1 písm. a), ods. 3 písm.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/86/2024, zo
2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/86/2024, zo
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Žiline prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku neberie obvineného D. E., nar. XX. septembra XXXX v Q., do väzby. Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej tiež „súd prvého stupňa“) rozsudkom, sp. zn. 50T/39/2022, z 2. septembra 2024 v trestnej veci obvineného D. E. rozhodol tak, že
1 Trestného poriadku zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 29. novembra 2023 a obvineného odsúdil
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.
2 písm. b) Trestného zákona obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu slobody so stredným stupňom stráženia.
3 Trestného zákona u obvineného D. E. zrušil: - trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/84/2021, z
1 písm. g) Trestného zákona, v celom výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, - trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 35T/107/2021, z 19. mája 2022, právoplatný 8. júla 2022, v celom výroku o vine obvineného D. E., ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže
1 písm. g) Trestného zákona, v celom výroku o treste, ktorým bolo obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu
Trestného zákona, pretože súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, do
1 Trestného zákona zák. a iné, sa považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
2 Trestného zákona u obvineného D. E. zrušil: - výrok o treste uloženom obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/99/2021, z
1 Trestného zákona a iné, sa považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „odvolací súd“), na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením, sp. zn. 2To/86/2024, zo 6. novembra 2024 tak, že odvolanie obvineného D. E.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený D. E. dovolanie, a to s poukazom na dovolacie dôvody
1 písm.
1 Trestného poriadku zákona č. 40/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona o trestnej veci obžalovaného D. E., trestnej činnosti krádeže
3 Tr. zákona, per analogiam, ktoré protiprávne konanie spáchal za účasti už neexistujúceho Trestného zákona č. 300/2005 účinného do 6.8.2024. Menovaný odsúdený D. E. sa svojim protiprávnym konaním dopúšťal v zmysle platného a účinného trestného zákona, keď sa o ňom rozhodovalo na súde, v zmysle zákona č. 40/2024, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon „posudzovaného ako priestupok krádeže!“ Súd môže rozhodovať len v trestných veciach v zmysle trestného práva
čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom 6.8.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v zmysle ktorého sa protiprávne konanie obžalovaného D. E., posudzuje ako priestupok proti majetku a nie ako trestný čin krádeže
1 Trestného zákona z dôvodov, že v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur a v zmysle § 212 ods. 1 písm.
ktorej sa skutok posudzuje ako trestný čin ak páchateľ protiprávnym konaním, ktoré napĺňa obligatórne znaky, uvedené v Trestnom zákone, spôsobí aspoň škodu malú, t. j. v hodnote 700,- Eur. Súd prvého stupňa, ako ani odvolací súd vychádzali pri svojom rozhodovaní z premisy, že odsúdený sa dopustil skutku, kvalifikovaného ako pokračovací zločin krádeže
212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
122 ods. 10 Tr. zákona. Súčasne KS v Žiline a ani OS Žilina nezohľadnili nielen pri kvalifikácii skutku, ale zhodne aj pri ukladaní trestu novelu Tr. zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6.8.2024 a v zmysle ktorej došlo k zmene trestných sadzieb pre trestný čin krádeže
