← Slovensko

určenie vlastníckeho práva

Obsah (4)§ 396§ 444§ 420§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/91/2023 Identifikačné číslo spisu: 1400899891 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

ktorých vyjadrení otec žalovaného 1/ - L. X. S.. - v roku 1939 narukoval do nemeckého wehrmachtu a v roku 1943 bol prepustený z armády následkom získania slovenského občianstva, po návrate domov si prenajal poľnohospodárske pozemky v extraviláne obce B. za účelom poľnohospodárskej výroby, na ktorých L. X. S.. hospodáril aj po skončení vojny. V r. 1965 po odchode L. X. S.. do dôchodku uvedené pozemky obhospodaroval žalovaný 1/, tieto pozemky užíval 34 rokov dobromyseľne ako vlastník. Z vykonaného dokazovania dovodil súd prvej inštancie, že absentuje základná podmienka nevyhnutná pre naplnenie vydržania, keď z PK vložiek jednoznačne vyplýva, že parcely na týchto vložkách boli konfiškované

nariadenia č. 108/1945 Zb. SNR, tieto nehnuteľnosti boli na základe konfiškačných rozhodnutí skonfiškované pôvodným násilne odsunutým pozemkovoknižným vlastníkom „po odsunutých Nemcoch“ a vlastnícke právo k nim prešlo na Československý štát. Ako domnelý titul držby, ktorá mala byť spôsobilou pre vydržanie, sa označovalo odovzdanie pozemkov Nemcami, ktoré však nemohlo založiť dobrú vieru u právneho predchodcu žalovaného 1/, keďže v čase ujatia sa držby muselo byť právnemu predchodcovi žalovaného 1/ ako roľníkovi jasné, že k zavŕšeniu dobrej viery bol v tom čase potrebný zápis príslušného súdu do pozemkovej knihy, k čomu však nedošlo - právny predchodca žalovaných sa teda objektívne nemohol domnievať, že mu pozemky patria, keďže i napriek vojnovým časom bolo vždy nepochybné, že k prevodu vlastníctva je potrebné právoplatné rozhodnutie príslušného súdu. Konštatoval, že ak právny predchodca žalovaného 1/ bol v právnom omyle, tak tento právny omyl je neospravedlniteľný, keď o absencii dobrej viery svedčí i vyhlásenie W. L., ktorá bola použitá pri spisovaní sporných osvedčení, z ktorých vyplynulo, že za sporné pozemky sa platilo Československému štátu nájomné. Už len táto okolnosť sama osebe svedčí o tom, že žalovaný 1/ a aj právny predchodca žalovaného 1/ mal vedomosť, že mu pozemky nepatria, lebo platil nájomné, nemohol tak nadobudnúť dobrú vieru, že mu pozemky patria. Súd prvej inštancie poukázal na pripojené dedičské spisy po poručiteľovi - právnom predchodcovi žalovaného 1/ zomr. XX. O. XXXX (riadne dedičské konanie a dedičské konanie o novoobjavenom majetku sp. zn. D 133/88 a sp. zn. 60D/5/2011), kde ani v jednom z týchto konaní dedičia, ani žalovaný 1/ neoznačili sporné pozemky za predmet dedičstva; ak by totiž pozemky nadobudol právny predchodca žalovaného 1/, tak by ich nemohol vydržať sám žalovaný 1/, ale tieto mali byť zahrnuté do dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného 1/, v ktorom by pripadli i ďalším dedičom. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 1/ mal postupovať

reštitučných predpisov, čo nevykonal. K námietke žalovaných, že pozemky nie sú dostatočne identifikované, súd prvej inštancie uviedol, že sporné pozemky boli dostatočne identifikované geometrickým plánom, geometrický plán je technickým podkladom pre právne úkony, verejné listiny a iné listiny potvrdzujúce práva k nehnuteľnostiam a slúži aj ako podklad na vklad a záznam do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za to, že hoci právny základ sporu vychádza z toho istého právneho titulu (t. j. posúdenia vydržania žalovaným 1/), tak žalovaní majú postavenie samostatných účastníkov konania, t. j. jedná sa o samostatné spoločenstvo účastníkov konania a nie spoločenstvo nerozlučné. Súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, čo je predmetom konania, keďže identifikácia vyplývala z priloženého geometrického plánu. Súd prvej inštancie dôvodil, že keďže žalovaný 2/ si odvodzoval vlastnícke právo na základe prevodov uskutočnených od žalovaného 1/, tak ani žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo a to vzhľadom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže nadobudnúť viac práv než sám má. Uzavrel, že pred vykonaním inkriminovaného zápisu zmeny vlastníctva pozemkov (na základe osvedčenia vydržania notárskymi zápisnicami) svedčilo vlastníctvo sporných pozemkov práve žalobcovi 2/, čo nakoniec nerozporovali ani žalovaní a vyplýva to aj zo zoznamu poľnohospodárskych nehnuteľností v k. ú. B. konfiškovaných

