o neplatnosť dražby

Najvyšší súd 6 Cdo 204/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom v Brezne, Moyzesova 12, 2/ JUDr. E. O., bývajúcej v B., 3/ Mgr. M. O., bývajúceho v B. , proti ţalovaným 1/ Mgr. R. Č., bývajúcemu v B., 2/ LICITOR group, a.s., so sídlom v Ţiline, Tajovského 5, 3/ Ing. Ľ. R., bývajúcemu v N., o neplatnosť dražby, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5 C 80/2010, o dovolaní ţalobkyne 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

1. mája 2011 sp. zn. 14 Co 111/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne 1/ o d m i e t a . Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Brezno rozsudkom z
2. februára 2011 č. k. 5 C 80/2010-78 zamietol návrh ţalobcov 1/ aţ 3/, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti draţby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. nachádzajúcej sa v k. ú. H., vedenej ako rekreačná chata súp. č. X., postavenej na parcele č. X., vykonanej dňa
3. marca 2010 ţalovaným 2/ ako draţobníkom na návrh ţalovaného 1/ ako navrhovateľa draţby a osvedčenej zápisnicou notárky JUDr. Ľudmily Chodelkovej so sídlom v Ţiline, ul.
4. mája pod č. 5 - N 155/2010, NZ 7107/2010, NCRIs 7299/2010, ktorú vydraţil ţalovaný 3/. Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe neboli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných draţbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 527/2002 Z.z.). Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom zo
5. mája 2011 sp. zn. 14 Co 111/2011 potvrdil odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny. 6 Cdo 204/2011 2 Zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe Okresný súd Brezno uznesením z
6. februára 2010 č. k. 5 C 45/2010-21 vydal predbeţné opatrenie, v ktorom bola ţalovanému 1/ uloţená povinnosť zdrţať sa výkonu záloţného práva, a to akýmkoľvek predajom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom draţby, aţ do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a ţe toto uznesenie bolo ţalovanému 1/ doručené aţ
7. marca
8. Keďţe draţba nehnuteľnosti bola vykonaná dňa
9. marca 2010 ţalovaným 2/ ako draţobníkom, dospel k zhodnému názoru s prvostupňovým súdom, ţe v čase vykonávania draţby draţobníkom neexistoval dôvod na upustenie od draţby predmetnej nehnuteľnosti a táto prebehla v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. V dôvodoch rozhodnutia sa vysporiadal i s odvolacou námietkou ţalobcov ohľadne pojednávania prvostupňovým súdom v ich neprítomnosti a nevypočutia nimi navrhovaných svedkov. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa 1/. Ţiadala rozsudky oboch súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe v celom konaní nebola vypočutá ako účastníčka konania. Tvrdila, ţe pojednávania pred okresným súdom sa nemohla zúčastniť zo zdravotných dôvodov a krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, napriek tomu, ţe mal doplniť dokazovanie výsluchom účastníka a mal tieţ vypočuť navrhnutých svedkov. Súdy teda nezistili vo veci riadne skutkový stav, čo mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu ţiadali tento mimoriadny opravný prostriedok zamietnuť ako neprípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 6 Cdo 204/2011 3 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
10. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Ţalobkyňa 1/ v dovolaní tvrdila, ţe postupom súdov niţších stupňov jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe nebola v celom konaní vypočutá ako účastníčka konania, neboli vykonané výsluchy ňou navrhovaných svedkov a odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. 6 Cdo 204/2011 4 Ohľadne námietky prejednania veci bez výsluchu účastníčky konania dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 96/1999 uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 26/2000, v ktorom dospel k názoru, ţe výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov a ţe nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd uváţi, ţe vykonanie tohto dôkazu nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu. Zo ţiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemoţno vyvodiť, ţe by súd musel v kaţdom prípade účastníka konania vypočuť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa 1/ mala moţnosť zúčastniť sa súdneho pojednávania pred prvostupňovým súdom uskutočneného dňa
11. januára 2011 a pred súdom vypovedať, ktorú moţnosť nevyuţila (jej zástupcu, ktorý ju ospravedlnil, ţiadny doklad preukazujúci jej nepriaznivý zdravotný stav súdu nepredloţil). Keďţe okresný súd skutkový stav povaţoval za dostatočne zistený a objasnený najmä z predloţených listinných dôkazov, ale aj z výpovedí ostatných účastníkov na pojednávaní, nevidel dôvod na odročenie pojednávania za účelom výsluchu ţalobkyne 1/ a ani za účelom výsluchu navrhovaných svedkov T. O. a I. O., čo aj náleţite zdôvodnil. Aj odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami ohľadne nevykonania týchto dôkazov. V danom prípade vecná správnosť rozhodnutia súdov závisela predovšetkým od zistenia, či (ne)bolo navrhovateľovi draţby (ţalovanému 1/) alebo draţobníkovi (ţalovanému 2/) v čase draţby vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s predmetom draţby nakladať. Pre riadne zistenie skutkového stavu boli preto v danej veci rozhodujúce listinné dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa aj náleţite vykonané. Skutočnosti, ku ktorým sa chcela ţalobkyňa 1/, resp. ňou navrhovaný svedkovia vyjadriť, neboli relevantné pre rozhodnutie o zamietnutí ţaloby. Súdy preto nepochybili, ak majúc za to, ţe skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov postačuje na rozhodnutie vo veci samej, ţalobkyňu 1/ ani navrhovaných svedkov v konaní nevypočuli. K ďalšej dovolacej námietke ţalobkyne 1/ dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať 6 Cdo 204/2011 5 alebo doplniť dokazovanie (rozhodnutie o tejto otázke však patrí výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkom konania), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v danej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O. s. p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania a sám bol oprávnený posúdiť, či doplní dokazovanie alebo nie. Pokiaľ teda dovolateľka videla odňatie moţnosti konať pred súdom nielen v nenariadení pojednávania na prejednanie jej odvolania, ale aj v tom, ţe odvolací súd nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie vykonaním navrhnutých dôkazov, dovolací súd k vyššie uvedenému na doplnenie poznamenáva, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaţe na návrhy účastníka konania. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy postupovali v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybili a svojim postupom ţalobkyni 1/ neodňali moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne 1/ podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu 6 Cdo 204/2011 6 trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ţiadne neuplatnili (§ 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
12. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
13. októbra 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová