Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/106/2024 Identifikačné číslo spisu: 3722201390 Dátum vydania rozhodnutia: 14.08.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 207

CMP je potrebné odlišovať od jeho postavenia úradnej osoby v rámci dedičského konania a rovnako je potrebné rozlišovať aj medzi úpravou procesného postupu likvidácie dedičstva a samotným priamym predajom, ktorý sa v zásade neodlišuje od bežných predajov medzi fyzickými osobami. Nemá preto oporu v právnych predpisoch dovodzovať pri priamom predaji v zmysle § 207 CMP obdobné povinnosti, ako normujú predpisy z oblasti obstarávania, na ktoré poukazuje žalobkyňa, ani formou analógie. 2.

1. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ako vecne správne potvrdil. 2.
2. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanej však odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania napriek jej úspechu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP).
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP a § 420 písm. f) CSP. 3.
4. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka vymedzila právnu otázku: „Ponuka žalovanej bola z hľadiska práva prakticky totožná s inzerciou. Postavenie notára voči kupujúcim pri

§ 207

CMP je však potrebné odlišovať od jeho postavenia úradnej osoby v rámci dedičského konania a rovnako je potrebné rozlišovať aj medzi úpravou procesného postupu likvidácie dedičstva a samotným priamym predajom, ktorý sa v zásade neodlišuje od bežných predajov medzi fyzickými osobami. Nemá preto oporu v právnych predpisoch dovodzovať pri priamom predaji v zmysle § 207 CMP obdobné povinnosti, ako normujú predpisy z oblasti obstarávania, na ktoré poukazuje žalobkyňa. To ani formou analógie.“ A právnu otázku: Je povinnosť notára ako súdneho komisára uzatvoriť kúpnu zmluvu pri likvidácii dedičstva? 3.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.

1. f)CSP uviedla, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné aj podľa § 420 písm.
2. f)CSP, nakoľko ide o rozhodnutie súdu vo veci samej, odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm.
3. f)CSP (v spojení s § 431 ods. 1 CSP), a teda uplatňuje kumuláciu dôvodov dovolania podľa § 420 a s § 421 CSP. 3.3. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby dovolací súd postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu (§ 48 ods. 3 CSP) a aby uznesením podľa § 451 ods. 1 CSP zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/3/2023, zo dňa 31. 01. 2024 podľa § 449 ods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť. 6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP tak, že nastolil dve právne otázky: Prvá je na str. 77 dovolania žalobkyne a znie: „Ponuka žalovanej bola z hľadiska práva prakticky totožná s inzerciou. Postavenie notára voči kupujúcim pri

§ 207

CMP je však potrebné odlišovať od jeho postavenia úradnej osoby v rámci dedičského konania a rovnako je potrebné rozlišovať aj medzi úpravou procesného postupu likvidácie dedičstva a samotným priamym predajom, ktorý sa v zásade neodlišuje od bežných predajov medzi fyzickými osobami. Nemá preto oporu v právnych predpisoch dovodzovať pri priamom predaji v zmysle § 207 CMP obdobné povinnosti, ako normujú predpisy z oblasti obstarávania, na ktoré poukazuje žalobkyňa. To ani formou analógie.“ (právna otázka č. 1). Druhá právna otázka je nastolená nasledovne: Je povinnosťou notára ako súdneho komisára uzatvoriť kúpnu zmluvu pri likvidácii dedičstva? (právna otázka č. 2) 9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 11. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 12. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená právna otázka č. 1 je len citácia z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (bod 23) bez vymedzenia, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom. Je zrejmé, že odvolací súd sa v závere svojho rozhodnutia snažil žalobkyni vysvetliť rozdiel medzi verejným obstarávaním (argumentácia žalobkyne), ktoré je vysoko regulované vzhľadom na verejný záujem a likvidáciou dedičstva, ktorú v podstate prirovnal k bežným predajom medzi fyzickými osobami, čo sa speňažovania majetku týka. Z tejto časti rozhodnutia tak nevyplýva žiadna právna otázka a tak je potrebné konštatovať, že právna otázka č. 1 nie je vymedzená spôsobom podľa § 432 CSP. 13. Dovolací súd ďalej uvádza, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP je relevantná právna otázka, ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil svoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej praxi nezaoberal. Čo sa týka právnej otázky č. 2: Je povinnosťou notára ako súdneho komisára uzatvoriť kúpnu zmluvu pri likvidácii dedičstva?, je potrebné uviesť, že tiež nespĺňa kritérium prípustnosti, pretože opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho (i prvoinštančného) súdu. V danom prípade spor spočíval na tej právnej otázke, či existuje medzi stranami právny vzťah, z ktorého by vyplývalo právo žalobkyne (ako záujemcu o ponúkané nehnuteľnosti) žiadať o súdne nahradenie prejavu vôle notárky v rámci likvidácie dedičstva. Uvedené má súvis s aktívnou vecnou legitimáciou. Súdy sa tak zamerali na skúmanie toho, či je žalobkyňa nositeľkou tohto práva (zo zákona alebo z iného právneho úkonu) a nie to, či je notárka povinná pri likvidácii dedičstva uzavrieť kúpnu zmluvu. Vecná legitimácia je procesná podmienka a súdy ju skúmajú ex offo. Zhodne dospeli k záveru, že žalobkyňa toto právo nemá. Z toho vyplýva, že dovolateľkou nastolená právna otázka č. 2 nie je otázkou, ktorú odvolací súd riešil, resp. na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Riešenie právnej otázky č. 2, ako ju vymedzila dovolateľka by prichádzalo do úvahy len vtom prípade, ak by medzi žalobkyňou a notárkou vznikol právny vzťah, z ktorého by toto právo vyplývalo, to sa však, ako je vyššie uvedené, nepotvrdilo. 13.1. Dovolací súd podotýka, že pre záver o tom, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP. Dovolací súd tak uzaviera, že riešenie predmetnej právnej otázky by malo iba akademický charakter a vo vzťahu k predmetnej veci ju nemožno považovať za rozhodujúcu, keďže na jej riešení nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Odmietnutie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby bolo pre rozhodnutie sporu kľúčové. Je nevyhnutné pripomenúť, že cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane reálnu ochranu jej práva. Dovolateľom nastolená právna otázka mala v danom prípade iba právnu teoretickú povahu a jej zodpovedanie dovolacím súdom by neviedlo k zrušeniu alebo k zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Bolo by preto nadbytočné poskytnúť odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku, ktorú ešte dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi neriešil. 14. Dovolací súd preto uzatvára, že predložená argumentácia nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá ust. § 421 ods. 1 písm.
2. b)v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod tak nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP. 15. Dovolateľka zároveň namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm.
3. f)CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 17. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
4. f)CSP, sú
5. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
6. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
7. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 18. K namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
8. f)CSP najvyšší súd uvádza, že dovolateľka v dovolaní presviedča najvyšší súd o možnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a 421 CSP. K tomuto dovolací súd uvádza, že kumulácia dôvodov je prípustná. Je však potrebné konštatovať, že samotná kumulácia dovolacích dôvodov automaticky nezakladá vadu zmätočnosti. Uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 je podmienené jeho odôvodnením. Aby sa naplnil dovolací dôvod podľa § 420 písm.
9. f)CSP, je dovolateľ povinný identifikovať „vadu zmätočnosti“, ktorá porušila jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo sa však nestalo v danom prípade. 19. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm.
10. f)CSP je nedôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm.
11. b)CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP). 20. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.