Najvyšší súd 6 Cdo 202/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne SLOVENSKÉ OBCHODNÉ ZDRUŽENIE a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 77, IČO: 35 715 774, proti ţalovanej ECOPRESS a.s., so sídlom v Bratislave, Seberíniho č. 1, IČO: 31 333 524, zastúpenej JUDr. Róbertom Pruţinským, advokátom so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, o zverejnenie tlačovej opravy a o peňažnú náhradu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19 C 93/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2011 sp. zn. 3 Co 149/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) z
- decembra 2009 č. k. 19 C 93/2008-113 v spojení s opravným uznesením z
- januára 2011 č. k. 19 C 93/2008-141, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť do 7 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku „Hospodárske noviny“ opravu v znení špecifikovanom vo výroku rozsudku, a ktorým jej bola uloţená aj povinnosť zaplatiť ţalobkyni peňaţnú náhradu v sume 4 979,08 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tieţ povinnosť zaplatiť jej v rovnakej lehote aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 365,13 EUR a z trov právneho zastúpenia 865,97 EUR. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 2 6 Cdo 202/2012 Dovolanie odôvodnila vadou konania spočívajúcou v odňatí jej moţnosti konať pred súdom. K tejto vade malo dôjsť tým, ţe súdy sa nezaoberali jej tvrdením o tom, ţe jej nevznikla povinnosť uverejniť opravu podľa tlačového zákona, nakoľko ţiadosť o uverejnenie opravy nemala predpísané náleţitosti, ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej námietkou o irelevancii vykonaného dôkazu obhliadkou miesta sídla ţalobcu, ţe bolo porušené jej právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a zásada rovnosti účastníkov, a ţe odôvodnenie výšky priznanej peňaţnej náhrady bolo zaloţené na nesprávnych úvahách. Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto 3 6 Cdo 202/2012 samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala ţalobkyňa a ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať pred súdom. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a aj jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. Tým sa prakticky stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa aj v tej časti, v ktorej tento súd (vychádzajúc zo skutkových zistení, ktoré podľa ním uskutočneného hodnotenia dôkazov vyplynuli z vykonaného dokazovania) výslovne konštatoval, ţe ţiadosť ţalobkyne o tlačovú opravu mala všetky zákonom vyţadované náleţitosti. Dovolacia námietka ţalovanej, ţe sa súdy nezaoberali jej tvrdením o tom, ţe jej nevznikla povinnosť uverejniť tlačovú opravu, preto nebola dôvodná. Samotnou správnosťou právneho záveru súdov v tejto otázke sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretoţe v súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania z hľadiska existencie vád konania v zmysle § 237 O. s. p. nemôţe posudzovať správnosť právneho posúdenia veci súdmi v základnom konaní. Prípadne nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá; dovolací súd by sa ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Dôvodná nebola ani dovolacia námietka, ţe odvolací súd sa nezaoberal tvrdením ţalovanej o irelevancii vykonaného dôkazu obhliadkou miesta sídla ţalobkyne. Pokiaľ totiţ odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny poukazujúc na správnosť skutkových záveroch súdu prvého stupňa, znamená to, ţe sa stotoţnil so skutkovými závermi vyvodenými súdom prvého stupňa z hodnotenia tohto dôkazu v súvislosti aj s inými vykonanými dôkazmi. Tým dal dostatočne najavo, ţe tvrdenie ţalovanej o irelevancii uvedeného dôkazu nepovaţoval za opodstatnené. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 3.12.2009 je zrejmé, ţe ţalovaná prostredníctvom svojho kvalifikovaného právneho zástupcu mala moţnosť bezprostredne reagovať na listinné dôkazy (aj s prihliadnutím na ich povahu a obsah) predloţené na tomto pojednávaní ţalobkyňou a teda vyjadriť sa k nim. Pokiaľ túto moţnosť nevyuţila, resp. na situáciu reagovala tak, ţe ţiadala, aby súd na tieto dôkazy neprihliadal alebo aby pojednávanie odročil za účelom vyjadrenia sa k nim, nemoţno postup súdu prvého stupňa, ktorý pojednávanie neodročil, ale vo veci rozhodol, hodnotiť ako postup odnímajúci 4 6 Cdo 202/2012 ţalovanej moţnosť konať pred súdom. Neodročenie pojednávania za účelom poskytnutia dodatočného časového priestoru na vyjadrenie sa k predloţeným listinným dôkazom totiţ bez ďalšieho nezakladá porušenie zásady kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania a porušenie princípu rovnosti účastníkov tohto konania. K odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom nedošlo ani tým, ţe podľa jej názoru mali súdy zaloţiť odôvodnenie výšky priznanej peňaţnej náhrady na nesprávnych úvahách. Ako uţ bolo uvedené vyššie, správnosťou úvah, t. j. právnych záverov súdov v základnom konaní, by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Prípadné nesprávne právne posúdenie veci však samo o sebe nie je spôsobilé zaloţiť prípustnosť podaného dovolania. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudky oboch súdov vo vzájomnej spojitosti (bez toho, aby dovolací súd mohol posudzovať ich vecnú správnosť) spĺňajú poţiadavky na riadne odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďţe nimi bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová