Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/65/2024 Identifikačné číslo spisu: 8112237529 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8112237529.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne I.T. K., narodená XX. XX. XXXX, W. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Naster Dugasovou, Ľubotice, Hájnova 33, proti žalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana, Prešov, Hollého 14, zastúpená Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Košice, Kupeckého 4, IČO: 36 863 947, o náhradu škody titulom náhrady za stratu na zárobku, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/390/2012, o dovolaní žalovanej proti čiastočnému rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2023 sp. zn. 24Co/2/2022, takto rozhodol: Čiastočný rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2023 sp. zn. 24Co/2/2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2023 sp. zn. 24Co/2/2022 z r u š u j e. Odôvodnenie 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. novembra 2021 č. k. 10C/390/2012 - 402 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.548 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamieta (II. výrok). Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok). 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 67.604,79 eur za obdobie od roku 1997 - 08. 06. 2012. 1.2. Žalobkyňa bola hospitalizovaná u žalovaného, pričom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 5.- 6. 08. 1997 došlo ku škode na jej zdraví, za ktoré zodpovedá žalovaný, tak ako to bolo preukázané medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu. Následne nebolo spornou skutočnosťou, že bola žalobkyňa uznaná na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne čiastočne invalidnou, a to v období od 07. 07. 1999 do 07. 03. 2005 a následne bola jej priznaná úplná invalidita. 1.3. Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/156/2020-294 zo dňa 2. 4. 2008 vo veci žalobkyne I. K. proti žalovanému Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove o náhradu škody súd rozhodol, že žalovaný zodpovedá v plnom rozsahu za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobkyni s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u žalovaného v čase od 5. 8. 1997 do 6. 8. 1997 s tým, že o nárokoch žalobkyne na náhradu škody bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. 1.4. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 8. 4. 2009 vo veci žalobkyne I. K. proti žalovanému Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove o náhradu škody súd rozhodol, že: - žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 89.632,58 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, - žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.734,32 eur titulom zvýšenia bolestného, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, - žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 7.300,54 eur titulom náhrady vecnej škody, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, - v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, - žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 2.204,09 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj uložil žalovanému nahradiť trovy štátu vo výške 1.506,87 eur na účet Okresného úradu Prešov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.5. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/42/2009-578 zo dňa 22. 9. 2009 bolo rozhodnuté tak, že bol zrušený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku, ktorým bolo priznané mimoriadne zvýšenie bolestného nad sumu 373,43 eur, u sťaženia spoločenského uplatnenia nad 11.202,95 eur a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a v tomto rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie. 1.6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/156/2002-647 zo dňa 15. 12. 2010 súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom rozhodol tak, že: - zamietol návrh na sťaženie spoločenského uplatnenia, - zamietol návrh na zvýšenie bolestného, - zamietol návrh na náhradu vecnej škody, - žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 3.059,44 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj uložil žalovanému nahradiť trovy štátu vo výške 1.718,11 eur na účet Okresného úradu Prešov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.7. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/46/2012-812 zo dňa 13. 12. 2012 bolo rozhodnuté tak, že: - bol potvrdený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, - žalovanému súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 1.8. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2021 znalkyne Ing. I. C. vo vzťahu k vyčísleniu hodnoty náhrady straty na zárobku žalobkyne v rozhodnom období od 9. 8. 2001 do 7. 3. 2005 vyplýva, že strata na zárobku žalobkyne predstavuje sumu 12.548 eur. 1.9. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, pričom sa riadil nasledujúcimi úvahami. 1.10. Vznesenú námietku premlčania žalovanou stranou možno nad rozumnú pochybnosť považovať za v rozpore s dobrými mravmi zvlášť v situácii, keď bola právoplatne určená zodpovednosť žalovaného voči žalobkyni, všetko vo svetle rozdielneho postavenia jednotlivých strán sporu, keď na žalujúcej strane vystupuje fyzická osoba a na strane žalovanej osoba právnická, pričom ide bezosporu o v akomkoľvek ohľade silnejší subjekt právnych vzťahov. 1.11. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenou žalovaným, súd prvej inštancie ešte konštatuje, že súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa súd prvej inštancie stotožnil so záverom uznesenia odvolacieho súdu z 29. 5. 2018 č. k. 3Co/201/2016-198, ktorým odvolací zrušil pôvodný rozsudok v tomto konaní a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v tom zmysle, že odvolací súd konštatoval, že nie je možné dospieť k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný. 1.12. Čo sa týka samotného nároku súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. C., ktorá vo vzťahu k žalobkyni ustálila výšku straty na zárobku na sumu 12.548 eur za obdobie od 9. 8. 2001 do 7. 3. 2005, pričom uvedená výška vyčíslenia za uvedené obdobie nebola sporovými stranami relevantne spochybnená. 1.13. Pokiaľ ide o obdobie, z ktorého znalkyňa vychádzala po zadaní súdom je nutné uviesť nasledovné. Za obdobie od 4. 5. 1998 do 26. 2. 1999 a od 9. 8. 2000 do 8. 8. 2001 už bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 8. 4. 2009 (právoplatný 16. 5. 2009 a vykonateľný 20. 5. 2009) právoplatne priznaný nárok týkajúci sa straty na zárobku, čo napokon potvrdila aj právna zástupkyňa žalobkyne. V prevyšujúcej časti bol nárok týkajúci sa straty na zárobku v pôvodnom konaní právoplatne zamietnutý, pričom súd v prvej inštancie v tejto fáze konania už nemôže pristúpiť k revízii právoplatného rozhodnutia v pôvodnom konaní. 1.14. Z tohto dôvodu mal súd za to, že keďže o nároku na náhradu straty na zárobku bol v úhrne právoplatne rozhodnuté do 8. 8. 2001, bolo potrebné ešte rozhodnúť (čo je predmetom tohto konania) o nároku žalobkyne na stratu na zárobku za obdobie od 9. 8. 2001 do budúcna s ohraničením do 7. 3. 2005, keďže od 8. 3. 2005 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok, teda v zmysle uvedeného súd žalobe v špecifikovanom období vyhovel. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku. 1.15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne a žalovaného čiastočným rozsudkom z 26. septembra 2023 sp. zn. 24Co/2/2022 rozhodol tak, že mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 19.604 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí (výrok II.). 2.1. V odôvodnení čiastočného rozsudku odvolací súd uviedol, že ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 2.2. Primárne sa odvolací súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ktorou sa odvolací súd zaoberal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 3Co/201/2016-198 zo dňa 29. 05. 2018. V tomto zrušujúcom rozhodnutí dal odvolací súd súdu prvej inštancie jasné inštrukcie, a to: „Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa a opätovne posúdiť premlčanie uplatneného nároku. V prípade záveru o tom, že nárok nie je premlčaný, súd sa bude zaoberať jeho výškou. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.“. (bod 17) 2.3. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd prvej inštancie sa mal po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v prvom rade náležite vysporiadať s namietaným premlčaním nároku žalobkyne, a to v súlade s ďalšími skutočnosťami, na ktoré odvolací súd poukazoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. 2.4. S otázkou, či je nárok žalobkyne premlčaný alebo nie, sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 30. a 31. napadnutého rozhodnutia, v ktorých uviedol: „30. Vznesenú námietku premlčania žalovanou stranou možno nad rozumnú pochybnosť považovať za v rozpore s dobrými mravmi zvlášť v situácii, keď bola právoplatne určená zodpovednosť žalovaného voči žalobkyni, všetko vo svetle rozdielneho postavenia jednotlivých strán sporu, keď na žalujúcej strane vystupuje fyzická osoba a na strane žalovanej osoba právnická, pričom ide bezosporu o v akomkoľvek ohľade silnejší subjekt právny vzťahov. 31. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenou žalovaným, súd prvej inštancie ešte konštatuje, že súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa súd prvej inštancie stotožnil so záverom uznesenia odvolacieho súdu z 29. 5. 2018 č. k. 3Co/201/2016-198, ktorým odvolací zrušil pôvodný rozsudok v tomto konaní a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v tom zmysle, že odvolací súd konštatoval, že nie je možné dospieť k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný.“ 2.5. Nad rámec uvedeného odvolací súd opätovne pripomína, že žalobkyňa si žalobou doručenou súdu dňa 08. 07. 2002 uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody v dôsledku poškodenia zdravia pri hospitalizácii u žalovaného (konanie vedené na Okresnom súde Prešov so sp. zn. 10C/156/2002. Predmetom žalobného nároku bol aj nárok na stratu na zárobku. V čase podania žaloby bola žalobkyňa poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku na základe rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne z 01. 02. 2000. Rozsudkom č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 08. 04. 2009 v znení opravného uznesenia č. k. 10C/156/2002-426 súd žalobkyni priznal nárok za stratu na zárobku za obdobie od 04. 05. 1998 - 26. 02. 1999 a od 09. 08. 2000 - 08. 08. 2001 vo výške 67.647,60 Sk. (priznaný nárok bol obsiahnutý vo výroku III v časti náhrady vecnej škody). (č. l. 376).V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 05. 2009. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý dôvod, pre ktorý bol nárok priznaný práve vo vymedzených časových obdobiach. Žalobkyňa si voči žalovanému tiež uplatnila nárok na náhradu škody titulom straty na zárobku vo výške 92.953,73 eur, a to žalobou podanou na prvoinštančnom súde dňa 03. 08. 2010. 2.6. Odvolací súd, vo vzťahu k námietke premlčania, opätovne odkazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1478/2003 zo dňa 09. 03. 2004 č. 76/2006 Sbírky: „Priznanie invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku nie je podmienkou pre vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku, ovplyvňuje však jeho výšku.“, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/5024/2014: „Ak dôjde k jeho priznaniu, pripočítava sa k zárobku po poškodení, ktorý je danou ujmou na zdraví znížený, a preto vo svojom dôsledku znižuje výšku náhrady, ktorá by inak náležala vo výške rozdielu medzi zárobkom pred a po poškodení.“ 2.7. Odvolací súd pripomína, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 3Co/201/2016-198 zo dňa 29. 05. 2018 dospel k záveru, že nárok žalobkyne, ktorý je predmetom tohto konania, nie je premlčaný: „Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/156/2002 si žalobou uplatnila nárok na stratu na zárobku a súd jej čiastočne v tomto konaní vyhovel. Skutočnosť, že žalobkyňa poberala čiastočný invalidný dôchodok a neskôr jej bol priznaný úplný invalidný dôchodok nemá na posúdenie včasnosti uplatnenia nároku vplyv. Aj pri pripustení možnosti, že v období od 20. 5. 