4 druhá veta Trestného poriadku odvolanie odsúdeného Y. Z. zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3Ntc/13/2025, z 22. júla 2025 tak, že: „I.
549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa rozsudok Krajinského súdu v Leoben, sp. zn. 35 Hv 24/24w zo dňa 09.12.2024, právoplatný dňa 18.03.2025 v spojení s rozhodnutím Vyššieho krajinského súdu Graz, sp. zn. 8 Bs 5/25h zo dňa 18.03.2025, právoplatným dňa 18.03.2025, vo vzťahu k osobe odsúdeného Y. Z. nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom T. F.. F. XXXX/XX, I., Slovenská republika, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Kráľová, ktorým bol uznaný zo závažného zločinu ťažkej a lúpežnej krádeže spáchanej v rámci zločineckej skupiny
1 č. 5, § 130 odsek 1 prvý a druhý prípad, § 131 prvý prípad, čiastočne v spojení s § 15 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, na tom skutkovom základe, že: s osobitne stíhaným I. Z. a O. O. vedomým a spoločným konaním v nižšie uvedených časoch a na nižšie uvedených miestach ako člen zločineckej skupiny, konkrétne zoskupenia, skladajúceho sa z viac ako dvoch osôb, vytvoreného na dlhší čas za účelom vykonania jednej alebo viacerých nielen nepatrných krádeží, vykonávaných jedným alebo viacerými členmi skupiny, za spoluúčasti ďalšieho člena tejto skupiny, sčasti vzal a sčasti sa pokúsil vziať cudzie hnuteľné veci oprávneným osobám nižšie uvedených pobočiek obchodnej siete J. s úmyslom, protizákonne obohatiť seba alebo tretie osoby privlastnením si týchto vecí, pričom zabalili potraviny, alkohol, batérie do náradia, holiace strojčeky a čepele, ale aj farby na vlasy do nákupných vozíkov, sčasti opúšťali obchody bez zaplatenia tovarov a prekladali tovar do vozidla Audi A6, prihláseného na U. Q. so slovenskou poznávacou značkou V.- XXXEE a utiekli, sčasti sa o to pokúšali, pričom naplnené nákupné vozíky nechali v obchodoch a utiekli, lebo boli prichytení pri čine zamestnancami, pričom I. Z. a Y. Z. vzali cudzie hnuteľné veci v hodnote prevyšujúcej 5000,-EUR v hodnote 9.263,44 EUR a konali v úmysle, zaobstarať si opakovaným páchaním krádeží rovnakého druhu po dlhší čas za spoluúčasti iného člena zločineckej skupiny nielen nepatrný, ale aj stály príjem, ktorý v priemere ročne prevyšuje čiastku 400,00 EUR mesačne, a vykonali dva takéto skutky, pod bodom I. a II., konkrétne: I. I. Z., Y. Z. a O. O. 1) dňa 8.septembra 2022 vo C. K. oprávneným osobám tamojšej pobočky obchodnej siete J. tovary v bližšie neurčenej hodnote, pri prekládke tovaru do osobného motorového vozidla boli prichytení a z toho dôvodu časť ukradnutého tovaru nechali v nákupnom vozíku a utiekli; 2) dňa
,128 odsek 1 číslo 5, 130 odsek 1 prvý a druhý prípad, 131 prvý prípad, sčasti v spojení s § 15 odsek 1 rakúskeho trestného zákonníka (StGB), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 912 dní. II.
2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm.
právneho poriadku Slovenskej republiky (tzv. obojstranná trestnosť). [...] Krajský súd preskúmal, či nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
Po preskúmaní predložené spisového materiálu a po oboznámení sa so všetkými listinami, najmä s predloženým osvedčením, krajský súd, aj s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, resp. § 16 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by oprávňovali odmietnuť vydanie rozhodnutia o uznaní vo vzťahu k rozsudku Krajinského súdu Leoben, sp. zn. 35 Hv 24/24w zo dňa 09.12.2024, právoplatnému dňa 18.03.2025 v spojení s rozhodnutím Vyššieho krajinského súdu Graz, sp. zn. 8 Bs 5/25h zo dňa 18.03.2025, právoplatného 18.03.2025. [...] Keďže krajský súd nezistil žiaden dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozsudku Krajinského súdu Leoben, sp. zn. 35 Hv 24/24w zo dňa 09.12.2024, právoplatnému dňa 18.03.2025 v spojení s rozhodnutím Vyššieho krajinského súdu Graz, sp. zn. 8 Bs 5/25h zo dňa 18.03.2025, právoplatného 18.03.2025, tak postupom
ods.1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodol o uznaní tohto rozhodnutia a súčasne o výkone uloženej trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody vo výmere 912 dní bez premeny, nakoľko takáto trestná sankcia a jej trvanie sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. [...] V rámci tohto [druhého] výroku týkajúceho sa zaradenia odsúdeného do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, tunajší súd rešpektoval kritériá uvedené v § 17 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí,
ktorých nesmie prevzatý výrok o treste zhoršiť postavenie odsúdeného a má v čo najväčšej miere zodpovedať pôvodne uloženej trestnej sankcii. V tejto súvislosti nie je možné posúdiť, ku ktorému stupňu stráženia
Trestného zákona by zodpovedali aktuálne podmienky výkonu trestu v Rakúskej republike. Preto tunajší súd postupoval v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného a odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s najmiernejším, teda s minimálnym stupňom stráženia.“ Odsúdený Y. Z. podal proti označenému rozsudku krajského súdu do zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku (č. l. 97) stručné odvolanie, v ktorom uviedol, že chce vykonávať trest v Rakúskej republike, nakoľko tam spáchal trestný čin. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odsúdený odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie odsúdeného Y. Z. nie je dôvodné.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
