Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/49/2024 Identifikačné číslo spisu: 6120428700 Dátum vydania rozhodnutia: 27.08.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 20.

§ 420písm.

f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 21.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
3. c)ktorá je rozhodovaná rozdielne. 22. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky jeho prípustnosti vyplývajúce v danom prípade z ustanovení § 420 písm.
4. f)a § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 23. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu

§ 420písm.

1. f)CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ustanovenie § 420 písm.
2. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania len v tom prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosiahla značnú, resp. výraznú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. 24. Obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (IV. ÚS 22/04 a I. ÚS 50/04). 25. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namieta, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, keďže odvolací súd sa iba stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie a neuviedol žiadne vlastné úvahy. Odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií považuje dovolateľka za nedostatočné, keďže sa podľa jej názoru nevysporiadali s namietanými skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie sporu. 26. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neobmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale sa stručne vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami. Kľúčovou námietkou bolo tvrdenie žalovanej, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dodatku č. 1 k podnájomnej zmluve a z tohto dôvodu mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného za mesiac október 2020 v sume 2 808 eur (t. j. zníženej oproti dohode v podnájomnej zmluve), ktorú sumu žalovaná akceptovala, keďže odvolaciemu súdu v petite svojho odvolania navrhla, aby bola zaviazaná len na zaplatenie uvedenej sumy. Túto námietku žalovaná uplatnila aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa ňou pomerne podrobne zaoberal v odseku 46 odôvodnenia svojho rozhodnutia (strany 8 až 10) so záverom, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému a účinnému uzavretiu dodatku č. 1 k podnájomnej zmluve (a teda k úprave nájomného), pretože žalovaná nepreukázala, že prijatie návrhu dodatku č. 1 došlo účinne do dispozičnej sféry žalobcu a kedy sa tak stalo, t. j. ktorým okamihom by sa dodatok č. 1 považoval za uzavretý (platný a účinný). Žalovaná síce uviedla, že podpísaný dodatok č. 1 zaslala žalobcovi obyčajnou poštou, ale uvedenú skutočnosť nijako nepreukázala a toto jej tvrdenie bolo žalobcom účinne popreté, keď v zmysle § 43a ods. 3 OZ bol návrh na uzavretie dodatku č. 1 žalobcom účinne odvolaný, keďže dňa 10. augusta 2020 odoslal na poštovú prepravu odvolanie návrhu na uzavretie dodatku č. 1, ktoré bolo žalovanej preukázateľne doručené dňa 11. augusta 2020 o 10:48 hod. Dodatok podpísaný žalovanou bol žalobcovi doručený až dňa 13. augusta 2020 spolu s listom z 12. augusta 2020, označeným ako výpoveď z nájmu. Žalobcom účinne odvolaný návrh dodatku č. 1 nemohol byť potom žalovanou platne prijatý po dátume 11. augusta 2020, aj keď obsahoval dátum uvedený na dodatku 25. júna 2020. V platnosti preto zostala cena nájmu dohodnutá medzi zmluvnými stranami v podnájomnej zmluve z 28. februára 2018 (nedošlo k jej zníženiu tak, ako sa navrhovalo v dodatku č. 1) a žalobca oprávnene vystavil žalovanej faktúru č. 023 za mesiac október 2020 v sume 4 212 eur. Žalovaná počas konania na súde prvej inštancie potvrdila, že túto faktúru nezaplatila ani čiastočne (v sume 2 808 eur), pretože sa chcela vyhnúť tomu, aby sa čiastkové plnenie považovalo za uznanie celkovej sumy. K uvedenej argumentácii žalovanej sa odvolací súd vyjadril v odsekoch 9 až 16 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Preto je neopodstatnená dovolacia námietka a argumentácia žalovanej, že odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšej inštancie je nedostatočné a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nepreskúmateľné. 27. Dovolací súd ďalej uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní nenamietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke platnosti podnájomnej zmluvy. Argumentáciu, že v prípade absolútnej neplatnosti však nastáva iná situácia v hodnotení dôkazov, pri určovaní výšky nájmu, taktiež má absolútna neplatnosť podnájomnej zmluvy význam pri uplatňovaní zmluvnej pokuty, žalovaná uviedla po prvýkrát až v dovolaní podanom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V dovolaní žalovaná tiež uviedla, že na absolútnu neplatnosť tejto zmluvy bolo v konaní poukázané, avšak súd prvej inštancie ju neskúmal. Toto tvrdenie žalovanej nie je pravdivé, pretože nevyplýva z obsahu spisu, vrátane odvolania. Až v elektronickom podaní, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 28. augusta 2023, t. j. po podaní odvolania zo strany žalovanej a uplynutí lehoty na jeho podanie žalovaná oznámila, že v inom konaní vedenom na rovnakom súde medzi rovnakými stranami sporu (ktorého predmetom je nájomné za iné obdobie) súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci považoval podnájomnú zmluvu za absolútne neplatnú. Prílohou tohto podania je zápisnica z pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/109/2020 z 5. mája 2023 (t. j. po podaní odvolania v predmetnej veci), v ktorej je zaprotokolované vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej (ten istý ako v predmetnej veci): pravdupovediac som neskúmal platnosť podnájomnej zmluvy, mám však za to, že žalobca nemôže sám sebe prenajímať nehnuteľnosť. Z uvedeného vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že až do konania tohto pojednávania sa tento otázkou platnosti predmetnej podnájomnej zmluvy vôbec nezaoberal. Dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a ex offo prihliada iba na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Z odseku 11 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa k otázke (ne)platnosti predmetnej podnájomnej zmluvy vyjadril v tom smere, že túto otázku neriešil s poukazom na nemožnosť rozširovať odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania a zároveň poukázal na to, že sa jedná o novotu, keďže žalovaná túto námietku nevzniesla v konaní na súde prvej inštancie a ani v podanom odvolaní a nepreukázala splnenie zákonných dôvodov pre uplatnenie novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Odvolací súd tiež vyslovil názor, že súd prvej inštancie považoval podnájomnú zmluvu za platnú, voči čomu žalovaná včas nenamietala. Dovolací súd poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm.
