodičmi sú natoľko kvalitné a nedostatky kooperácie rodičov nie sú natoľko závažné, aby bolo odôvodnené vylúčiť možnosť zverenia maloletej do striedavej rodičovskej starostlivosti. 1.3. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, táto bola naposledy upravená rozsudkom z 02. mája 2019 na sumu 400 eur. Jednalo sa o sumu, na ktorej sa rodičia dohodli. Matka mala v tom čase príjem 840 eur mesačne v čistom, poberala detský príspevok 24,34 eura, daňový bonus 44,34 eura, spoluvlastnila v BSM pozemky v Bratislave, m. č. Nové Mesto, k. ú. T., bývala v prenajatom byte spolu s dcérou s nájomným 610 eur mesačne. Toho času je matka na rodičovskej dovolenke s mladším synom T. narodeným v G. XXXX, poberá rodičovský príspevok 412 eura, detský prídavok 60 eur na každé z detí. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku dosahovala príjem 1.100 eur až 1.200 eur mesačne. Žije s partnerom, otcom maloletého T. v prenajatom byte s nájomným 701 eura mesačne, vlastní aj byt na G. ulici v U. zakúpený na hypoúver a z prenájmu bytu má výnos 700 eur mesačne. Otec v pôvodnom konaní deklaroval netto príjem 1.500 eur mesačne, okrem pozemkov v BSM s matkou nevlastnil žiadne ďalšie nehnuteľnosti. Bol spoločníkom troch obchodných spoločností, býval sám v prenajatom byte s výškou nájmu 620 eur mesačne. Počas ďalšieho konania deklaroval príjem 2.000 eur mesačne v čistom, nájomné za byt 1.070 eur mesačne, ktoré mu hradí firma, spláca 2 úvery so splátkou 659,67 eura a hradil maloletej nad rámec výživného množstvo aktivít. Je spoločníkom štyroch obchodných spoločností. U maloletej došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti s nástupom do školy, na krúžky, jej rastom, vekom a aj v súvislosti s infláciou. Časť výdavkov na maloletú má matka pokrytú prídavkom, ktorý sa zvýšil oproti roku 2019 o zhruba 35 eur. Okrem toho došlo k poklesu nákladov na bývanie maloletej, ktorého výška mala veľký vplyv na dohodu rodičov ohľadom výživného v predchádzajúcom konaní. U matky síce došlo k poklesu príjmu, ale na túto skutočnosť nebolo možné prihliadnuť z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť voči nej má jej partner, otec maloletého T.. Preto súd len čiastočne prihliadal na novú vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému synovi. Významnou okolnosťou, ktorá mala vplyv na úvahu súdu ohľadom výšky vyživovacej povinnosti bolo to, že otec bude po zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti poberať daňový bonus, voči čomu matka nemala námietky. S účinnosťou od 01. januára 2023 daňový bonus vzrástol na 140 eur mesačne. Takmer polovica určeného výživného otca v celkovej sume 300 eur mesačne je tak krytá poberaním daňového bonusu. Preto vzhľadom na nižší pomer starostlivosti otca oproti matke v pomere 6 ku 8, rast životných nákladov, zvýšený príjem otca, rozsah a štruktúru ním deklarovaných výdavkov dospel súd k záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia boli splnené podmienky na určenie výživného zo strany otca na sumu 300 eur mesačne. Súd nenariadil dokazovanie, ktoré spočiatku navrhovala matka s tým, že následne od návrhu upustila, nakoľko by mohol postačovať záver psychologičky Mgr. W. T.. V podaní doručenom dňa 30. júna 2023 matka znovu navrhla znalecké dokazovanie za účelom posúdenia prípadných patológií na strane otca vo vzťahu k maloletej. Súd k tomuto skonštatoval, že nariadenie znaleckého dokazovania v tejto fáze konania považoval za nehospodárne, čo by viedlo k zbytočnému predlžovaniu konania a prieťahom. Pokiaľ ide o matkou namietané patológie otca, súd odkazuje na body 39. až 40. odôvodnenia rozsudku a zdôrazňuje, že psychologička Mgr. W. T. bola opätovne žiadaná o vyjadrenie, či je daná u dieťaťa, prípadne u niektorého z rodičov prekážka, ktorá by bránila realizácii striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi. Ak by u otca nejaké patológie ohrozujúce maloletú boli zistené, rozhodne by sa objavili buď v správe J.. W. T. ako aj v správe J.. R.. Preto súd interpretuje opätovné vznesenie návrhu matky na nariadenie znaleckého dokazovania ako jej nespokojnosť so záverom psychologičky ohľadom zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. 1.4. Pokiaľ ide o návrh otca, kde žiadal uloženie vzájomnej informačnej povinnosti rodičom, súd mu vyhovel. Voči tejto časti návrhu matka nič nenamietala. Vzájomná informačná povinnosť rodičov s presnými pravidlami je v záujme maloletej aj s cieľom predísť prehlbovaniu rodičovského konfliktu. Ako je zrejmé, súd nevyhovel návrhu otca v plnom rozsahu, nakoľko upravil režim striedavej osobnej starostlivosti sčasti odlišne a rovnako nevyhovel návrhu otca čo sa týka neurčenia výšky výživného. Preto bol v prevyšujúcej časti návrh otca zamietnutý. Ďalším výrokom bol zamietnutý protinávrh matky v celom rozsahu a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 1.5. Opravným uznesením zo dňa 12. septembra 2023 č. k. 11P/43/2022-785 súd prvej inštancie opravil zrejmé nesprávnosti v časti záhlavia rozsudku, v I. odseku v časti úpravy striedavej osobnej starostlivosti rodičov počas veľkonočných prázdnin, a tiež v poučení v druhom odseku. 2. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, pričom o jej odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej v texte aj „odvolací súd") zo dňa 23. októbra 2024 sp. zn. 15CoP/12/2024 tak, že odvolací súd výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/43/2022-785 zo dňa 12. septembra 2023 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.). 2.1. V odôvodnení rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil správny právny záver, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky dospel k záveru, že nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloletú je v jej záujme. Určenie výkonu starostlivosti o maloletú zo strany otca v režime striedania 2-2-6-4 (vo väčšom rozsahu starostlivosti matky) považoval odvolací súd za primerané a zodpovedajúce veku maloletej, jej vzťahu s otcom, právu dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a pravidelný kontakt s nimi. Z dokazovania vyplýva, že maloletá má k otcovi pozitívny a blízky vzťah. Nesporné je, že otec si s ňou budoval tento vzťah od narodenia a matka mu umožňovala styk s maloletou najprv v domácnosti a neskôr aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Čo sa týka zmeny pomerov, k tejto dochádza aj plynutím času, pretože v čase posledného rozhodovania vo veci mala maloletá 5 rokov a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dovŕšila 9 a pol roka. Je teda prirodzené, že v tomto veku väzba dieťaťa na preferenčného rodiča je odlišná. Čo sa týka námietok matky, ktorá považovala za nesprávne hodnotenie odporúčaní psychologičiek J.. U. R. a Mgr. J. W. T., na tieto odvolací súd neprihliadol, pretože z napadnutého rozsudku vyplýva, aké úvahy viedli súd k rozhodnutiu o striedavej osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa vysporiadal s týmito správami. Zo správy psychologičky J.. U. R. je zrejmé, že maloletá nemá spracovaný rozchod rodičov, ale obaja sú pre ňu významnou vzťahovou osobou, s tým, že psychologička odporúčala maloletej terapiu hrou s cieľom nadobudnúť sebadôveru. J.. U. R. uviedla, že ak by si rodičia primárne doriešili konflikty, mohla by striedavá starostlivosť predstavovať možné nastavenie styku s dieťaťom. Hoci matka iniciovala stretnutia u psychologičky v snahe dozvedieť sa ako maloletá prežíva porozchodovú situáciu rodičov, ponúkanú intervenciu pre maloletú neprijala. Rovnako J.. J. W. T., detský psychológ, hodnotila vzťah maloletej k matke aj otcovi ako pozitívny s tým, že je citovo viazaná ako na matku tak aj na otca. Zo správy tiež vyplýva, že práve plynutím doby a vlastného zážitku ako striedanie medzi rodičmi funguje, maloletá rozumie, čo to pre ňu znamená, už chápe situáciu, je s ňou primerane vyrovnaná a prijala fakt, že rodičia už nie sú spolu. Nemožno tiež ponechať bez povšimnutia správanie maloletej v prítomnosti oboch rodičov, kedy je nesporné, že táto je s otcom šťastná, je pre ňu určitým obmedzením, že nemá možnosť s ním tráviť viac času a dožaduje sa širšieho časového priestoru s ním. Súd nespochybňuje, že maloletá má vytvorený vzťah nielen k matke a otcovi, ale aj k partnerovi matky a súrodencovi maloletému T., avšak táto skutočnosť, to znamená vytvorená rodina u matky, nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s maloletou. Čo sa týka zisťovania názoru maloletej, súd nespochybňuje, že táto je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoje pocity a priania a tento názor dieťaťa je potrebné vziať do úvahy, avšak je potrebné zohľadniť aj ďalšie dôkazy v konaní, vrátane vyjadrení oboch rodičov a tieto dôkazy vyhodnotiť komplexne a v ich vzájomnej súvislosti. Z vyjadrenia maloletej je však nepochybný pozitívny vzťah k otcovi, voči ktorému neprezentovala žiadne významné výhrady v súvislosti s pobytom u neho, práve naopak sa vyjadrila, že jej bude za otcom smutno. Skutočnosť, že otec mal záujem a snahu maloletú prihlásiť do prvého ročníka základnej Waldorfskej školy, nie je dôvodom pre jeho vylúčenie zo starostlivosti o maloletú. Dieťa dosahuje v škole výborné výsledky, nemá problémy, domáce úlohy si plní dôsledne, spolupráca s rodičmi je aktívna a obaja sa zaujímajú o štúdium dieťaťa, školské a vzdelávacie výsledky a správanie. Maloletá zároveň potvrdila, že obaja rodičia sa s ňou pripravujú do školy. Otec rešpektuje vzdelávanie maloletej. V konaní nebolo preukázané, že maloletá býva často prechladnutá z dôvodu, že chodí naboso ako otec. Rovnako nebolo preukázané, že by otec zanedbával zdravotnú starostlivosť o ňu, poškodzoval jej zdravie. Otec nepoprel podávanie koloidného striebra, avšak konanie vysvetlil a vyjadril sa v tom smere, že sa nebude už opakovať. Pokiaľ sa otec vopred neporadil s lekárom, je zrejmé, že danú vec už prekonzultoval, svoje stanovisko opravil a takéto zlyhanie