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR zo

  1. októbra
  2. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
  3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z
  4. októbra 2021 sp. zn. 7Co/207/2019 I. odvolanie žalovaného 1/ voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol, II. odvolanie žalovaného 2/ voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol, III. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, že určil, že žalobkyňa 2/ je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre k. ú B., obec I. -m. č. B., okres I. U. nasledovne: pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 183 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 310 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 317 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 2988 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 1780 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 1145 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 3418 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 3912 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 456 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 686 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/X o výmere 2439 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 143 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, druh pozemku vinica, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 4 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a vo zvyšku žalobu žalobkyne 2/ zamietol, IV. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietol, V. žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi 1/ nárok na plnú náhradu trov konania, VI. žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi 1/ nárok na plnú náhradu trov konania, VII. žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni 2/ nárok na plnú náhradu trov konania a VIII. žalobkyni 2/ a žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. 2.
  5. V rozhodnutí uviedol, že v danom prípade, keď žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľností (ich častí označených dielmi

Geometrického plánu č. 117/99) uvedených iba vo výroku I. (zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. B.) a žalovaný 2/ ako vlastník nehnuteľností uvedených iba vo výroku II. (zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B.Í.) napadli odvolaním rozsudok aj v rozsahu, ktorým bolo určené vlastnícke právo druhého žalovaného, možno konštatovať, že napadnutý rozsudok nebol vydaný v danom rozsahu v neprospech žalovaného 1/ a žalovaného 2/, t. j. odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou. 2.

  1. Odvolacie námietky žalovaných smerujúce k nepreukázania „naliehavosti“ právneho záujmu žalobcov, keď notárske zápisnice NZ 205/99 a NZ 206/99 obsahujúce osvedčenie o vyhlásení žalovaného 1/ o nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania boli spísané v roku 1999 a k uplatneniu práva žalobkyne 2/ určovacou žalobou na súde došlo až pripustením jej vstupu v r. 2019 v priebehu
  2. roku sporu a zároveň, že možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva existovala od účinnosti konfiškačných predpisov z roku 1945, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné s poukazom na charakter vlastníckeho práva ako práva absolútneho, ktoré pôsobí erga omnes (voči všetkým) a je nepremlčateľné. 2.
  3. Z obsahu spisu a zopakovaného dokazovania v odvolacom konaní vyplývalo, že žalobcovia v konaní predložili PK vložky s vyznačením konfiškácie na základe dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. (ďalej aj „DPR“) a konfiškačné listiny (v spojení s Geometrickým plánom č. 117/99 a identifikáciami) PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti o. i. parc. č. XXXX/XX a X parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1811/a/1946 na meno O. P. zo dňa
  5. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1309/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka O. P.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, v súčasnosti o. i. parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1904/a/1946 na meno O. S., č. 1904/b/1946 na meno D. S., č. 1904/c/1946 na meno G. S. a č. 1904/d/1946 na meno D. S. zo dňa 18. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1301/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka D. S.

DPR, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, p.č XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, List čd. 1391/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka Q. P.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/ a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 1/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1749/a/I/196 na meno U. B. zo dňa 05. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1261/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka U. B.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, List čd 1349/49- vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka C. a W. K.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1887/1946 na meno W. S. zo dňa 18. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1323/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka W. S.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1864/a/1946 na meno L. Z. a č. 1864/b/1946 na meno W. Z. zo dňa 17. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1328/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka L. Z.

DPR, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, parc. č. XXXX/X (nie je na LV žalovaných), List čd. 1337/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka D. D.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX/X, v súčasnosti parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1750/a-I/1946 na meno A. B. zo dňa 05. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1320/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka S. W.

