2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Okresný súd Prešov svoj nesúhlas odôvodnil tým, že aj keď strany sporu uzatvorili zmluvu aj
ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú zmluvu, pričom na prejednanie a rozhodnutie veci nie je kauzálne príslušný Okresný Prešov, ale všeobecne miestne príslušný súd
sídla žalovaného. Vychádzal pritom z rozsudku najvyššieho sudu z
3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci nevyplýva dôvod, pre ktorý došlo k postúpeniu. 3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Prešov
2 CSP prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci je dôvodný. 4.
1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 5.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 7.
33 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Okresného súdu Vranov nad Topľou je mesto Vranov nad Topľou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Vranov nad Topľou. 8. Z predloženého spisu vyplynulo, že žalobca sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu špecifikovaného v záhlaví tohto rozhodnutia domáha voči žalovanému zaplatenia 561,14 eura s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúry za dodávku tepelnej energie a opakované plnenie dodávky studenej vody na ohrev a tepla na ohrev vody zo strany úpadcu, pričom svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o dodávke a odbere tepla. Z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vyplýva, že úpadca má postavenie podnikateľa
Z, resp.
Z, a to vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti výroba a rozvod tepla, čo je predmetom podnikania v tepelnej energetike (§ 2 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v ktoromkoľvek znení), z čoho vyplýva, že právny vzťah vznikol v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný má v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) v znení neskorších predpisov postavenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
ObZ, ako aj nároky z nich vzniknuté. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu a k nemu pripojených príloh vyplýva, že uplatňovaný nárok vznikol po nadobudnutí účinnosti tretej vety § 52 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, preto možno danú právnu normu priamo aplikovať, resp. ju aplikovať bez toho, aby sa odkazovalo na rozhodovaciu prax k pravidlu prednostného použitia OZ (bližšie 3Obdo/5/2023). Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v predmetnom konaní ide o vzťah občianskoprávneho charakteru. 12. V tejto súvislosti najvyšší súd podporne uvádza, že veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu v uznesení z 28. apríla 2021 sp. zn. 1VCdo/5/2019 vyslovil, že pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.