otca nemožno vyhodnotiť ako diskvalifikáciu zo starostlivosti o maloletú. Rovnako argumenty matky, že otec maloletú nedostatočne oblieka neboli preukázané s tým, že pokiaľ matka namieta nedostatočné zabezpečenie starostlivosti o maloletú, samotná matka potvrdila, že otec je starostlivý rodič. Otázka neschopnosti rodičov spolu komunikovať nie je dôvodom zmeny napadnutého rozsudku. Čo sa týka bytovej otázky otca, súd zobral do úvahy šetrenie kolíznym opatrovníkom v domácnosti zo dňa 23. júna 2022 a správu, z ktorej vyplýva, že otec býva v trojizbovom prenajatom moderne zariadenom byte, ktorý je na požadovanej hygienickej úrovni. Otec pripravuje maloletej vlastnú izbu s posteľou, čo prezentoval a preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej, odvolací súd poukazoval na odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k matkou tvrdenému oblizovaniu zmrzliny otcom a maloletou a čo sa týka spania maloletej s otcom v jednej posteli, samotná maloletá sa vyjadrila, že otec číta rozprávky alebo takto spia potom ako si pozreli film, ktorý ju rozrušil, čo teda v sumáre nemožno označiť ako patologické správanie sa. Zo správy J.. J. W. T., ktorú vypracovala na žiadosť súdu, vyplývajú odporúčania psychologičky, ku ktorým by v prípade akýchkoľvek prekážok na strane otca nepochybne nedošlo. Keďže teda v konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, teda z okolností prípadu je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je v jej záujme. 2.2. Následne súd prvej inštancie správne rozhodol aj o rozsahu zabezpečovania starostlivosti rodičov o maloletú počas školských prázdnin a sviatkov a zároveň správne stanovil miesto odovzdávania a prevzatia maloletej a rovnako správne postupoval aj pri určení výšky výživného na maloletú. Pri takto určenom výživnom zisťoval nielen odôvodnené potreby dieťaťa, príjem rodičov, ich majetkové pomery, ale zároveň porovnal pomery na strane maloletej a rodičov od poslednej úpravy o výživnom. Zohľadnil zároveň odôvodnené potreby dieťaťa, porovnal pomery na strane rodičov s ohľadom na hmotnoprávne podmienky pre zmenu výšky výživného, v konečnom dôsledku správne uzavrel, že aj pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti bude otec povinný platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Zohľadnil pritom aj zmenu formy starostlivosti o dieťa a pomer dní, počas ktorých bude od právoplatnosti rozsudku zabezpečovať starostlivosť o ňu otec. Keďže matka napadla rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd sa zaoberal aj výrokom III., ktorým súd uložil rodičom povinnosť navzájom sa písomne informovať. Matka v priebehu konania nenamietala uloženie informačnej povinnosti, a preto odvolací súd poukázal v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie. Čo sa týka výroku IV., ktorým súd zamietol návrh otca vo zvyšku, toto odvolací súd posúdil ako správne, pretože tento výrok nadväzuje na návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, kedy súd síce návrhu vyhovel, ale tento režim korigoval. Rovnako súd správne zamietol protinávrh matky (výrok V.) s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Čo sa týka výroku VI., ktorým zmenil rozsudok o pôvodnej úprave starostlivosti rodičov o maloletú, tento len reflektuje na zmenu výkonu starostlivosti o maloletú a zmenu výšky výživného. 2.3. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu matky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, kedy súd tento postup odôvodnil tým, že toto považoval za nehospodárne, predlžujúce konanie, zohľadňujúc správy psychologičiek J.. J. W. T. a J.. U. R.. Aj odvolací súd považoval doplnenie dokazovania za nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ súd takýto návrh na doplnenie znaleckého dokazovania zamietol, prihliadol na komplexne vykonané dôkazy, a to listinné, vrátane výsluchu oboch rodičov maloletej, vyhodnotiac tieto v ich vzájomnej súvislosti. Pokiaľ matka namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd dospel k záveru, že tento dôvod nie je naplnený. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové a komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaným dokazovaním, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tvoria zistený skutkový stav. Čo sa týka výčitky matky ohľadom vady konania v tom, že súd vyvodil zásadný záver pre rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti iba z negatívnej skutočnosti a neposudzoval všetky argumenty vo vzájomnej súvislosti, odvolací súd nezistil takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako neobstojí námietka matky ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Keďže odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a nedoplnil dokazovanie, prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka maloletej (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodňovala s poukazom na ustanovenie § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.