1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. H. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Prievidza (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 18. októbra 2023, sp. zn. 2T/20/2018, uznal obvineného T. H. za vinného v bode 1/ zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm.
1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd v prípade obžaloby č. 2 Pv 401/17/3307-61 z 8. februára 2018 (bod 1/) obvinenému uložil
2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5, § 39 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd obvinenému uložil peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) eur.
3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obvinenému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli uložené obvinenému T. H. rozsudkom Okresného súdu Prievidza z
zák. u obvineného T. H. upustil od uloženia súhrnného trestu
zák., pretože mal zato, že trest odňatia slobody v trvaní 66 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza z
1 Tr. por. súd obvinenému T. H. uložil povinnosť uhradiť R. W. H., a.s., pobočka Q., H. XXXX, XXX XX Q. , IČO: XXX XX XXX škodu vo výške 117,20 eur.
1 Tr. por. súd poškodeného Q. M., nar. XX. I. XXXX, bytom H. č. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) na podklade odvolania obvineného T. H. a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) rozhodol rozsudkom zo 17. septembra 2024, sp. zn. 2To/18/2024, tak, že postupom
1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku všetky výroky o uložených trestoch a o zrušení skoršieho rozsudku v prípade skutku v bode 1/ a
3 Tr. por. obvinenému pre skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku uložil
2 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024 s použitím § 36 písm. p), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 43 Tr. zák. súhrnný a ďalší trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd súčasne zrušil výroky o trestoch, ktoré boli obvinenému uložené rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 31. júla 2018, sp. zn. 3T/135/2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
2 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) eur.
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obvinenému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
por. súd odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné. Dňa 16. mája 2025 podal obvinený T. H. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jána Kokindu písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., a síce rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v intenciách uplatneného dovolacieho dôvodu namietal nepoužitie zásady in dubio pro reo v prípade skutku pod bodom 1/. Mal za to, že súdy pochybili pri hodnotení výpovede poškodenej F. Ď. na hlavnom pojednávaní pred prvým zrušením veci krajským súdom, pretože táto výpoveď je nedôveryhodná, nakoľko poškodená svoju výpoveď niekoľkokrát menila a zároveň nevyhodnotili vyjadrenie poškodenej z 24. septembra 2019, kde jasne uviedla, že k žiadnemu vydieraniu nedošlo a že ju mrzí, že ho krivo obvinila a má z toho pocit viny. Uviedol, že k podaniu trestného oznámenia poškodenú nabádala jej matka, čo vyplýva z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra 2022. Taktiež súdy nevzali do úvahy hodnotenie profilu poškodenej znaleckým posudkom PhDr. P..
názoru obvineného preto nie je možné jednoznačne ustáliť záver, že z jeho strany došlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu vydierania. Záverom dovolania poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tdo/39/2016 a 6Tz/10/2001, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 224/2004. Na podklade uvedeného preto obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech a
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajskému súdu, ako aj rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu vydierania pod bodom 1/ a
1 Tr. por. prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor podaním zo 4. júna 2025, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozsudku okresného súdu v spojení s právnymi závermi rozsudku krajského súdu. Uviedol, že stíhané skutky boli správne posúdené v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona a vo veci nebola popretá zásada in dubio pro reo, pretože súdy o úplnosti a pravdivosti usvedčujúcich dôkazov nemali pochybnosť, čím boli vyvrátené obhajobné tvrdenia obvineného a usvedčujúce dôkazy neboli pred súdom spochybnené do tej miery, že by ich súd vyhodnotil ako nedôveryhodné. Mal za to, že aplikácia tejto zásady v dovolaní nie je prípustná, a teda namietanie jej neuplatnenia nezakladá obvineným uplatnený dovolací dôvod. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného T. H. postupom
c) Tr. por. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dňa 31. júla 2025 bolo dovolanie obvineného T. H. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na konanie a rozhodnutie. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. In concreto k dovolacej argumentácii obvineného sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o namietanie vierohodnosti svedeckej výpovede a hodnotenie skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov, najvyšší súd upriamuje pozornosť dovolateľa na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por., v zmysle ktorého je z dovolacieho prieskumu vylúčené posudzovanie a zasahovanie do správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu veci. Keďže obhajobná polemika s vykonaným dokazovaním je polemikou skutkovou, dovolací súd, súc viazaný vyššie zmienenou negatívnou podmienkou dovolacieho prieskumu, uvedené námietky nebol oprávnený preskúmavať. Pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania a tým nesprávne zisteného skutkového stavu veci, najvyšší súd pripomína, že ide o otázky skutkové, ktoré nie je v dovolacom konaní oprávnený podrobiť svojej prieskumnej právomoci. V súvislosti s uvedeným poukazuje najvyšší súd aj na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, a síce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 3/2011: Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. V argumentačnej zhode s vyššie citovaným stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu dôvodí v tejto veci rozhodujúci senát najvyššieho súdu, že uvedené závery možno prijať i o ostatných zložkách skutkovej podstaty trestného činu, keďže všetky (ako určitá imateriálna normatívna kategória) sú len kvalifikačnou reflexiou skutkového deja v normatívnom jazyku, a preto nie je možné v dovolacom konaní skúmať, pod zásterkou namietania nesprávne kvalifikovanej subjektívnej/objektívnej stránky trestného činu, v konečnom dôsledku nesprávnosť súdmi nižších stupňov zisteného a ustáleného skutku. Dovolací súd má za to, že skutok v bode 1/ ustálený súdmi v pôvodnom konaní vzhľadom na naplnenie všetkých znakov objektívnej a subjektívnej stránky bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu zločinu vydierania upravenú v Trestnom zákone. V tejto súvislosti dovolací súd len odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu a rovnako tak rozsudku krajského súdu, ktoré vo vzťahu k právnej kvalifikácii zločinu vydierania
1, ods. 2 písm.
1 písm. i) Tr. por. nie je daný, a preto dovolanie obvineného T. H. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.