Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/71/2023 Identifikačné číslo spisu: 1514218527 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1514218527.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobkyne Y. C., nar. D., bytom v F., zastúpenej URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Červeňova 15, IČO: 47 244 895, proti žalovanej Zoznam, s. r. o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Svätoplukova II. 18892/2 A, IČO: 36 029 076, zastúpenej JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, „v likvidácii" s. r. o., so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/A, IČO: 50 035 592, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (pôvodne na Okresnom súde Bratislava V) pod sp. zn. B5-14C/363/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2022 sp. zn. 14Co/121/2019, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Žalobkyňa návrhom z 18. 07. 2014 žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zverejniť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na internetovej stránke http://www.topky.sk v hlavnej sekcii DOMÁCE upútavku s nadpisom „Ospravedlnenie sa slečne Y. W.“, ktorá bude aktívna po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky, a po ktorej rozkliknutí bude po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky na celej šírke internetovej stránky, zverejnené ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Dňa 13. 05. 2014 sme na internetovej stránke http://www.topky.sk zverejnili článok pod názvom „Tajné dokumenty odhalili odpočúvanie Slovákov Američanmi: Bonzovala im aj smeráčka!“, v ktorom sme obvinili slečnu Y. W., že ako mladá smeráčka mala donášať Američanom, konkrétne mala prezrádzať citlivé informácie o vzťahoch medzi členmi v strane alebo informácie o premiérovi S.. Súčasne sme v tomto článku obvinili slečnu Y. W., že sa mala stretávať s americkými vyslancami a hovoriť o pomeroch vo vlastnej strane. Týmto článkom sme hrubo zasiahli do osobnostných práv slečny Y. W., keďže sme ju obvinili, že ako mladá smeráčka mala donášať Američanom, konkrétne mala prezrádzať citlivé informácie o vzťahoch medzi členmi v strane alebo informácie o premiérovi S. a súčasne sme slečnu Y. W. obvinili, že sa mala stretávať s americkými vyslancami a hovoriť o pomeroch vo vlastnej strane a tým sme poškodili jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť a týmto sa slečne Y. W. veľmi ospravedlňujeme.“ Súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z internetovej stránky http://www.topky.sk článok s názvom „Tajné dokumenty odhalili odpočúvanie Slovákov Američanmi: Bonzovala im aj smeráčka!“, ktorý je zverejnený na stránke http://www.topky.sk/cl/10/1396863/Tajne-dokumenty-odhalili-odpocuvanie-Slovakov-Americanmi-Bonzovala-im-aj-smeracka-, a aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z internetovej stránky http://www.topky.sk všetky diskusné články, ktoré sú zverejnené na stránke http://www.topky.sk/cl/10/1396863/Tajne-dokumenty-odhalili-odpocuvanie-Slovakov-Americanmi-Bonzovala-im-aj-smeracka. Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur a náhradu trov konania. 2. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) prvým rozsudkom z 19. apríla 2016 č. k. 14C/363/2014-137 rozhodol vo veci tak, že výrokom pod bodom I. zaviazal žalovanú zverejniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na internetovej stránke http://www.topky.sk v hlavnej sekcii DOMÁCE upútavku s nadpisom „Ospravedlnenie sa slečne Y. W.“, ktorá bude aktívna po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky, a po ktorej rozkliknutí bude po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky na celej šírke internetovej stránky zverejnené ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Dňa 13. 05. 2014 sme na internetovej stránke http://www.topky.sk zverejnili článok pod názvom „Tajné dokumenty odhalili odpočúvanie Slovákov Američanmi: Bonzovala im aj smeráčka!