2009 (nadobudnutie právoplatnosti rozsudku v konaní sp. zn. 10C/156/52012) až do 3. 8. 2010, kedy si žalobkyňa uplatnila nárok, ktorý je predmetom tohto konania premlčacia doba plynula, nie je možné dospieť k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný.“ (bod 14). 2.8. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo v čase od 05. 08. 1997 do 06. 08. 1997 v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobkyni u žalovaného. Skutočnosť, že za uvedenú škodu na zdraví žalobkyne zodpovedá práve žalovaný bolo ustálené medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 10C/156/2002-294 zo dňa 02. 04. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/41/2008 zo dňa 09. 12. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 01. 2009. Žalobkyňa si svoj vôbec prvý nárok voči žalovanému uplatnila žalobou doručenou súdu dňa 08. 07. 2002. Predmetom nároku bola náhrada škody v dôsledku poškodenia zdravia pri hospitalizácii u žalovaného, ktorá pozostávala aj z nároku na stratu na zárobku. Žalobkyňa svoje nároky voči žalovanému v priebehu konania rozšírila. Dňa 03. 08. 2010 si žalobou podanou na súde uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom straty na zárobku vo výške 92.953,73 eur. V kontexte uvedeného je tak zrejmé, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 03. 08. 2010 voči žalovanému nie je premlčaný. V prípade, že by sa začiatok plynutia subjektívnej lehoty začal počítať od iného dátumu ako od právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, v ktorom bolo ustálené, kto za škodu na zdraví žalobkyne, ku ktorej došlo v čase od 05. 08. 1997 do 06. 08. 1997 zodpovedá, by sa priečilo pravidlám formálnej logiky a súčasne by to popieralo zmysel a význam samotnej existencie medzitýmneho rozsudku. Medzitýmny rozsudok totiž predstavuje rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. V zmysle konštantnej judikatúry sem zahŕňame otázky premlčania, preklúzie, spoluzavinenia poškodeného, či otázku samotného vzniku škody a kto za škodu zodpovedá. Dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje naopak právny dôvod vzniku subjektívneho materiálneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada. V zmysle novej konštrukcie medzitýmneho rozsudku podľa odseku 2 to však nebude tzv. prejudiciálne pôsobiace právo, keďže tieto prípady disponujú osobitným procesným režimom. 2.9. Po posúdení vznesenej námietky premlčania ako nedôvodnej sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou žalobkyňou uplatneného nároku za jednotlivé obdobia. 2.10. Vo vzťahu k obdobiu od 09. 08. 2001 do 07. 03. 2005 vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného znalkyňou Ing. I.M. C., ktorá hodnotu náhrady straty na zárobku žalobkyne v rozhodnom období ustálila v celkovej výške (378.037,- Sk) 12.548 eur. Rozhodné obdobie bolo znalkyni určené súdom prvej inštancie, ktorý zadal znalkyni úlohu v znení: „Vyčísliť „Aká je hodnota náhrady straty na zárobku žalobkyne v rozhodnom období od 09. 08. 2001 do 07. 03. 2005“. Závery znaleckého posudku neboli nijako spochybnené, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na ne prihliadal, osvojil si ich a znalkyňou ustálenú celkovú výšku náhrady straty na zárobku žalobkyne v období od 09. 08. 2001 do 07. 03. 2005 v sume 12.548 eur žalobkyni priznal. 2.11. Vo vzťahu k obdobiam od 04. 05. 1998 do 26. 02. 1999 a od 09. 08. 2000 do 08. 08. 2001 súd prvej inštancie návrh žalobkyne v tejto časti zamietol z dôvodu, že o tomto nároku žalobkyne už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 08. 04. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2009. 2.12. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 08. 04. 2009 rozhodol tak, že cit.: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 89.623,58 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3.734,32 eur titulom zvýšenia bolestného, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 7.300,54 eur titulom náhrady vecnej škody, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamieta. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 2.204,09 eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, Odporca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 1.506,87 eur na Okresného súdu Prešov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2.13. Opravným uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 9.546 eur titulom náhrady vecnej škody. 2.14. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že čo sa týka náhrady vecnej škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila, táto pozostáva z nákladov vynaložených na zakúpenie plienok, osobitnú enterálnu výživu a vitamíny, nákladov na zvýšenú hygienu, nákladoch na dopravu do zdravotníckych zariadení, ako aj stratu na zárobku. Súd prvej inštancie výšku vecných nákladov žalobkyne korigoval a len časť z nich jej priznal, pričom v časti nároku na náhradu na stratu na zárobku, túto žalobkyni priznal za obdobie od 04. 05. 1998 do 26. 02. 1999 a obdobie od 09. 08. 2000 do 08. 08. 2001 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2.15. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 11Co/42/2009 zo dňa 22. 09. 2009 rozhodol, tak že cit.: „R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku, ktorým bolo priznané mimoriadne zvýšenie bolestného nad sumu 373,43 eur, u sťaženia spoločenského uplatnenia nad 11.202,95 eur a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.“ 2.16. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom jej nároku, nakoľko nerozhodol o časti jej nároku na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 06. 08. 1997 do 03. 05. 1998 a obdobie od 27. 02. 1999 do 08. 08. 2000, je potrebné v kontexte vyššie uvedených skutočností ustáliť, že táto odvolacia námietka žalobkyne je dôvodná, nakoľko o tejto časti nároku žalobkyne súdom prvej inštancie nebolo rozhodnuté. 2.17. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného Ing. I. C. vyplýva, že súčasťou tohto posudku je aj ustálený príjem žalobkyne od augusta do decembra roku 1997, priemerná mesačná mzda podľa Štatistického úradu od augusta do decembra roku 1997, ich rozdiel ako výpočet znalca priemernej mesačnej mzdy od augusta do decembra roku 1997 (tabuľka č. 1, č. l. 291), ďalej príjem žalobkyne od januára do decembra 1998, priemerná mesačná mzda podľa Štatistického úradu od januára do decembra roku 1998, ich rozdiel a výpočet znalca priemernej mesačnej mzdy od januára do decembra roku 1998 (tabuľka č. 2, č. l. 292). Na základe týchto údajov, vypracovaných ustanovenou znalkyňou je možné, aby odvolací súd napravil pochybenie súdu prvej inštancie a rozhodol aj o nároku žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 06. 08. 1997 do 03. 05. 1998 a obdobie od 27. 02. 1999 do 08. 08. 2000. 2.18. Z Tabuľky č. 1 Znaleckého posudku č. 1/2021 vyplýva, že rozdiel medzi príjmom žalobkyne a priemernou mesačnou mzdou za obdobie od augusta do decembra roku 1997 činí 31.383,20 Sk. Nakoľko si žalobkyňa náhradu na strate na zárobku uplatnila od 06. 08. 1997 do 03. 05. 1998, odvolací súd najskôr ustálil výšku nároku žalobkyne za obdobie 06. 08. 1997 do 31. 08. 1997 na sumu 5.439,20,- Sk (6.486/31 = 209,20,- Sk / deň, 209,20,- Sk x 26 dní = 5.439,20,- Sk) a nárok žalobkyne na náhradu na strate na zárobku za mesiace 9 - 12 roku 1997 predstavuje sumu 25.944,- Sk (6.486,- x 4 mesiace). 2.19. Z Tabuľky č. 2 Znaleckého posudku č. 1/2021 vyplýva, že rozdiel medzi príjmom žalobkyne a priemernou mesačnou mzdou za obdobie od januára do mája roku 1998 činí 29.754,90,- Sk. Nárok žalobkyne za mesiace 1 - 4 roku 1998 predstavuje suma 29.052,- Sk (7.263,- x 4 mesiace), za tri dni v mesiaci máj 1998 nárok žalobkyne predstavuje suma 702,90,- Sk (7.263,- / 31 = 234,30 x 3 dni = 702,90 Sk. 2.20. Nárok žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 06. 08. 1997 do 03. 05. 1998 predstavuje sumu 61.138,10,- Sk, t. j. 2.029 eur. 2.21. Z Tabuľky č. 3 Znaleckého posudku č. 1/2021 vyplýva, že rozdiel medzi príjmom žalobkyne a priemernou mesačnou mzdou za obdobie od februára do decembra roku 1999 činí 86.721,20,- Sk (február: 10,728,- Sk / 28 = 383,14,- Sk / deň, 383,14,- Sk x 2 dni = 766,28,- Sk, nárok žalobkyne na náhradu na strate na zárobku za mesiace 3 - 5 roku 1999 predstavuje sumu 32,184,- Sk (10,728 x 3 mesiace), za mesiac jún 1999 predstavuje sumu 8.033,- Sk, za mesiace 7 - 12 roku 1999 predstavuje sumu 45.738,- Sk (7.623,- Sk x 6 mesiacov). 