2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). Dôvodil, že z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom sporu je určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré bolo založené zmluvami o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu ako záložcu v prospech žalovaných 1/ a 2/ ako záložných veriteľov (č. l. 3 a 32 spisu), na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla žalovaným 1/ a 2/ voči spoločnosti Global Exchange Payments, SE, so sídlom Magnetova 11, Bratislava, IČO: 47 526 661, na základe rámcových zmlúv o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorených
2 Obchodného zákonníka (č. l. 77 a 79 spisu). Predmetom sporu sú teda vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka
1 Obchodného zákonníka, v zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v citovaných ustanoveniach zakotvil obligatórny režim obchodných záväzkových vzťahov pre vzťahy zo zabezpečenia záväzkov, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom. Dodal, že je pritom irelevantné, že predmetná vec, ktorá je nesporne obchodnoprávny spor, bola nesprávne už na okresnom súde formálne zapísaná do registra C namiesto Cb, a nadväzne na odvolacom súde do nesprávneho registra Co namiesto Cob. Rozhodujúce je, že ide o spor svojou povahou obchodnoprávny, kde konanie má charakter obchodnej sporovej agendy, preto na konanie o odvolaní je funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave. 3. Krajský súd v Bratislave s postúpením mu veci nesúhlasil, preto podaním zo dňa 8. júla 2025 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) ako spoločne nadriadenému súdu v zmysle § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o funkčnej príslušnosti. Dôvodil, že predmetná vec nie je vecou obchodnou. Z rámcových zmlúv o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorených
2 Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal Krajský súd v Trnave nevyplýva, že išlo o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi s tým, že pri ich vzniku by bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Nie je zrejmé, že by žalovaní ako poskytovatelia
uvedených zmlúv boli podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Za daného stavu nemožno dospieť k záveru, že išlo o vzťahy v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Označené zmluvy boli síce uzatvorené
2 Obchodného zákonníka s tým, že práva a povinnosti zmluvami neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedené dojednanie zodpovedá dojednaniu v zmysle § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
3 Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona
ods. 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona. V danej veci nie je zrejmé splnenie podmienky súhlasu či vedomosti osoby poskytujúcej zabezpečenie zmluvných záväzkov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že Krajský súd v Bratislave nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, nakoľko nejde o vec obchodno-právnu. Príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Trnave, keď ide o odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Senica v civilnej agende. 4. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Bratislave, príslušný na rozhodnutie o funkčnej príslušnosti
2 CSP, dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu je dôvodný. 5.
1 a 2 CSP, ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 7.
1 a 2 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 8.
1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
týchto ustanovení, riešia sa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani
týchto predpisov, posúdia sa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 9.
1 a 7, ods. 8 a 9 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Pri použití tejto časti zákona
odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 10.
1 až 3 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda
odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona
odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
ktorej záložca zriadil v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Súd mal tiež preukázané, že medzi Realitným investičným fondom s.r.o. (žalobcom), ako záložcom a Mgr. K. P. (žalovaným 2/), ako záložným veriteľom bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25. apríla 2016,
ktorej záložca zriadil v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. V oboch zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je uvedené, že sa zriaďujú
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) a tiež, že záložný veriteľ (žalovaný 1/ a žalovaný 2/) eviduje pohľadávku v celkovej výške 54.165 eur voči obchodnej spoločnosti Global Exchange Payments, SE, so sídlom Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 47 526 661, ktorá je bližšie špecifikovaná v uznaní dlhu zo dňa
CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti Obchodného zákonníka. V danom prípade sa o takýto prípad nejedná, nakoľko nie je naplnený základný predpoklad
1 Obchodného zákonníka, a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre naplnenie definície obchodného záväzkového vzťahu, a teda obchodnoprávneho sporu nepostačuje ani, ak na strane žalobcu a na strane žalovaného vystupujú obchodné spoločnosti, resp. podnikatelia, nakoľko rozhodujúca je právna povaha nároku, ktorý je uplatňovaný v súdnom konaní. Zabezpečovacie záväzky sa zásadne spravujú režimom hlavného záväzku, čo vyplýva z ich akcesorickej povahy (§ 261 ods. 7 Obchodného zákonníka).
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a § 92 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona v znení neskorších predpisov. 14. Je teda pravdou, že účastníci Rámcových zmlúv si dohodli režim Obchodného zákonníka tak, ako to umožňuje 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že zmluva sa uzatvára
Autorského zákona, avšak nakoľko žalovaní 1/, 2/ vystupovali v týchto zmluvách ako fyzické osoby - nepodnikatelia, a nakoľko následne záložná zmluva, tak ako bolo vyššie uvedené sa spravuje výlučne
ustanovení Občianskeho zákonníka, pre posúdenie charakteru tohoto vzťahu aj s prihliadnutím na § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka potom platí, že daný vzťah medzi stranami sporu má občianskoprávny charakter. Na základe uvedených dôvodov, preto najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu sporu Krajským súdom v Trnave je dôvodný. V danom prípade na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní je daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Trnave v súlade s § 34 ods. 1 CSP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.