212 Tr. zákona. [...] Z dikcie § 122 ods. 10 Tr. zákona jednoznačne vyplýva, že pokračovacím trestným činom je iba také konanie páchateľa, kedy tento pokračuje v páchaní toho istého trestného činu vo forme jednotlivých čiastkových útokov. Zákonným predpokladom je tak páchanie trestného činu ako takého. Skutok, ktorý má byť pokračovacím trestným činom musí byť ako trestný čin kvalifikovaný nielen ako celok, ale aj vo vzťahu k jednotlivým izolovaným útokom. Je vylúčené aby skutok, ktorý nie je trestným činom, ale je priestupkom, bol v prípade súčtu škody následne kvalifikovaný ako trestný čin. Odsúdený sa oboznámil so stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 2To/86/2024 a samotné rozhodovanie NS SR, ako súdnej autority rešpektuje, s týmto sa ale subjektívne nemôže stotožniť. Odsúdený je toho názoru, že aj uvedené stanovisko trestnoprávneho kolégia, zhodne ako aj výklad § 122 ods. 10 Tr. zákona prijatý KS v Žiline a aj OS Žilina, neprimerane a neprípustne rozširuje podmienky trestnej zodpovednosti práve označeného zákonného ustanovenia a odporuje nielen zneniu zákona ale aj podstate a zmyslu ,,pokračovacieho trestného činu“ ako takého. Za čiastkový útok pri pokračovaní v páchaní trestného činu je nevyhnutné považovať aj naplnenie následku, ktorý vznikol v príčinnej súvislosti s čiastkovým konaním. Takýmto následkom, ktorý musí byť naplnený a ktorý je v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa je aj škoda. Ak páchateľ naplnil každým čiastkovým útokom skutkovú podstatu trestného činu, vrátane škody, ako následku, môžeme objektívne uviesť, že spáchal pokračovací trestný čin a tento je tvorený jednotlivými čiastkovými útokmi, majúcimi sami o sebe charakter trestného činu a napĺňajúcimi sami o sebe obligatórne znaky skutkovej podstaty takéhoto trestného činu. V takomto prípade je možné súhlasiť s označeným stanoviskom trestnoprávneho kolégia. Naopak ak ale páchateľ nespáchal jednotlivými čiastkovými útokmi čin, ktorý je trestný a ktorý napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu, vrátane následku, nemožno tvrdiť, že takýto čin bude v spojení s inými čiastkovými útokmi (zhodne nemajúcimi povahu trestného činu) následne čin trestný. Uvedené by bolo zjavne v rozpore so zásadou stíhania páchateľa len zo zákonných dôvodov a postihovalo by tak aj skutky, ktoré inak nie sú trestné, ale možno na nich prihliadať ako na priestupok. V nadväznosti na sčítanie škody pri jednotlivých čiastkových útokoch deklarovaného pokračovacieho trestného činu odsúdený uvádza, že rozšírenie podmienky trestnej zodpovednosti pri pokračovacom trestnom čine o skutky, ktoré sami o sebe nie sú činom trestným nie je žiadúce a v zásade nie je ani zákonné a v neposlednom rade odporuje zneniu zákonného ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zákona. Inštitút pokračovacieho trestného činu predstavuje špecifický druh pluralitnej trestnej činnosti. Špecifickosť spočíva v jeho právnej kvalifikácii, keďže vo faktickej rovine sa páchateľ opätovne dopúšťa toho istého trestného činu, teda pácha viacnásobný delikt, v právnej rovine je však pokračovací trestný čin kvalifikovaný sám o sebe ako delikt so všetkými jeho následkami, najmä pokiaľ ide o otázku trestu. Pokračovanie v páchaní trestného činu však nepredstavuje jeho objektívny znak, ale spôsob a formu spáchania. ... Vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia nie je možné jednoznačne zodpovedať otázku, či je pri majetkových deliktoch, ktoré majú byt' čiastkovými útokmi v rámci pokračovacieho trestného činu, nevyhnutné, aby bol trestným činom, v danom prípade tr. činom krádeže, každý čiastkový útok páchateľa a aby každý takýto útok naplnil aj požadovaný následok, ktorý je obligatórnou zložkou majetkového trestného činu. KS v Žiline, zhodne ako OS Žilina však aj napriek rozhodovaniu v čase po účinnosti novely Tr. zákona aplikoval trestnú sadzbu
zákona účinného v čase pred účinnosťou novely, a tak s poukazom § 212 ods. 1 písm.