“, v ktorom sme obvinili slečnu Y. W., že ako mladá smeráčka mala donášať Američanom, konkrétne mala prezrádzať citlivé informácie o vzťahoch medzi členmi v strane alebo informácie o premiérovi S.. Súčasne sme v tomto článku obvinili slečnu Y. W., že sa mala stretávať s americkými vyslancami a hovoriť o pomeroch vo vlastnej strane. Týmto článkom sme hrubo zasiahli do osobnostných práv slečny Y. W., keďže sme ju obvinili, že ako mladá smeráčka mala donášať Američanom, konkrétne mala prezrádzať citlivé informácie o vzťahoch medzi členmi v strane alebo informácie o premiérovi S., a súčasne sme slečnu Y. W. obvinili, že sa mala stretávať s americkými vyslancami a hovoriť o pomeroch vo vlastnej strane, a tým sme poškodili jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť, a týmto sa slečne Y. W. ospravedlňujeme.“ Výrokom pod bodom II. zaviazal žalovanú odstrániť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z internetovej stránky http://www.topky.sk článok s názvom „Tajné dokumenty odhalili odpočúvanie Slovákov Američanmi: Bonzovala im aj smeráčka!“, ktorý je zverejnený na stránke 3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 27. marca 2018 č. k. 14Co/273/2016-225 vo výroku I. (prvý) rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z internetovej stránky http://www.topky.sk všetky diskusné články, ktoré sú zverejnené na http://www.topky.sk/cl/10/1396863/ Tajne-dokumenty-odhalili-odpocuvanie-Slovakov-Americanmi-Bonzovala-im-aj-smeracka- potvrdil. Vo výroku II. vo zvyšnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v poradí druhým rozsudkom z 23. októbra 2018 č. k. 14C/363/2014-237 žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 4.1. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie opätovným výsluchom právnych zástupcov strán sporu, ktorí ďalšie dôkazy do spisu nezaložili, nežiadali opätovne vypočúvať žalobkyňu a svedkov. Zo strany žalobkyne nedošlo k zmene petitu, napriek tomu, že odvolací súd konštatoval vo svojom rozhodnutí, že „Takýto text ospravedlnenia nezodpovedá obsahu žalovaného článku, z ktorého vyplýva, že z odpočúvania nebola žalobkyňa obvinená priamo žalovanou, ale toto tvrdenie vyplýva z iného konkrétne vymedzeného zdroja, na ktorý článok priamo odkazuje.“ Preto súd prvej inštancie žalobu v I. časti petitu žaloby musel zamietnuť už len z tohto dôvodu. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný článok má názov „Tajné dokumenty odhalili odpočúvanie Slovákov Američanmi: Bonzovala im aj smeráčka.“ Z tohto názvu vyplýva, že tzv. „bonzovanie“ žalobkyne, ktorej meno bolo uvedené až v samotnom obsahu článku, vyplýva z „tajných dokumentov“. Bezprostredne pod názvom je informácia, že: „Američania odpočúvali Slovákov. Jasný odkaz novej knihy amerického novinára, ktorá odhaľuje, ako ich vláda mala špehovať ambasády rôznych krajín. A medzi nimi boli aj slovenskí diplomati a donášať mala aj mladá smeráčka!“ V ďalšej časti článku sú uvedené údaje o novej knihe novinára J. J. s názvom „Niet sa kam skryť“, z ktorej vyplýva, že: ... „odpočúvaní mali byť aj Slováci, pričom tento žurnalista zverejnil aj správy o X. L., ktorý pracoval pre NSA a neskôr škandalózne odhalil tajné dokumenty o tom, ako Američania odpočúvali svojich spojencov.“ Ďalšia časť článku má názov „Smeráčka W. mala donášať Američanom!“. Pod tým je uvedený obsah: ,,Hovoria o tom odtajnené depeše amerických diplomatov cez Wikileaks. V. W. je slovenská europoslankyňa za SMER, ktorá kandiduje aj v nasledujúcich voľbách do Bruselu. Podľa dokumentov sa mala stretávať s americkými vyslancami a hovoriť o pomeroch vo vlastnej krajine. Konkrétne mala prezrádzať citlivé informácie o vzťahoch medzi členmi v strane, alebo informácie o premiérovi S., ktorý sa obával o svoj obraz v zahraničí. Udiať sa tak malo ešte v roku 2006, keď mala W. iba XX rokov.“ Z citovaného obsahu článku vyplýva, že v každej informácii o donášaní zo strany žalobkyne je uvedené slovo ,,mala“. Ide teda o polemický výraz, nie o tvrdenie faktu. Z obsahu článku je ďalej jednoznačné, že zverejnené tvrdenia vyplývajú z odtajnených depeší amerických diplomatov cez webovú stránku Wikileaks. Žalobou vo veci sa však žalobkyňa domáhala, aby bolo v texte ospravedlnenia uvedené, že priamo žalovaná ju v spornom článku obvinila z takéhoto konania, pričom slovo „obvinil“ sa v ospravedlnení vyskytuje v priamom tvare až 4 krát. Takýto text ospravedlnenia nezodpovedá obsahu žalovaného článku, z ktorého vyplýva, že z odpočúvania nebola žalobkyňa obvinená priamo žalovanou, ale toto tvrdenie vyplýva z iného konkrétne vymedzeného zdroja, na ktorý článok priamo odkazuje. Keďže zo strany žalobkyne nedošlo k zmene petitu žaloby v I. časti žaloby a nedošlo ani k zmene dôkaznej situácie, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej umy, test proporcionality v súčasnom stave konania už ani súd nevyhodnocuje. V časti nemajetkovej ujmy súd návrh žalobkyne zamietol. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) súd skúmal dve zákonom stanovené hľadiská, a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj dĺžku jej trvania. Žalobkyňa bola v čase publikovania článku europoslankyňou, teda verejnou činiteľkou, článok bol uverejnený tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu, kde sa uchádzala žalobkyňa. Hranice akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa osobnej sféry sú najširšie u politikov a najužšie u bežných občanov. Hranica ochrany súkromia verejne činnej osoby je iná ako pri ostatných ľuďoch. Žalobkyňa bola osobou verejného záujmu a bola povinná strpieť väčšiu kritiku. Z uvedených dôvodov súd považoval priznanie nemajetkovej ujmy za neopodstatnené, keďže bola zamietnutá aj I. časť petitu žaloby a aj v tejto časti súd návrh žalobkyne zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, vychádzal zo zásady čiastočného úspechu žalobkyne v bode II. petitu žaloby a neúspešnej v bode I. petitu a v bode III. petitu žaloby a žalovaná bola úspešná v bode I. petitu žaloby. Súd prvej inštancie vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Odvolací súd na odvolanie oboch strán rozsudkom z 31. mája 2022 sp. zn. 14Co/121/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.), vo výroku o náhrade trov konania rozsudok zmenil tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanej proti žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok III.). 5.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nakoľko žalujúca strana trvala na pôvodnom znení ospravedlnenia, nezostávala súdu prvej inštancie iná možnosť, ako v tejto časti žalobu zamietnuť. Odvolací súd sa s týmto názorom okresného súdu stotožnil s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 14Co/273/2016, v ktorom vyslovil názor, podľa ktorého ďalej vec prejednával a rozhodoval okresný súd. Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol: Z citovaného obsahu článku vyplýva, že v každej informácii o donášaní zo strany žalobkyne je uvedené slovo ,,mala“. Ide teda o polemický výraz, nie o tvrdenie faktu. Z obsahu článku je ďalej jednoznačné, že zverejnené tvrdenia vyplývajú z odtajnených depeší amerických diplomatov cez webovú stránku Wikileaks. Žalobou vo veci sa však žalobkyňa domáhala, aby bolo v texte ospravedlnenia uvedené, že priamo žalovaná ju v spornom článku obvinila z takéhoto konania, pričom slovo „obvinil“ sa v ospravedlnení vyskytuje v priamom tvare až 4 krát. Takýto text ospravedlnenia nezodpovedá obsahu žalovaného článku, z ktorého vyplýva, že z odpočúvania nebola žalobkyňa obvinená priamo žalovanou, ale toto tvrdenie vyplýva z iného konkrétne vymedzeného zdroja, na ktorý článok priamo odkazuje. Týmto rozporom sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal a nevyporiadal. V odôvodnení rozsudku chýba tzv. test proporcionality, ktorým by súd zodpovedal na základné otázky: kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril; s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa v rozhodnom čase bola osobou verejného záujmu. Toto osobitné postavenie v spoločnosti jednak znižuje úroveň ochrany jej osobnostných práv a jednak automaticky vyvoláva tlak na jej súkromie. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 získavanie a rozširovanie informácií o výkone právomoci verejného činiteľa nepredstavuje zásah do jeho práva na súkromie a nepodlieha jeho súhlasu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2012 pri strete práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu je nutné vykonať test proporcionality na zistenie vhodnosti - dostatočne dôležitého cieľa; nevyhnutnosti - potrebnosti použitia zásahu; a primeranosti, resp. vyváženosti zachovania oboch práv. Na základe testu proporcionality mal súd prvej inštancie dospieť k odpovedi, ktorá sloboda mala byť v prejednávanej veci uprednostnená; teda, či právo na ochranu osobnosti žalobkyne v pozícii osoby verejného záujmu, alebo právo na slobodu prejavu žalovanej. Až následne mal vyhodnotiť dôvodnosť a mieru uspokojiteľnosti práva žalobkyne na ochranu osobnosti zverejnením sporného článku za predpokladu, že požadovaná morálna satisfakcia zverejnením ospravedlnenia by zodpovedala obsahu zverejneného článku. V predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 14Co/273/2016 bolo jasne a zrozumiteľne vyhodnotené a konštatované odvolacím súdom, že žalobou vo veci sa žalobkyňa domáha, aby bolo v texte ospravedlnenia uvedené, že priamo žalovaná ju v spornom článku obvinila z uvedeného konania, pričom slovo „obvinil“ sa v ospravedlnení vyskytuje v priamom tvare až 4 krát. Takýto text ospravedlnenia nezodpovedá obsahu žalovaného článku, z ktorého vyplýva, že z odpočúvania nebola žalobkyňa obvinená priamo žalovanou, ale toto tvrdenie vyplýva z iného konkrétne vymedzeného zdroja, na ktorý článok priamo odkazuje. Týmto rozporom sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal a nevyporiadal. Preto bolo predchádzajúce rozhodnutie v časti zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd sa dôsledne riadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu a vec znovu prejednal a správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že okresný súd vyvodil nesprávny právny záver, keď zamietol žalobu z dôvodu, že z jej strany nedošlo k zmene petitu žaloby, pretože krajský súd jednoznačne prvoinštančnému súdu uložil povinnosť v ďalšom konaní primárne vykonať test proporcionality žalovaného zásahu na ochranu osobnosti v naznačovanom smere, a podľa výsledku vyhodnotiť, či došlo alebo nedošlo k žalovanému zásahu, a ak došlo k zásahu, tak v akej miere boli osobnostné práva žalobkyne porušené, a či je dôvodná navrhovaná morálna satisfakcia požadovaného ospravedlnenia, a či text samotného ospravedlnenia zodpovedá obsahu zverejneného článku. 5.2. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu poukázal na to, že v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd síce uložil okresnému súdu vykonať test proporcionality, ale iba za predpokladu, že požadovaná morálna satisfakcia zverejnením ospravedlnenia by zodpovedala obsahu zverejneného článku. Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie preto, že požadovaná morálna satisfakcia zverejnením ospravedlnenia nezodpovedala obsahu zverejneného článku, uložil okresnému súdu tento rozpor skúmať a bolo vecou žalobkyne, či svoju žalobu prehodnotí, najmä pokiaľ ide o petit žaloby a tento upraví tak, aby mohol okresný súd pokračovať v skúmaní dôvodnosti žaloby aj vykonaním testu proporcionality, ktorý mu uložil odvolací súd vykonať iba za predpokladu, že bude text samotného ospravedlnenia zodpovedať obsahu zverejneného článku. Keďže žalobkyňa v zmysle názoru odvolacieho súdu nepostupovala, okresný súd žalobu zamietol. Navyše aj žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne správne konštatovala a zdôraznila, že odvolací súd predpokladal, že v ďalšom prvoinštančnom konaní žalobkyňa zareaguje na právny názor odvolacieho súdu a zmení petit žaloby vo formulácii ospravedlnenia, nakoľko znenie ospravedlnenia je zrejme neprimerané vo vzťahu k obsahu, zneniu žalovaného článku a odstráni tak zjavnú nedôvodnosť žaloby v tejto časti, a preto bude potrebné vykonať v prvoinštančnom konaní test proporcionality. Žalobkyňa však v prvoinštančnom konaní znenie petitu v časti znenia ospravedlnenia nezmenila a nenavrhla ani žiadne doplnenie dokazovania. Keďže žalobkyňa ani po oboznámení sa s právnym názorom odvolacieho súdu neupravila znenie ospravedlnenia, ktoré je vo vzťahu k obsahu žalovaného článku zrejme neprimerané, a preto zjavne nedôvodné, súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie testu proporcionality za potrebné. Aj keby z testu dospel k záveru, že zverejnením žalovaného článku bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť. 6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.