DPR, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1834/a/1946-I na meno U. A. a č. 1834/b/1946-I na meno O. A. zo dňa 06. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1351/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka U. A.

DPR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1894/a/1946 na meno W. S., č. 1894/b/1946 na meno O. S., č. 1894/c/1946 na meno W. S. a č. 1894/d/1946 na meno O. S. zo dňa 18. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1269/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka S. W.

DPR, v 1, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1847/1946 na meno D. E. zo dňa 17. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1331/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka D. E.

DPR, PK vložka č. XX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1770/a/I/1946 na meno W. M. a č. 1770/b/I/1946 na meno A. M. zo dňa 05. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1313/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka M. W.

DPR, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1824/a/1946 na meno O. P. a č. 1824/b/1946 na meno A. P. zo dňa 06. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, List čd. 1305/49 - vyznačenie konfiškovaného majetku vlastníka O. P.

DPR. Žalobcovia v konaní predložili konfiškačné rozhodnutia vydané

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností zapísaným (v spojení s Geometrickým plán a identifikáciami) v: PK vložka č. XX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1792/b/1946 na meno A. O. zo dňa 05. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, PK vložka č. XX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX (nie je na LV žalovaných), parc. č. XXXX/X (nie je na LV žalovaných), parc. č. XXXX/XX (nie je na LV žalovaných), parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1912/a/I/1946 na meno W. S. zo dňa 18. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, PK vložka č. XX - pôvodne parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, v súčasnosti parc. č. XXXX/X (nie je na LV žalovaných), parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1748/I/1946 na meno X. I. a č. 1748/b/1946 na meno A. I. zo dňa 05. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX/X, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1919/a/1946 na meno O. Š., č. 1919/b/1946 na meno O. Š., č. 1919/c/1946 na meno X. Š. a č. 1919/d/1946 na meno D. Š. zo dňa 18. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1831/a-I/1946 na meno F. A. a č. 1831/b-I/1946 na meno A. A. zo dňa 06. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1855/b/1946 na meno I. L., č. 1855/c/1946 na meno X. L. a č. 1855/d/1946 na meno W. L. zo dňa 17. 09. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX/X, v súčasnosti parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, Konfiškačné rozhodnutie č. 1950/I/1946 na meno X. S., č. 1950/c-I/1946 na meno W. S. zo dňa 17. 10. 1946

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia preukázali, že došlo ku konfiškácii majetku osôb nemeckej národnosti, vo vzťahu ku ktorým predložili konfiškačné rozhodnutia ku dňu

  3. Tvrdenia žalovaných o prípadných vadách v konfiškačnom konaní vydaného rozhodnutia vyhodnotil ako nespôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho práva tu nebol právny akt, ale dekrét samotný.

názoru odvolacieho súdu v prípadoch, ako je tento, je v záujme spravodlivého rozhodovania uplatňovanie všeobecného princípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, je požiadavka preukazovať existenciu právnych úkonov (rozhodnutí) nepatričná, lebo aj tu v pochybnostiach platí zásada prezumpcie ich správnosti. Uzavrel, že všetok majetok zapísaný vo vyššie uvedených PK vložkách pre k. ú. B., pôvodne vo vlastníctve tam zapísaných osôb, bol skonfiškovaný, v dôsledku čoho nadobudol vlastníctvo Československý štát. 2.