2.22. Z Tabuľky č. 4 Znaleckého posudku č. 1/2021 vyplýva, že rozdiel medzi príjmom žalobkyne a priemernou mesačnou mzdou za obdobie od januára do augusta roku 2000 činí 64.716,28,- Sk. Za mesiace január až júl 2000 nárok žalobkyne na náhradu na strate na zárobku predstavuje sumu 62.475,- Sk (8.925,- x 7 = 62.475,- Sk) a za 8 dní mesiaca august roku 2000 sumu 2.241,28 Sk (8.685,- Sk / 31 = 280,16 Sk / deň, 280,16 Sk x 8 dní = 2.241,28 Sk). 2.23. Nárok žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 27. 02. 1999 do 08. 08. 2000 predstavuje sumu 151.437,48,- Sk, t. j. 5.027 eur. 2.24. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že nárok žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 06. 08. 1997 do 03. 05. 1998, za obdobie od 27. 02. 1999 do 08. 08. 2000 a za obdobie od 08. 03. 2005 do 08. 06. 2012 predstavuje celkovo sumu 19.604 eur. 2.25. Vo vzťahu k obdobiu od 08. 03. 2005 do 08. 06. 2012 súd prvej inštancie návrh žalobkyne aj v tejto časti zamietol, a to z dôvodu, že od 08. 03. 2005 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok. Takýto záver súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny. Žalobkyni uvedeným dňom nevznikol nárok na starobný dôchodok, ale len na plný invalidný dôchodok, pričom za situácie, že by nedošlo ku poškodeniu jej zdravia, mohla by aj naďalej pracovať a dosahovať riadny príjem. Pre účely ustálenia nároku žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 08. 03. 2005 do 08. 06. 2012 však nemožno vychádzať z predloženého znaleckého posudku, ale je potrebné vypracovať ďalší, ktorého obsahom by boli aj výpočty a hodnoty potrebné pre rozhodnutie o uvedenom nároku žalobkyne. 2.26. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní strán sporu zohľadnil dĺžku celého konania, zdravotný stav žalobkyne (ku poškodeniu zdravia žalobkyne, v dôsledku ktorého si žalobkyňa nárokuje náhradu za stratu na zárobku, došlo v dňoch od 05. 08. 1997 do 06. 08. 1997), ako aj na psychickú obtiažnosť vedenia súdneho konania a domáhania si svojich práv a nárokov súdnou cestou po dobu viac ako dvadsať rokov. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o nároku žalobkyne, o ktorom mohol rozhodnúť vzhľadom na doteraz vykonané dokazovania, ako aj na vypracovaný znalecký posudok čiastočným rozsudkom. 2.27. O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok predstavuje pre niektorý subjekt konania aj rozsudok konečný. V ostatných prípadoch sa o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. Z tohto dôvodu odvolací súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko o týchto bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí. 3. Krajský súd v Prešove uznesením z 26. septembra 2023 sp. zn. 24Co/2/2022 vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne na náhradu škody titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 08. 03. 2005 do 08. 06. 2012. 3.1. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu č. k. 10C/390/2012-402 zo dňa 30. 11. 2021 zistil, že na základe doteraz vykonaného dokazovania môže rozhodnúť len o časti nároku žalobkyne. Vo zvyšnej časti, t. j. o nároku žalobkyne na náhradu škody titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 08. 03. 2005 do 08. 06. 2012 je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to predovšetkým nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania. 3.2. S ohľadom na dĺžku celého konania, zdravotný stav žalobkyne (ku poškodeniu zdravia žalobkyne, v dôsledku ktorého si žalobkyňa nárokuje náhradu za stratu na zárobku, došlo v dňoch od 05. 08. 1997 do 06. 08. 1997, ako aj na psychickú obtiažnosť vedenia súdneho konania a domáhania si svojich práv a nárokov súdnou cestou po dobu viac ako dvadsať rokov, odvolací súd nárok žalobkyne na náhradu škody titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 08. 03. 2005 do 08. 06. 2012 vylúčil na samostatné konanie. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.