Tr. zákona, účinného v čase rozhodovania však mala byt' dolná hranica trestnej sadzby dva roky a horná osem rokov. Je vylúčené, aby súd pri ukladaní trestu postupoval v rozpore s Tr. zákonom a v rozpore so základnou zásadou pri ukladaní trestu tak, ako je uvedené v § 2 ods. 1 Tr. zákona a nepostupoval
Tr. zákona účinného ku dňu vydania rozhodnutia, t. j. ku dňu 2.9.2024 (OS Žilina) a ku dňu 6.11.2024 (KS v Žiline). K uvedenému je nutné zdôrazniť, že zákonodarca posudzoval majetkové trestné činy po účinnosti novely priaznivejšie a s ohľadom na výšku škody sa nejedná o trestný čin, ak škoda nedosiahne aspoň škodu malú, t. j. 700,- Eur. Teda už v tejto časti nemohol byt' skutok v bode 2/ posudzovaný ako trestný čin (pri posúdení každého čiastkového útoku). Ak súd vzal za rozhodnú novú výšku škody v zmysle novely Tr. zákona, účinnej po 6.8.2024, v čoho dôsledku zanikla trestnosť skutku v bode 1/ a 3/, nie je ani len v minimálnej miere prijateľné, že vo vzťahu k ukladaniu trestu postupoval
ustanovení pred účinnosťou novely a teda uložil trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby a
sadzby, ktorá bola pre páchateľa menej priaznivá.“ Obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/86/2024, zo 6. novembra 2024 bol porušený zákon v neprospech odsúdeného a rovnako tak aj rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 2. septembra 2024 a rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 29. novembra 2023 bol porušený zákon v neprospech odsúdeného, na základe čoho ďalej navrhol, aby dovolací súd zrušil označené uznesenie odvolacieho súdu a označené rozsudky súdu prvého stupňa a prikázal Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 a nasl. Trestného poriadku. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania podaného obvineným a jeho doplnenia zo strany obhajkyne je zrejmé, že dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku bol označený dovolateľom len formálne a jeho dikcii nezodpovedá žiadna z dovolateľových námietok. Porušenie práva na obhajobu dovolateľ vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keď
jeho názoru súdom neprináležalo rozhodovať a ukladať súhrnné a spoločné tresty za priestupky. Dovolací súd túto dovolaciu námietku
obsahu podradil pod dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku a ďalej sa preto nezaoberal v dovolaní nadbytočne označeným dovolacím dôvodom
1 písm. c) Trestného poriadku. Z obsahu dovolania podaného obvineným a jeho doplnenia zo strany obhajcu je ďalej zrejmé, že podstatná časť dovolateľom formulovaných námietok sa týka nesprávneho použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona. K tomu najvyšší súd považuje za potrebné z hľadiska správnosti formálno-právnej subsumpcie uviesť, že ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona je hmotnoprávnym ustanovením kogentnej povahy, ktorého nesprávna aplikácia môže vo vzťahu k výroku o treste naplniť atribúty výlučne dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku a namietaným naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku, ktorému obsahovo nezodpovedá žiadna z námietok dovolateľa, sa ďalej nezaoberal. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. k) Trestného poriadku, najvyšší súd po preskúmaní dovolania k nemu len v krátkosti uvádza, že dovolateľ neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by smerovala k spochybneniu prípustnosti trestného stíhania obvineného v prejednávanej veci. Dovolací súd preto len v krátkosti vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 Trestného poriadku upravujúceho dôvody neprípustnosti trestného stíhania uvádza, že nahliadnutím do predloženého spisového materiálu nezistil v prípade obvineného naplnenie žiadneho z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účinné uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku pripúšťa dve alternatívy námietok; prvá umožňuje dovolateľovi vyjadrovať nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutku a druhá s neprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dikciou vety za bodkočiarkou sa zároveň zdôrazňuje, že v každom prípade musí ísť o námietky striktne právne a nikdy nie skutkové. Uvedené sa v praktickej rovine prejavuje v tom, že najvyšší súd na podklade dovolania obvineného či generálneho prokurátora
2 Trestného poriadku, prípadne osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, nemôže preskúmavať správnosť zisteného skutku a postup, akým konajúce súdy v konkrétnej veci vyhodnotili dôkaznú situáciu, nakoľko k takejto činnosti nedochádza na poklade hmotnoprávnych, ale procesných ustanovení (k tomu viď: R 57/2007-II., ZSP 46/2013-II. alebo R 47/2014-II.). Inými slovami, dovolací súd je zásadne viazaný skutkovým stavom (ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí), ku ktorému vo veci dospeli nižšie konajúce súdy. Ani namietanie rozsahu vykonaného dokazovania či spôsobu, akým súdy hodnotili jednotlivé dôkazy a dôkaznú situáciu ako celok, teda nespadá pod dôvody dovolania v zmysle prvého odseku § 371 Trestného poriadku. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikáciahmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod. K nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku. Obvinený v dovolaní v súvislosti s označeným dovolacím dôvodom namietal, že v prejednávanej veci došlo k zániku trestnosti aj vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2/ skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 29. novembra 2023 kvalifikovanom ako pokračovací zločin krádeže
1 písm. a), písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024.
