2 CSP. Poukázal na to, že pre stanovenie príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V danom prípade Mestsky súd Bratislava III poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Ndc/18/2024 zo dňa 25. septembra 2024 a uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu. Nárok žalobcu je tak nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý platí aj medzi podnikateľmi. Samotná vec sa však týka ochrany vlastníckeho práva a nie plnenia z podnikateľskej činnosti účastníkov. V danej veci
Mestského súdu Bratislava III nie je rozhodujúce, aké postavenie majú subjekty práva, či sú alebo nie sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je, či nevzniká majetkový prospech na úkor druhého subjektu. Daný záväzkový vzťah síce spĺňa predpoklady pre vznik obchodnoprávneho vzťahu z hľadiska subjektov, avšak nespĺňa predpoklady pre vznik obchodnoprávneho vzťahu vzhľadom na jeho predmet, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia. Na predmetný právny vzťah nemožno teda aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ObZ“), keďže predmet sporu nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 6 a § 262 Obchodného zákonníka a nejde o vec obchodnoprávnej agendy. Vzhľadom na uvedené Mestský súd Bratislava III navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dôvodnosti nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu a aby určil, že príslušným súdom na prejednanie sporu je Mestský súd Bratislava IV. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica, vzhľadom na predloženie nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica v zmysle § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“) tento nesúhlas prejednal a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci je dôvodný. 4.
ust. § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 5.
ust. § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6.
ust. § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 7.
ust. § 22 písm.
ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 9.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania veci. 10.
1 CSP ak súd postupom
a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 11.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 12. Mestský súd Bratislava III nesúhlasom s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica namieta, že nie je kauzálne príslušným na prejednanie predloženého sporu
a) CSP, nakoľko v predloženej veci sa nejedná o obchodnoprávny spor. 13. Najvyšší súd SR z obsahu súdneho spisu zisťuje, že žalobca sa v súdenom spore domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
1 OZ a týka sa ochrany vlastníckeho práva a nie plnenia z podnikateľskej činnosti účastníkov.
1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Strany sporu nemajú medzi sebou uzatvorenú zmluvu charakteru odplatného podnikateľského vzťahu dodávateľ - odberateľ, ale v danej veci,
odôvodnenia žaloby žalobcom, vzniká bezdôvodné obohatenie, pri ktorom nie je rozhodujúce, aké postavenie majú tieto subjekty práva, či sú alebo nie sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je, či nevzniká majetkový prospech na úkor druhého subjektu. 14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejednávanom prípade nedochádza k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, ale naplnenie zodpovednosti
všeobecnej právnej úpravy bezdôvodného obohatenia. Daný záväzkový vzťah strán síce spĺňa predpoklady pre vznik obchodnoprávneho vzťahu z hľadiska účastníkov tohto vzťahu, avšak nespĺňa predpoklady pre vznik obchodnoprávneho vzťahu vzhľadom na jeho predmet, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia. Na predmetný právny vzťah preto nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže predmet daného sporu nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 6 a § 262 ObZ a nejde o vec obchodnoprávnej agendy. (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Ndc/18/2024) 15. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že za daných skutkových okolností nie je kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III
ust. § 22 písm. a) CSP daná, pretože sa nejedná o obchodnoprávny spor, ale občianskoprávny spor, a preto je príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu
Civilného sporového poriadku Mestský súd Bratislava IV.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.