5 zákona č 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu
odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná. Súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu. Pokiaľ ide o úvahy a závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia (§ 16 zákona č. 549/2011 Z. z.) a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie
1 zákona č. 549/2011 Z. z. prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené a dostatočné. Pre doplnenie rozsudku súdu prvého stupňa a v reakcii na námietky odsúdeného odvolací súd uvádza nasledovné. Príslušný súd v prípade občana Slovenskej republiky odsúdeného na trestnú sankciu v niektorom z členských štátov Európskej únie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 16 a § 17 zákona č. 549/2011 Z. z. nemôže konať inak, než také rozhodnutie uznať. V rámci uznávacieho konania odsudzujúce rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie nie je možné preskúmavať zo žiadnych iných hľadísk. V zmysle Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii je totiž jedným zo základných pilierov uznávacieho konania vzájomná dôvera v právne systémy ostatných členských štátov, pričom má uľahčiť uznávanie a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii. Zjednodušene povedané, ak súd nezistí niektorý z dôvodov odmietnutia špecifikovaný v § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. a rozhodne o tom, že rozhodnutie sa uzná a vykoná; nepostupuje teda ako ďalšia odvolacia inštancia a konanie v štáte pôvodu neskúma nad rámec priloženého osvedčenia a rozhodnutia, ktoré má byť predmetom uznávacieho konania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval plne v súlade so zákonom, keď svoju pozornosť zameral výlučne na prieskum dôvodov na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia a keď takéto dôvody nezistil, správne napadnutým rozsudkom rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia rakúskeho súdu. Najvyšší súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, v podrobnostiach na ňu odkazuje a uvádza, že rovnako dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia v odsúdeného prípade nevzhliadol. Nad rámec odôvodnenia súdu prvého stupňa najvyšší súd dopĺňa, že pojem „obvyklý pobyt“
1 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z. označuje miesto, kde sa osoba spravidla fakticky zdržiava, kde má svoju domácnosť a pracovné či iné materiálne väzby. Obvyklý pobyt sa posudzuje materiálne, pričom rozhodujúcimi faktormi sú napríklad uzavretie pracovnej zmluvy, rodinné väzby, štúdium alebo iné obdobné aktivity na danom území. Tento pobyt sa pritom musí líšiť od krátkodobého alebo náhodného pobytu, akým je dovolenka, pracovná stáž a podobne. Z obsahu spisu síce priamo nevyplýva, že by odsúdeného obvyklý pobyt bol priamo na adrese jeho trvalého bydliska v Slovenskej republike, avšak s prihliadnutím na odpis z registra trestov (č. l. 18 a nasl. súdneho spisu), lustráciu v databáze súdov (č. l. 21 a nasl. súdneho spisu) a odsúdeného rodinné väzby na území Slovenskej republiky možno s dostatočnou určitosťou pre účely skúmania naplnenia podmienky
1 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z. konštatovať, že odsúdený má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky aj napriek tomu, že sa určitý čas zdržiaval aj na území Rakúskej republiky. Osobitne vo vzťahu k odvolacej námietke odsúdeného Y. Z. najvyšší súd uvádza, že dôvody rozhodnutia o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia sú vymedzené v ustanovení § 16 zákona č. 549/2011 Z. z. taxatívne. Medzi tieto taxatívne stanovené dôvody nepatrí skutočnosť uvádzaná odvolateľom, že trestný čin bol spáchaný v Rakúskej republike. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje námietku odsúdeného uvedenú v zápisnici o verejnom vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku za relevantnú pre konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, pričom možno konštatovať, že táto námietka nijako nespochybňuje zákonnosť alebo vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
názoru najvyššieho súdu krajský súd tiež postupoval správne, keď pri uznaní rozsudku súdu štátu pôvodu rozhodol
2 Trestného poriadku tak, že výrok o treste odňatia slobody ponechal bez premeny. S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu, je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Obdobne tak súladne so zákonom postupoval krajský súd aj v prípade, keď v zmysle naposledy citovaného ustanovenia v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného Y.O. Z. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (s poukazom na viazanosť zásadou zákazu reformatio in peius
4 zákona č. 549/2011 Z. z.). Keďže stupeň stráženia v rozsudku rakúskeho súdu uvádzaný nebol, zaradením do stredného stupňa by došlo k zhoršeniu jeho postavenia. Odvolací súd napokon uzatvára, že súd prvého stupňa dospel k napadnutému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú, pričom nenechal otvorenú žiadnu ďalšiu spornú otázku, ktorú by ešte bolo potrebné odvolacím súdom osobitne vyriešiť. Riadiac sa uvedeným rozhodol najvyšší súd tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.