  1. Vo vzťahu k ostatným sporným pozemkom skonštatoval, že konfiškačné rozhodnutia ani PK vložky s vyznačením konfiškácie (akékoľvek dokumenty preukazujúce konfiškáciu) neboli žalobcami predložené vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností zapísaným (v spojení s Geometrickým plán a identifikáciami) v: PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 1/ a parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/, PK vložka č. XXX - pôvodne parc. č. XXXX/X, v súčasnosti parc. č. XXXX/X m2 vo vlastníctve žalovaného 2/, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX, v súčasnosti parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX/X , v súčasnosti parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného 2/, PK vložka č. XXXX - pôvodne parc. č. XXXX , v súčasnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/. Prisvedčil odvolacej námietke žalovaných, že ku konfiškácii parc. č. XXXX (diel 97) a parc. č. XXXX (diel 102) v PK vložke XXXX, bola konfiškácia vyznačená k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2, nie v celosti. 2.
  2. K námietke žalobcov v priebehu konania, že aj keby predmetné pozemky neboli predmetom konfiškácie, tak vlastníctvo by svedčalo štátu titulom derelikcie, keďže pozemky boli opustené, odvolací súd uviedol, že ani v prípade dôkaznej núdze ohľadne predloženia konfiškačných dokladov, na odsune a nedobrovoľnom opustení pozemkov ich pôvodnými vlastníkmi nemôže žalobca následne založiť argumentáciu o slobodnej vôli pôvodných vlastníkov opustiť vec. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že Geometrický plán č. 117/99 ako príloha rozsudku nie je relevantná listina na akýkoľvek zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti z dôvodu, že údaje v ňom uvedené sú v rozpore s aktuálnymi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľnosti a jednotlivé diely, vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie určil vlastnícke právo žalobkyne 2/ sú neaktuálne a nesprávne údaje, tieto sú súčasťou parciel registra C zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. B. a LV č. XXXX pre k. ú. B.. Odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa 2/ v konaní, nepredložením konfiškačných rozhodnutí ani iných dôkazov, preukazujúcich nadovšetky pochybnosti nadobudnutie nehnuteľností štátom, nepreukázala svoje vlastníctvo k dielom - diel 39, 49 z PKV XXX (ako súčasť parc. č. XXXX/X, diel 44, 50 z PKV XXX a diel 72 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/XX), diel 106 z PKV XXX a diel 108 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/XX), diel 105 z PKV XXX a diel 109 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/X), diel 97 a 102 v 1/2 z PKV XXXX, diel 101 z PKV XXX, diel 104 z PKV XXX, diel 110 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/X), diel 71 z PKV XXXX, diel 84 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/X), diel 41, 43, 140, 48 z PKV XXX (ako súčasť parc. č. XXXX), diel 38, 42, 47 z PKV XXX (ako súčasť parc. č. XXXX/X), diel 45 z PKV XXX, diel 73 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/XX), diel 85 z PKV XXXX (ako súčasť parc. č. XXXX/XX), diel 40 z PKV XXX (ako súčasť parc. č. XXXX/XX) a odvolací súd žalobu žalobkyne 2/ v tomto rozsahu zamietol. 2.
  3. Odvolací súd mal za to, že k ďalším dielom, ku ktorým žalobkyňa 2/ síce preukázala svoje vlastnícke právo, ale tieto tvoria a sú v súčasnosti súčasťou pozemkov registra C na LV č. XXX pre k. ú. B.Í. vo vlastníctve žalovaného 1/ a na LV č. XXXX pre k. ú. B. vo vlastníctve žalovaného 2/, kde časť týchto pozemkov registra C je tvorená aj dielmi bez preukázania vlastníctva žalobkyne 2/ alebo dielmi, ktoré neboli predmetom žaloby a nie je tak možné uzavrieť, že žalobkyňa 2/ preukázala svoje vlastnícke právo ku všetkým dielom, ktoré tvoria súčasné pozemky parcely registra C a za daných okolností je ich označenie iba dielmi bez identifikácie geometrickým plánom (odčlenia časti pozemku) neurčité a nevykonateľné. 2.
  4. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde žalobkyňa 2/ preukázala prechod vlastníctva na štát titulom konfiškácie sa odvolací súd zaoberal správnosťou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným 1/ spísaného notárskym úradom JUDr. Miloslava Kováča v notárskej zápisnice Nz 205/99 a Nz 206/99 a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 1/ nepreukázal naplnenie predpokladov vydržania, nakoľko jeho právny predchodca (L. X. S..) nesplnil zákonom stanovenú vydržaciu lehotu a v konaní nebola preukázaná ani jeho dobromyseľnosť v tom, že pozemky užíva ako vlastné, nakoľko z vyhlásenia žalovaného 1/ v notárskej zápisnici nevyplývajú žiadne právne významné skutočnosti, od ktorých bolo možné odvodiť existenciu oprávnenej držby predmetných nehnuteľností. Dospel k záveru, že skutočnosť, že jeho otec L. X. S.. po návrate domov po prepustení z armády v roku 1943 vstúpil do užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v extraviláne obce B. a dané pozemky si mal prenajať za účelom poľnohospodárskej výroby, akúkoľvek jeho dobromyseľnosť vylučujú, z dôvodu ktorého nebola preukázaná ani existencia domnelého (putatívneho) titulu nadobudnutia vlastníctva, teda skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu. Bolo nutné stotožniť sa aj so záverom prvoinštančného súdu, že vo vzťahu k pozemkom, ku ktorým titulom konfiškácie po pôvodných odsunutých vlastníkoch prešlo vlastnícke právo na Československý štát, nemohlo prosté odovzdanie pozemkov odsunutými Nemcami (poslednými pozemnoknižnými vlastníkmi) a ich následné užívanie právnym predchodcom žalovaného 1/ založiť dobrú vieru právneho predchodcu žalovaného 1/, právny predchodca žalovaného 1/ nemohol ani za daných okolností nadobudnúť presvedčenie, že mu vec patrí a že ich užíva ako vlastné. Je potrebné prisvedčiť aj tomu, že absenciu dobrej viery preukazuje aj vyhlásenie sestry právneho predchodcu žalovaného 1/, W. L., z ktorého vyplynulo, že za sporné pozemky sa platilo nájomné Čsl. štátu, ktorá okolnosť svedčí o vedomosti žalovaného 1/ a aj jeho právneho predchodcu o tom, že mu pozemky nepatria, pretože platili za ich užívanie nájomné. V danom prípade u žalovaného 1/ ani u jeho právneho predchodcu nejde (a nemôže) ísť o ospravedlniteľný omyl. Vzhľadom na to posúdil ako absolútne neplatný právny úkon osvedčený v notárskej zápisnici Nz 205/99 a Nz 206/
  5. Keďže právny predchodca žalovaného 1/ mohol pozemky užívať, resp. ich mať v nájme iba od roku 1943, avšak len do šesťdesiatych rokov, kedy ich začalo užívať Poľnohospodárske družstvo Karlova Ves - B., právny predchodca žalovaného 1/, žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ v žiadnom prípade objektívne dobromyseľný byť nemohol, nakoľko sa vlastníkom daných pozemkov stal dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva v roku 2002, kedy bolo vylúčené, aby nemal vedomosť o právnych krokoch žalobcu 1/, ktorými od roku 2000 namietal neoprávnenosť vydržania nehnuteľností žalovaným 1/. Vo vzťahu k posudzovaniu dobromyseľnosti žalovaného 2/ pri posudzovaní možnosti nadobudnutia sporných pozemkov (pôvodne) od žalovaného 1/ a STAVOINDUSTRIA INVEST ako od nevlastníka poukázal odvolací súd na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 a na uznesenie NS SR sp. zn. 1VObdo/2/
  6. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) rozhodol