obvineného nemožno po novele tento skutok kvalifikovať ako trestný čin krádeže v základnej skutkovej podstate
1 písm. a) Trestného zákona, keďže výška škody v jednotlivých čiastkových útokoch tohto pokračovacieho trestného činu nepresiahla sumu 700,- eur
1 Trestného zákona účinného od
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 02.07.2021 v čase okolo 19.54 hod. v Ž., na ul. H. O. č. 59, v predajni R. v O. K. odcudzil tovar a prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia tohto tovaru, pričom za spáchanie skutku mu bola dňa 02.07.2021 uložená hliadkou OO PZ Žilina - západ bloková pokuta vo výške 30,- Eur, číslo pokutového bloku 2200283252, - dňa 19.10.2021 od 9.00 hod do 10.00 hod. v Ž., ul. T. H. č. X/XX pred prevádzkou fitness centra R., odcudzil tam voľne na lavičke položené mobilné telefóny iPhone X, čiernej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a Apple iPhone, 7 Rose Gold, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čím osobe H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., ul. H.. O. č. XX, spôsobil škodu krádežou 562,50 Eur, a to aj napriek tomu, že bol právoplatne uznaný vinným za priestupok proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 02.07.2021 v čase okolo 19.54 hod. v Ž., na ul. H. O. č. XX, v predajni R. v O. K. odcudzil tovar a prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia tohto tovaru, pričom za spáchanie skutku mu bola dňa 02.07.2021 uložená hliadkou OO PZ Žilina - západ bloková pokuta vo výške 30,- Eur, číslo pokutového bloku 2200283252 - napriek tomu, že dňa 02.07.2021 spáchal priestupok proti majetku
1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tým, že z predajne R. v O. K. na ul. H. O. č. XX/A v Ž. odcudzil tovar a následne prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia tohto tovaru, za čo bol toho istého dňa postihnutý Obvodným oddelením PZ Žilina - západ blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- Eur, číslo bloku A 2200283252, dňa 25.10.2021 v čase o 13.15 hod. v Ž. na ul. H. O.Ž. XX/A v O. K. v predajni E. odcudzil pánske tričko CU7630-011 MNSW LS TEE SWOOSH v hodnote 29,95 Eur a tričko pánske FU3109 MEET YOU THERE LS TEE v hodnote 21,95 Eur, a to tak, že vošiel na predajnú plochu predajne E., kde si v skúšobnej kabínke na seba obliekol hore uvedené tričká, na týchto obalil alobalom bezpečnostné čipy a takto prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia, pričom bol prichytený za pokladničnou zónou pracovníkmi predajne E., čím spôsobil spoločnosti E., čím spôsobil spoločnosti E. E. s.r.o. so sídlom R.Y. U. X, R. XXX XX, IČO: XX XXX XXX škodu krádežou vo výške 51,90 Eur; tovar bol vrátený nepoškodený do predajne, ...“
1 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
1 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Senát 1T dáva do pozornosti tiež stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. S 26/2018-I. uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2018,
ktorého: „Formulácia "trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin" uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného zákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava.“ Dovolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sa pridržiava záverov vyslovených v rámci zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu a nevzhliada žiadny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa od týchto záverov odchýliť. V kontexte prejednávanej veci je zrejmé, že po spočítaní výšky škody definovanej v skutku vymedzenom v bode 2/ skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z
dovolacieho súdu je preto zjavné, že právne posúdenie zisteného skutku z hľadiska zániku trestnosti bolo vykonané zo strany konajúcich súdov správne a dovolanie podané s poukazom na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku) nie je dôvodné. V konkrétnostiach najvyšší súd odkazuje dovolateľa na citované stanovisko najvyššieho súdu. K nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia.
