Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/126/2023 Identifikačné číslo spisu: 5919201524 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). 26. Ustanovenie § 420 písm.

1. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných ústavou. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 27. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). 28. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 29. Dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP, avšak dovolací súd v danom prípade nezistil žiadne porušenie procesných práv dovolateľa v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, a teda ani porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 30. Právomoc konať o spore, ktorého sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Dokazovanie je časťou občianskeho sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Dovolací súd nie je skutkovým súdom. 31. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva jeho nesúhlas s postupom odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého nedostal odpovede na jeho odvolaciu argumentáciu. V odvolaní žalobca namietal neplatnosť dražby z dôvodu porušenia viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. 32. Dovolací súd zdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu tak v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 33. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, dovolací súd odôvodnenie oboch rozsudkov považoval za jeden kompletizujúci celok a z tohto hľadiska posudzoval aj dôvodnosť dovolania podaného z dôvodu podľa § 420 písm.
3. f)CSP. 34. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako i z rozhodnutia odvolacieho súdu, je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, ako ich hodnotili a akými úvahami sa riadili. V súvislosti s námietkou dovolateľa, že odvolací súd nedal odpovede na jeho odvolacie námietky týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne, že dražobník nezahrnul do predmetu dražby celú dotknutú nehnuteľnosť, ako je zapísaná na liste vlastníctva, že došlo k porušeniu zákona pri dražbe spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, a že došlo k pochybeniu pri oceňovaní predmetu dražby a organizácii dražby poukazuje dovolací súd na ods. 9. rozhodnutia odvolacieho súdu odkazujúceho na ods. 20. až 23. rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobu zamietol z dôvodu, že sám žalobca neumožnením ohliadky predmetu dražby za účelom jej ohodnotenia a oneskoreným vznesením námietok voči znaleckému posudku znemožnil použitie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorých uplatnenie by mohlo viesť k riadnemu zisteniu ceny predmetu dražby, pričom zo strany žalovaných nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, preto žalobca nemohol byť dotknutý na svojich právach a domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby. Daný záver súdu prvej inštancie je zároveň odpoveďou na žalobcovu námietku týkajúcu sa pochybenia pri oceňovaní predmetu dražby a organizácii dražby. Napriek tomu, že vyhodnotenie ostatných námietok žalobcu netvorilo podstatu rozhodovania súdu prvej inštancie, tento k námietke, že dražobník nezahrnul do predmetu dražby celú dotknutú nehnuteľnosť, v ods. 21. poukázal na zápis na liste vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX, keď predmetom zálohu boli presne vymedzené nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registračné č. N. z 21. marca 2014 a skonštatoval, že len takto vymedzené nehnuteľnosti môžu byť predmetom dražby. V oznámení o začatí výkonu záložného práva musia byť vymedzené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. K námietke porušenia zákona pri dražbe spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX súd prvej inštancie v ods. 22. uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 2/, ktorý odkázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako aj na postup správy katastra, že pokiaľ predmetom dražby neboli spoluvlastnícke podiely na ostatných nehnuteľnostiach a katastrálnemu odboru okresného úradu bola predložená notárska zápisnica o vykonaní dražby, v ktorej bol vydražený v prospech dražiteľa len podiel na jednom pozemku, pričom na liste vlastníctva je uvedených viac pozemkov, katastrálny odbor okresného úradu zapíše na vydražiteľa príslušný podiel len na jednom pozemku, keďže ostatné pozemky neboli predmetom záložného práva, teda predmetom dražby. 35. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za vadu konania v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka, ale len to, že ho neodôvodnil uspokojivým spôsobom. 36. Dovolací súd považoval odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za dostatočné, presvedčivé a logicky odôvodnené, ktoré sa vysporiadalo tak s argumentáciou žalobcu ako aj žalovaných a vyplývajú z neho i právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení. Závery súdu v tomto ohľade sú dostatočné, jasné, logické a zrozumiteľné; žalobcovi tak nebola odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti jeho rozhodnutiu súdu v rámci využitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Nesúhlas strany sporu, resp. jej polemika s vyhodnotením skutkových zistení a odôvodnením súdneho rozhodnutia nezakladá dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm.
5. f)CSP. 37. Z uvedených dôvodov dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalobcu z dôvodu podľa § 420 písm.
6. f)CSP nie je dôvodné. K dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm.
7. b)CSP Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
8. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
9. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
10. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).

§ 421

CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). 38. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré, okrem iného, patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016 a 6Cdo/113/2017). 39. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho prieskumu a odmietnutiu dovolania, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v § 421 ods. 1 písm.

1. a)až
2. c)CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj sp. zn. 1Cdo/126/2017, 1Cdo/206/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016) a súčasne musí byť aj preukázané, že skutočne ide o niektorý z predpokladov prípustnosti dovolania (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
3. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
4. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
5. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne). 40. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). 41. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. 42. Dovolateľ vymedzil právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP takto: „Dovolateľovi nie je z doterajšej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu známe také rozhodnutie, v ktorom by bola riešená právna otázka, týkajúca sa (ne)možnosti oddeliť vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome od spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku, resp. tiež analogicky s tým súvisiaca (ne)rozlučnosť predmetu záložného práva.“ 43. V danom prípade ide o otázku hypotetickú, ktorú odvolací súd neriešil a na jej vyriešení nezaložil svoje rozhodnutie, preto je z tohto dôvodu neprípustná. Skutočnosti tvoriace obsah otázky dovolateľa síce boli predmetom okrajového skutkového posúdenia prvoinštančným súdom, avšak ani prvoinštančný súd ani súd odvolací uvedené okolnosti nijako nepremietol do svojich právnych záverov. Súdy nižšej inštancie založili svoje rozhodnutia na závere, že neumožnením vykonania riadnej ohliadky predmetu dražby si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť ako hmotnoprávnu podmienku umožňujúcu mu domáhať sa neplatnosti dražby v súdnom konaní podľa § 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, preto nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca mohol byť dotknutý na svojich právach a domáhať sa neplatnosti dražby v súlade s § 21 ods. 2 zákona o dražbách, keď sám porušil jeho ustanovenia. 44. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03). 45. Vzhľadom na vyššie konštatovanú nedôvodnosť dovolania podaného z dôvodu podľa § 420 písm.
7. f)CSP dovolací súd dovolanie žalobcu ako celok zamietol podľa § 448 CSP. 46. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol vzhľadom na úspech žalovaných v dovolacom konaní v súlade s § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.