§ 396ods.

1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výrokoch III., VII. a VIII. podala dovolanie žalobkyňa 2/, ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm.

  1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
  2. b)CSP. Namietala nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nedostatočne odôvodnil otázku prechodu vlastníckeho práva na štát konfiškačným rozhodnutím, právne nezdôvodnil zamietnutie žaloby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pri ktorých došlo k zmene údajov evidovaných v katastri nehnuteľností počas súdneho konania a namietala formalistické posudzovanie náležitostí petitu, v dôsledku ktorého napriek konštatovaniu neexistencie vlastníckeho titulov žalovaných rozhodol tak, že žalovaní sú naďalej evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Namietala, že odvolací súd právne nezdôvodnil zamietnutie žaloby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pri ktorých došlo k zmene údajov evidovaných v katastri nehnuteľností počas súdneho konania, ale iba konštatoval bez bližšieho vysvetlenia či odkazu na zákonné ustanovenie svoj právny názor, že geometrický plán č. 117/99 nie je relevantnou listinou pre rozpor so súčasnými údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Odvolací súd neuviedol, či tieto skutočnosti spôsobujú neurčitosť alebo nevykonateľnosť rozsudku a ani z akých dôvodov takéto určenie

súdu nie je dostačujúce, najmä keď boli predložené PKV. Ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke prechodu vlastníckeho práva na štát konfiškačným rozhodnutím. Mala za to, že skutočnosť, že nehnuteľnosti boli konfiškované a že boli splnené predpoklady konfiškácie (v minulosti vlastnené osobami nemeckej národnosti) preukazuje Zoznam poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území B.Í. /úsek B./, konfiškovaných