1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Dovolací súd dáva do pozornosti, že priaznivejšia právna úprava sa v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona uplatní len vtedy, ak nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia o vine a treste, teda nie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej (k tomu porovnaj rozhodnutie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 17/2007). Z ustálenej rozhodovacej praxe je zrejmé, že zmena právnej úpravy v prospech obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku. Ak by bol dovolací súd povinný prihliadať na akúkoľvek zmenu právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia súdu, vzniklo by tak riziko kontinuálneho cyklu rozhodovania, ktoré by narušilo princíp právnej istoty. Možno konštatovať, že reálie prejednávanej trestnej veci sú v istom zmysle špecifické, keďže zásadná a rozsiahla novela Trestného zákona, na základe ktorej obvinený argumentuje o nesprávnom použití nepriaznivejších ustanovení Trestného zákona, nadobudla účinnosť
Trestného poriadku, systematicky zákonodarcom zaradenom medzi mimoriadne opravné prostriedky, bolo totiž z úradnej povinnosti
1 rozhodnuté len o zrušení výroku o treste a uložení nového primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu
Trestného zákona, pričom výroky o vine v pôvodných trestných rozkazoch a v pôvodom rozsudku ostali nedotknuté. Pre posúdenie správnosti postupu konajúcich súdov, ktoré neaplikovali § 2 ods. 1 Trestného zákona a trest uložili na základe Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, je dôležité sa najskôr vysporiadať s primárnou a všeobecnou právnou otázkou, či po zrušení právoplatného rozsudku vo výroku o treste v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku možno
1 Trestného zákona uložiť trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu
Trestného zákona, na základe iného (z hľadiska ukladania trestu priaznivejšieho) znenia Trestného zákona, ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného na základe iného (z hľadiska ukladania trestu nepriaznivejšieho) znenia Trestného zákona. Inými slovami, primárnou otázkou je, či v špecifickej procesnej situácii po zásadnej novele Trestného zákona možno trest uložiť na základe iného znenia Trestného zákona ako výrok o vine s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona. Senát 1T vo vzťahu k nastolenej právnej otázke zastáva názor, že v zmysle aplikácie zásad materiálnej spravodlivosti a s tým súvisiaceho výkladu právnych noriem je potrebné vzniknutý stav vyvolaný prijatou novelou Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 interpretovať tak, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona
Trestného poriadku môže pôvodný súd obvinenému ukladať trest
neskoršieho Trestného zákona, ak je tento pre obvineného priaznivejší aj za situácie, ak výrok o vine bol „správoplatnený“ za účinnosti skoršieho zákona. Vzhľadom na uvedené pre samotné posúdenie dôvodnosti podaného dovolania bolo potrebné sa ďalej zaoberať tým, či právna úprava Trestného zákona účinná od
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace, pričom bol
2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
3 Trestného zákona konajúci súd zrušil v celom výroku o vine a v celom výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/84/2021, z 24. septembra 2021 a trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 35T/107/2021, z 19. mája 2022.
2 Trestného zákona tiež zrušil výroky o trestoch uložených obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/99/2021, z
1, ods. 2 Trestného zákona (uznaný za vinného právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/99/2021, z 31. decembra 2021), b) pokračovací prečin krádeže
1 písm.
1 Trestného zákona (uznaný za vinného právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/6/2022, z 16. mája 2022), d) pokračovací zločin krádeže
1 písm. a), písm. g), ods. 3 písm.
1 písm. g) Trestného zákona účinného do
Trestného zákona došlo k zániku trestnosti niektorých činov spáchaných vo viacčinnom súbehu, a to skutkov kvalifikovaných ako trestné činy uvedené vyššie pod písm. b) a písm. e). K zániku trestnosti skutku kvalifikovaného v rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 29. novembra 2023 ako pokračovací zločin krádeže
1 písm. a), písm. g), ods. 3 písm.
1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu
Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a
alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu
Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Nadväzujúc na citované ustanovenie Trestného poriadku dovolací súd uvádza, že po zrušení výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 29. novembra 2023, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona
a § 42 Trestného zákona uložiť obvinenému primeraný spoločný a súhrnný trest odňatia slobody za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu
augusta 2024, a to: a) prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
1, ods. 2 Trestného zákona (uznaný za vinného právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/99/2021, z 31. decembra 2021), b) prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
1 Trestného zákona (uznaný za vinného právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/6/2022, z 16. mája 2022) a c) pokračovací zločin krádeže
1 písm. a), ods. 3 písm.