3. h)CSP] len v súvislosti s posúdením jedinej spornej otázky (ako uviedla), a to či došlo k doručeniu dodatku č. 1 k podnájomnej zmluve z 28. februára 2018 žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami vôbec sporné, či podnájomná zmluva je alebo nie je platná. 28. Civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, a preto je súd v tomto konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podopreté relevantnými dôkazmi. Každá strana sporu má povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť ich dôkazmi tak, ako to vyplýva z článku 8 CSP. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v konaní na súde prvej inštancie a ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevzniesla námietku absolútnej neplatnosti podnájomnej zmluvy. Súdy oboch inštancií sa preto touto námietkou ani nezaoberali. Podnájomnú zmluvu považovali za platnú (až do jej ukončenia výpoveďou zo strany žalovanej) a v konaní sa zaoberali len hlavnou spornou otázkou, a to či došlo alebo nedošlo k platnému a účinnému uzavretiu dodatku č. 1 k podnájomnej zmluve z 28. februára 2018. Námietku možnej neplatnosti podnájomnej zmluvy, uplatnenú žalovanou až po podaní odvolania a uplynutí lehoty na jeho podanie, v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 28. augusta 2023, odvolací súd považoval za novotu, pričom konštatoval, že žalovaná nepreukázala splnenie zákonných dôvodov pre uplatnenie takejto novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), s čím dovolací súd vyjadruje súhlas. 29. Aby došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP, musí ísť o prípad, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu došlo k porušeniu procesného práva strany, pričom miera porušenia tohto procesného práva nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade dovolací súd nezistil žiadnu vadu zmätočnosti, resp. taký procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorý by bol v rozpore s CSP a jeho následkom by bolo závažné porušenie procesného práva žalovanej, ktoré by v dôsledku svojej intenzity a relevantnosti znamenalo porušenie jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP. Odvolací súd sa námietkami žalovanej v odvolaní zaoberal a vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a zároveň sa vyjadril aj k novote, ktorú žalovaná uplatnila až v priebehu odvolacieho konania, po podaní odvolania a uplynutí lehoty na jeho podanie. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšej inštancie spĺňajú náležitosti ustanovené zákonom (§ 220 ods. 2, § 393 ods. 2 CSP), nie sú nepreskúmateľné, pričom odvolací súd ako aj súd prvej inštancie sa zaoberali a vysporiadali s rozhodujúcimi (kľúčovými) argumentmi žalovanej, ktoré boli ňou namietané vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej. Odvolací súd posudzuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu a výlučne podľa odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Za obsahové vymedzenie odvolania je vždy zodpovedný odvolateľ (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 z 19. októbra 2023), pričom v zmysle § 373 ods. 1 CSP platí, že nedostatočné obsahové vymedzenie odvolania nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by súdy mali odvolateľa vyzývať. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva pre odvolací súd povinnosť odvolaciu argumentáciu odvolateľa dotvárať, resp. dopĺňať. S poukazom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 420 písm.
6. f)CSP. 30. Dovolateľka ďalej prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v prípade, ak je prípustnosť dovolania vyvodzovaná z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, je dovolateľka v zmysle § 432 CSP povinná uviesť, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a takto uplatnený dovolací dôvod vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (čo logicky predpokladá uviesť, ako by mala byť vec posúdená správne). O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľkou. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v danom prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlila, konkretizovala a náležite doložila, že je daný dôvod prípustnosti dovolania v zmysle citovaného ustanovenia. Povinnosťou dovolateľky je tiež vymedziť relevantnú právnu otázku, uviesť, ako ju riešil odvolací súd a zároveň uviesť, ako mala byť táto otázka riešená správne (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018). 31. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Z obsahu dovolania nevie dovolací súd vyabstrahovať právnu otázku relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 CSP, t. j. takú, ktorú by odvolací súd riešil a na ktorej riešení by založil napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ by touto otázkou mala byť otázka (ne)platnosti podnájomnej zmluvy, tak z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa touto otázkou nezaoberal a neriešil ju, s poukazom na nemožnosť rozširovať odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ako aj s poukazom na to, že sa jedná o novotu a žalovaná nepreukázala splnenie zákonných dôvodov pre uplatnenie novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Keďže dovolací súd nie je treťou inštanciou, nie je oprávnený riešiť tie právne otázky, ktoré neboli riešené súdmi nižšej inštancie a na riešení ktorých tieto súdy nezaložili svoje rozhodnutia. Inak povedané, dovolací súd sa v dovolacom konaní nemôže zaoberať posudzovaním právnej otázky neriešenej v konaní pred súdmi prvej a odvolacej inštancie. 33. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
7. f)CSP z dôvodov, ktoré tvrdila v dovolaní. Zároveň v časti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 432 v spojení s § 421 CSP nie je dovolanie odôvodnené tak, ako to vyžaduje zákon (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm.
8. c)a písm.
9. f)CSP. 34. V dovolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 35. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.