nar. č. 104/1945/ Zb. SNR v držbe a úžitku JRD Karlova Ves - B. vyhotovený

  1. októbra 1958 s odtlačkom pečiatky Ústredného národného výboru, pričom v tomto zozname sú uvedené i parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX v celej ich výmere. Bola názoru, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď vo vzťahu k týmto parcelám neaplikoval § 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 104/1945 Sb. N. SNR z
  2. augusta 1945 a mal právne posúdiť skutkové okolnosti tak, že ku konfiškácii majetku došlo. Uviedla, že skutočnosť, že zápis v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX sa týka len spoluvlastníckeho podielu 1 k celku automaticky neznamená, že neboli konfiškované všetky parcely v uvedenej PKV a rovnako absencia zápisov v PKV vložkách či konfiškačných rozhodnutí automaticky neznamená, že pozemky neboli konfiškované, nakoľko

pozemkovoknižného poriadku (nariadenie ministra spravodlivosti č. 222/1855 r. z. z

  1. decembra 1855) nadobudnutie vlastníckeho práva štátu z titulu konfiškácie bolo tzv. mimopozemkovoknižným nadobudnutím, pri ktorom zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívnu povahu a prechod vlastníckeho práva nastával priamo zo zákona. Ďalej uviedla, že vyhotovenie rozhodnutia o konfiškácii nie je podmienkou ani predpokladom konfiškácie, keď ku konfiškácii dochádzalo priamo zo zákona bez potreby ďalších úkonov či rozhodnutí a v zmysle dikcie § 1 ods. 1 nar. č. 104/1945 Sb. n. nastala konfiškácie ex lege a súčasne ex tunc v spojení s § 27 nariadenia. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/52/
  2. Doplnila, že

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/12/2014 sa v prípade spochybňovania konfiškácie presúva dôkazné bremeno na vlastníka, ktorý ju spochybňuje a preto v prejednávanom spore došlo k presunu dôkazného bremena na žalovaných, ktorí konfiškáciu spochybňujú. Konštatovala, že odvolací súd vzhľadom na to, že nesprávne právne posúdil povinnosť uniesť bremeno dôkazu rozhodol nesprávne vo veci samej v časti zamietnutia žalobného návrhu, keď posudzoval vydržanie len vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo predložené konfiškačné rozhodnutie alebo zápis konfiškácie v PKV. Nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu, že geometrický plán č. 117/99, ktorý je prílohou napadnutého rozsudku, nie je relevantný na zápis do katastra nehnuteľností a bola názoru, že náležitosťou vymedzenia petitu je určenie nehnuteľností nezameniteľným spôsobom a nie ich vymedzenie výslovne všetkými a aktuálnymi údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností, najmä keď k zmene došlo počas súdneho konania. Vytýkala odvolaciemu súdu, že zdôvodnil nemožnosť použitia geometrického plánu vo výroku rozhodnutia zmenou zápisu v druhu registri nehnuteľností (z E-KN do C-KN) a bola názoru, že prebiehajúci proces nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Bola názoru, že zo strany odvolacieho súdu išlo o formalistické posúdenie bez materiálneho posúdenia vymedzenia žalovaných nehnuteľností. Ďalej bola názoru, že nehnuteľnosti a diely nehnuteľností boli vymedzené dostatočne určito v geometrickom pláne a PKV vložkách, keď aj odvolací súd jednotlivé diely s PKV vložkami stotožnil a navyše jednotlivé PKV vložky stotožnil so súčasným zápisom v katastri nehnuteľností. Na podporu svojho tvrdenia poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/122/