1 Trestného poriadku uložený trest na základe staršej právnej úpravy Trestného zákona účinnej do 5. augusta 2024, a to
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Aj keď súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku explicitne neuviedol, že ukladá spoločný a súhrnný trest odňatia slobody za trestné činy spáchané v súbehu, z toho, že vo výroku o treste výslovne uviedol, že trest ukladá aj
1 Trestného zákona za súčasného zrušenia niektorých skorších trestných rozkazov
3 Trestného zákona a § 42 ods. 2 Trestného zákona možno s dostatočnou určitosťou konštatovať, že obvinenému bol napadnutým právoplatným rozsudkom uložený nielen spoločný, ale aj súhrnný trest. Predmetné pochybenie sa dovolaciemu súdu javí ako skôr formálneho charakteru, ktoré z hľadiska dovolacieho konania nemožno považovať za závažné pochybenie relevantné v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného dovolania najvyšší súd považuje za nevyhnutné ešte pred samotným preskúmaním, či súdy nižších stupňov aplikovali § 2 ods. 1 Trestného zákona správne, najskôr vyriešiť otázku, či možno v rozsudku vydaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona
druhej vety § 405 b ods. 1 Trestného poriadku uložiť miernejší súhrnný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu
Trestného zákona.
explicitného znenia § 405b ods. 1 Trestného poriadku majú súdy v konaniach o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona v prípade, že v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť jedného alebo viacerých skutkov, za ktoré bol uložený súhrnný trest, zrušiť výrok o treste a
Trestného zákona uložiť primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla v dôsledku zmeny zákona. Imanentnou súčasťou § 42 Trestného zákona, na ktorý § 405b ods. 1 Trestného poriadku priamo odkazuje je druhá veta ods. 2 tohto ustanovenia,
ktorej: „Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.“ V dôsledku priameho odkazu na § 42 Trestného zákona preto vzniká paradoxná situácia, kedy je na jednej strane z účelu právnej normy § 405b ods. 1 Trestného poriadku zrejmé, že cieľom opätovného ukladania trestu po zániku trestnosti niektorých činov po zmene zákona spáchaných vo viacčinnom súbehu má byť uloženie primeraného trestu (za menej trestných činov v prevažnej väčšine prípadov nepochybne miernejšieho), avšak na druhej strane zákon odkazom na uplatnenie § 42 Trestného zákona vylučuje uloženie miernejšieho trestu s poukazom na druhú vetu ods. 2 § 42 Trestného zákona. Ustanovenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku tak inými slovami obsahuje vo svojej druhej vete dve časti, ktoré si navzájom priamo odporujú. Dovolací súd zastáva názor, že jazykový výklad druhej vety ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého je nutné za použitia § 42 Trestného zákona vylúčiť uloženie miernejšieho súhrnného trestu, nezodpovedá účelu a zmyslu označenej právnej normy a navyše ho nemožno považovať ani za jednoznačný vzhľadom na to, že § 405b ods. 1 Trestného poriadku obsahuje dve vzájomne si odporujúce časti vo väčšine prípadov neuplatniteľné v súhrne, pričom použitím jazykového výkladu nie je zrejmé, ktorá má ustúpiť ktorej.
