ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p. 3 6 Cdo 16/2012 Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdov o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky totiţ kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto, aj keď zákon stanovuje povinnosť uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní, súčasne upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto povinnosť odpustiť. Nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť účastníkovi znemoţnené právo na súdnu ochranu a teda môţe mu byť odňatá moţnosť konať pred súdom.
1 veta prvá O.s.p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
(v znení do 31. decembra 2011) účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí. 4 6 Cdo 16/2012 Účelom uvedených ustanovení je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť kvalifikovaným spôsobom svoje právo. Pri jeho aplikácii nie je právne významné, za akých okolnosti došlo k vzniku sporu, či predmet sporu (ne)súvisí s udalosťami spojenými s osobou ţalobcu (jeho odsúdením na trest odňatia slobody na doţivotie) a ani to, ţe ţalobca mohol vyuţiť na ochranu svojho práva iný právny prostriedok, v ktorom prípade by výška súdneho poplatku bola minimálna. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 138 ods. 1 vyţaduje pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov len súčasné splnenie dvoch podmienok, a to nepriaznivú finančnú situáciu a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti ţiadosti ţalobcu o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného) od súdnych poplatkov a jeho ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zásad.
názoru dovolacieho súdu, záver súdov niţších stupňov o tom, ţe ţalobca nesplnil podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, je predovšetkým nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd (aj okresný súd) totiţ nerešpektoval znenie tohto ustanovenia, keď bral do úvahy okolnosti a hľadiská, ktoré pre posúdenie ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov idú nad rámec zákona (súvislosť medzi predmetom sporu a udalosťami spojenými s osobou ţalobcu, vyuţitie iného právneho prostriedku ochrany s dopadom na výšku súdneho poplatku). Okrem toho, odvolací súd svoj záver o zrejme bezúspešnom uplatňovaní práva na strane ţalobcu, odôvodnil v rozpore s doterajšou súdnou praxou,
ktorej pred uplatnením ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nevyhnutné uplatniť ţalobou právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. Navyše, okresný súd v dovolacom konaní ustanovil ţalobcovi zástupcu z radov advokátov, pričom majetkové, zárobkové a osobné pomery ţalobcu sa od posledného rozhodnutia súdu ţiadnym spôsobom nezmenili. Záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov vyplývajúce z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p., je teda nesprávny. Následne, odvolací súd nesprávne posúdil i opodstatnenosť ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu v zmysle § 30 O.s.p. Nesprávnym rozhodnutím, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu 5 6 Cdo 16/2012 prvého stupňa, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., čím zaloţil prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania. So zreteľom na uvedené dovolací súd
1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.