  1. Nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu, že nehnuteľnosti musia byť výhradne označené aktuálnymi údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia ako predpoklad úspechu žaloby, keď mala za to, že predpokladom je len nezameniteľné vymedzenie nehnuteľností. Poukázala na skutočnosť, že údaje k žalovaným nehnuteľnostiam boli súdom identifikované s jednotlivými PKV vložkami a teda bol predmet sporu vymedzený dostatočne na to, aby súd žalobe vyhovel, resp. ju nezamietol pre nedostatky identifikácie žalovaných nehnuteľností. Mala za to, že odvolací súd nevysvetlil, prečo geometrický plán ako súčasť súdneho rozhodnutia, ktorým sa zapisuje vlastnícke právo do katastra nehnuteľností záznamom nie je dostačujúci aj vzhľadom na to, že záznam má deklaratórnu povahu a na súdne rozhodnutia sa nevzťahujú požiadavky kladené na vkladuschopné listiny. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odklad právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
  2. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výrokoch III. a VII. podal dovolanie i žalovaný 2/, ktoré odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal porušenie § 382 CSP, keď odvolací súd rozhodol

nariadenia ministra spravodlivosti č. 222/1855 r. z. (Uhorský PK poriadok), ktorý právny predpis pri doterajšom rozhodovaní nebol v spore použitý a bol pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúci. Ďalej namietal, že odvolací súd rozhodol o údajnej výnimke z intabulačného princípu platného do roku 1951 bez toho, aby vykonal dokazovanie tohto právneho predpisu, nakoľko Uhorský PK poriadok nie je publikovaný v Zbierke zákonov, ani v inej zbierke tvoriacej súčasť platného poriadku. Nie je dostupný v systéme právnych predpisov ASPI, ani nie je dostupný v žiadnom internetovom vyhľadávači a z týchto dôvodov týmto historickým právnym predpisom nemohli strany sporu pred rozhodnutím súdu disponovať, ani ho poznať. Vytýkal odvolaciemu súdu, že vo svojom rozhodnutí dôvodil, že geometrický plán č. 111/99 nie je relevantná listina na akýkoľvek zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a jednotlivé diely sú neaktuálne a nesprávne údaje a následne konštatoval, že

geometrického plánu č. 117/99 je možné dovodiť, že parcely uvedené pod písm.

  1. a)až
  2. bb)bodu 52. napadnutého rozsudku sú tvorené tam konkrétnymi parcelami alebo časťami pôvodných PK parciel, pričom uviedol, ktoré parcely alebo ich časti prešli údajne na štát titulom konfiškácie a následne bez akéhokoľvek odkazu na GP alebo iný platný technický podklad rozsudok zmenil. Dovolateľ poukázal na fakt, že parcely uvedené súdom v bode 52. napadnutého rozsudku nezodpovedajú (ani číselne, ani svojou výmerou) parcelám uvedeným v napadnutom výroku. Poukázal na vlastné odmietnutie GP odvolacím súdom a namietol, že odvolací súd ničím vo svojom rozhodnutí nestanovil, na základe čoho dovodil, že sporné nehnuteľnosti zodpovedajú konfiškovaných nehnuteľnostiam uvedených v príslušných PK vložkách. Ďalej namietal, že odvolací súd vykonal vlastnú spätnú identifikáciu parciel neprípustným spôsobom, keď spätnú identifikáciu bolo možné ako listinný dôkaz vykonať iba novým geometrickým plánom alebo spätnou identifikáciou parciel, teda tými listinnými dôkazmi, ktoré vykonala na to určená odborne spôsobilá osoba, pričom za takú nie je možné považovať súd. Bol názoru, že odvolací súd procesným postupom úplnej absencie zistenia, že rozhoduje o žalobe v prospech tretej osoby porušil dovolateľovi patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 4.1. Za otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli doposiaľ riešené označil otázky
  3. a)vzťahoval sa intabulačný princíp platný do roku 1951 na konfiškačné rozhodnutia vydané

nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR, b) bolo nadobudnutie vlastníckeho práva štátu z titulu konfiškácie na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR tzv. mimopozemkovo - knižným nadobudnutím

nariadenia ministra spravodlivosti č. 222/1855 r. z. z

  1. decembra
  2. Bol názoru, že intabulačný princíp platný do roku 1951 sa vzťahoval na konfiškačné rozhodnutia vydané

nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a nadobudnutie vlastníckeho práva štátu z titulu konfiškácie nebolo mimopozemkovo - knižným nadobudnutím