najvyššieho súdu potrebné druhú vetu ods. 1 § 405b Trestného poriadku vykladať v súlade s jej nespochybniteľným účelom a zmyslom, ktorým je v prvom rade uloženie primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestne činy, ktorých trestnosť po zmene zákona nezanikla, pričom z povahy veci je zrejmé, že uložený trest by mal byť pre naplnenie aspektu primeranosti vo väčšine prípadov miernejší ako trest uložený pôvodným rozsudkom. Dovolací súd preto uzatvára, že v prípade druhej vety ods. 1 § 405b Trestného poriadku je potrebné, v súlade s výkladovými pravidlami právnych predpisov použiť teleologický výklad v prospech obvineného, nakoľko tento výklad napriek priamemu a výslovnému odkazu na § 42 Trestného zákona vylučuje uplatnenie druhej vety ods. 2 § 42 Trestného zákona, ktorá sa tak pri ukladaní súhrnného trestu
druhej vety ods. 1 § 405b Trestného poriadku nepoužije. Najvyšší súd v intenciách prejednávanej veci uvádza, že porovnávanie zákonov z hľadiska ich priaznivosti pre obvineného bolo v tomto trestnom konaní na mieste, nakoľko súd prvého stupňa vo svojom rozsudku s poukazom na predchádzajúci odsek nebol viazaný druhou vetou ods. 2 § 42 Trestného zákona a mohol uložiť v prípade, ak by mu to zákonná trestná sadzba umožňovala, v súlade s § 405b ods. 1 Trestného poriadku aj miernejší súhrnný trest, ako ten, ktorý bol obvinenému uložený zrušeným pôvodným rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/39/2022, z 29. novembra 2023 (rovnako 4 roky a 4 mesiace - viď vyššie). Pre účely porovnania, ktorá z dotknutých verzií Trestného zákona je pre obvineného priaznivejšia, najvyšší súd uvádza nasledovný výpočet trestných sadzieb
staršej právnej úpravy účinnej do
staršej právnej úpravy Trestného zákona účinnej do 5. augusta 2024 bol zo zostávajúcich zbiehajúcich trestných činov najprísnejšie trestný (§ 41 ods. 1 Trestného zákona) zločin krádeže § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
3 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 horná hranica trestnej sadzby v prípade obvineného znížila o jednu tretinu (po znížení 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov). Keďže v prípade obvineného išlo o opätovné spáchanie zločinu, dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo potrebné
5 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 zvýšiť o jednu polovicu (po zvýšení 6 rokov a 6 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov). S ohľadom na skutočnosť, že obvinenému bol ukladaný spoločný a súhrnný trest za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, bolo potrebné
2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu už skôr upravenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom po týchto úpravách obvinenému
predchádzajúcej právnej úpravy Trestného zákona účinnej do
novej právnej úpravy Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 by bol zo zostávajúcich zbiehajúcich trestných činov taktiež najprísnejšie trestný (§ 41 ods. 1 Trestného zákona) zločin krádeže § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
3 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 zvýšiť o jednu tretinu (po zvýšení 4 roky až 8 rokov). S ohľadom na skutočnosť, že obvinenému bolo potrebné uložiť spoločný a súhrnný trest za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, bolo by potrebné
2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu už skôr upravenej trestnej sadzby, pričom po týchto úpravách by obvinenému
novej právnej úpravy Trestného zákona účinnej od
starej a novej verzie Trestného zákona (porovnaj odseky vyššie) dospel k záveru, že uloženie trestu
novej právnej úpravy Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 by bolo pre obvineného zjavne priaznivejšie a súdy nižších stupňov preto nesprávne použili § 2 ods. 1 Trestného zákona, keď uložili obvinenému trest odňatia slobody
Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, a to z nasledovných dôvodov. Napriek tomu, že horná hranica trestnej sadzby hroziacej za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy je
nového Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 o takmer 6 mesiacov vyššia, dovolací súd nemohol prehliadnuť iné, v prejednávanej veci dominantné skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že použitie nového Trestného zákona by bolo pre obvineného priaznivejšie. Pre určenie priaznivejšieho zákona je z pohľadu dovolacieho súdu podstatné, že súdy nižších stupňov vo svojich rozhodnutiach jasne vyjadrili názor, že v predmetnej trestnej veci nepovažujú za potrebné alebo primerané ukladať trest odňatia slobody bližšie k hornej hranici trestnej sadzby. V tomto štádiu konania preto
najvyššieho súdu vzhľadom na uvedené nemožno prehliadnuť, že v prípade obvineného horná hranica trestnej sadzby nezohráva rozhodujúcu úlohu pre určenie konečnej výmery spoločného a súhrnného trestu. Horná hranica trestnej sadzby je navyše čo do výšky porovnateľná v prípade oboch porovnávaných verzií Trestného zákona, keďže ich rozdiel predstavuje menej ako polroka. Dovolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že súd prvého stupňa obvinenému znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby upravenej Trestným zákonom účinným do 5. augusta 2024 v maximálnej možnej miere (o jednu tretinu), z čoho možno usúdiť, že konajúce súdy považovali za primerané uložiť obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace, pričom nemožno v tomto štádiu vylúčiť, že by súdy uvažovali aj o uložení trestu pod výmeru 4 roky a 4 mesiace, pokiaľ by to nevylučovala nepriaznivejšie znenie Trestného zákona, ktoré v tejto trestnej veci nesprávne aplikovali. Z hľadiska porovnania trestných sadzieb
starej a novej verzie Trestného zákona a nadväzujúcich ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona považuje najvyšší súd za najzásadnejšie, že pokiaľ by súdy nižších stupňov postupovali
novej právnej úpravy Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 a uložili obvinenému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky, prichádzal by do úvahy podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
novelizovaného § 51 a nasl. Trestného zákona účinného od
novelizovaného § 49 a nasl. Trestného zákona účinného od
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 per analogiam. V nadväznosti na uvedené sa najvyššiemu žiada ešte doplniť, že správnosť samotných úvah súdov nižších stupňov o primeranosti uloženého trestu odňatia slobody neskúmal, nakoľko uloženie primeraného trestu v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby je plne v kompetencii súdov nižších stupňov.
ustálenej rozhodovacej činnosti nie je naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku (ako ani dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku), ak bol obvinenému uložený trest v ním subjektívne pociťovanej neprimeranej výške v rámci zákonnej trestnej sadzby. V dovolacom konaní preto nezostáva dovolaciemu súdu nič iné ako rešpektovať odôvodnené uloženie trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a z úvahy súdov o primeranom trestu napokon pri skúmaní naplnenia dovolacích dôvodov napokon aj vychádzať, čo dovolací súd v prejednávanej veci aj urobil. Postupom konajúcich súdov aplikujúcich nepriaznivejšiu verziu Trestného zákona v neprospech obvineného pri ukladaní trestu odňatia slobody
dovolacieho súdu došlo k porušeniu § 2 ods. 1 Trestného zákona. Majúc na zreteli ustanovenie § 371 ods. 5 Trestného poriadku najvyšší súd ešte skúmal, či zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného a konštatuje, že aj táto podmienka naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je splnená. V prípade obvineného s osobitným poukazom na tendenciu súdov nižších stupňov ukladať mu trest na dolnej hranici trestnej alebo pod dolnú hranicu trestnej sadzby (pri použití § 39 Trestného zákona), ako aj na skutočnosť, že v prípade uloženia trestu na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej novým Trestným zákonom zákona alebo pod tohto dolnou hranicou (v prípade použitia § 39 Trestného zákona) prichádza do úvahy podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, možno
názoru dovolacieho súdu konštatovať, že správne použitie priaznivejšieho Trestného zákona by mohlo mať na postavenie obvineného zásadný pozitívny dopad. Najvyšší súd sumarizuje. V konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona
Trestného poriadku môže pôvodný súd obvinenému ukladať trest
neskoršieho Trestného zákona, ak je tento pre obvineného priaznivejší aj za situácie, ak výrok o vine bol „správoplatnený“ za účinnosti skoršieho zákona. Druhú vetu ods. 1 § 405b Trestného poriadku je potrebné vykladať v súlade s jej nespochybniteľným účelom a zmyslom, ktorým je v prvom rade uloženie primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestne činy, ktorých trestnosť po zmene zákona nezanikla, pričom z povahy veci je zrejmé, že uložený trest by mal byť pre naplnenie aspektu primeranosti vo väčšine prípadov miernejší ako trest uložený pôvodným rozsudkom. V prípade druhej vety ods. 1 § 405b Trestného poriadku je preto na mieste v súlade s výkladovými pravidlami právnych predpisov použitie teleologického výkladu v prospech obvineného, nakoľko tento výklad napriek priamemu a výslovnému odkazu na § 42 Trestného zákona vylučuje uplatnenie druhej vety ods. 2 § 42 Trestného zákona, ktorá sa tak pri ukladaní súhrnného trestu
druhej vety ods. 1 § 405b Trestného poriadku nepoužije. Pre záver, či použitie zákona je z hľadiska obvineného priaznivejšie
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.