nariadenia ministra spravodlivosti č. 222/1855 r. z. z

  1. decembra
  2. Namietal, že do
  3. januára 1951 platila právna úprava, ktorá vychádzala z toho, že k vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva nehnuteľných vecí dochádzalo intabuláciou a preto konfiškačné listiny predložené v spore je potrebné považovať za verejné listiny, ktoré mali byť riadne vložené do pozemkovej knihy. Konštatoval, že zákon č. 90/1947 Sb. upravoval pozemkovo-knižný poriadok vo vzťahu k pridelenému majetku, ktorý bol konfiškovaný na základe zákonov uvedených v § 1 a tento zákon neupravoval ani nemenil Uhorský PK poriadok (v rozsahu údajne stanovenej výnimky z intabulačného princípu v prípade konfiškácie), ako to arbitrárne uviedol odvolací súd. 4.
  4. Za ďalšiu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola doposiaľ riešená považoval otázku, či pokiaľ je vydaná konfiškačná listina

nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR na majetok osoby, ktorá je spoluvlastníkom pozemku, prechádza vlastníctvo k celému pozemku bez ďalšieho na štát. Zastával názor, že pokiaľ žalobca 1/ predložil konfiškačné listiny, z ktorých vyplýva, že konfiškácia sa týkala majetku iba spoluvlastníka pôvodnej pozemkovo-knižnej vložky, nemal súd právny dôvod rozhodnúť, že konfiškovaná bola celá dotknutá pozemkovo-knižná parcela. 4.3. Za otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola doposiaľ riešená považoval i otázku, či preukázala žalobkyňa 2/ aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď o zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podal v prospech žalobkyne 2/ žalobca 1/ a je žaloba v prospech tretieho prípustná v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pokiaľ sa tretia osoba môže domáhať svojho práva na súde vlastnou žalobou. Mal za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 2, keď žalobkyňa 2/ mala možnosť účinne sa domáhať svojho práva pred súdom a jej nečinnosť nemôže byť na škodu žalovaného 2/ a nemôže požívať súdnu ochranu. Napokon za otázky zásadného právneho významu považoval otázky

  1. a)je pre platnosť notárskej zápisnice o vydržaní nehnuteľnosti právne podstatné určiť začiatok plynutia vydržacej lehoty a
  2. b)je pre platnosť notárskej zápisnice právne podstatné určenie, že najmenej 10 rokov pred jej spísaním mal vydržiteľ nehnuteľnosť v dobromyseľnej držbe. Bol názoru, že odvolací súd posúdil absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice nesprávne, keď neprihliadol na časový aspekt a právne povedomie žalovaného 1/. Namietal, že odvolací súd sa nezaoberal tvrdenou skutočnosťou, že žalovaný 1/ užíval sporné nehnuteľnosti od roku 1964, kedy jeho otec odišiel na penziu. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne 2/ namietal, že žalobkyňa 2/ nie je riadne zastúpená v dovolacom konaní právnym zástupcom Slovenský pozemkový fond ju môže zastupovať iba čiastočne pri žalovaných pozemkoch - poľnohospodárskej pôde. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol. 6. Žalobca 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 2/ uviedol, že použitie Uhorského PK poriadku bolo len okrajové a zásadným právnym predpisom rozhodujúcim pre posúdenie právnej otázky bolo Nariadenie. Zastával názor, že zápis v PKV týkajúci sa 1 k celku neznamená, že neboli konfiškované aj ostatné podiely v PKV a absencia zápisov v PKV a konfiškačných rozhodnutí automaticky neznamená, že sporné pozemky neboli konfiškované. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného 2/ ako nedôvodné zamietol. 7. Žalovaný 2/ k dovolaniu žalobkyne 2/ uviedol, že žalobkyňa 2/ formuluje dovolanie ako ďalšie odvolanie, v ktorom uvádza výlučne nesprávne právne posúdenie sporu odvolacím súdom. Namietal prípustnosť dovolania

tvrdenej vady konania, keď údajné vady sú prima facie otázkami skutkovými. Namietal, že bez konfiškačných rozhodnutí a pozemkovoknižných vložiek s vyznačením konfiškácie nie je možné objektívne určiť, kto a v akom rozsahu podlieha konfiškácii. Napokon namietal, že pokiaľ odvolací súd sám vykonal spätnú identifikáciu sporných parciel registra C, (uvedených vo výroku III., v ktorom priznal vlastnícke právo žalobkyni 2/) s pôvodnými parcelami, posúdil diely a výmery a to bez technického podkladu, t. j. aktuálneho GP, dopustil sa tým zásadného excesu zo svojej právomoci v neprospech žalovaného 2/. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne 2 odmietol, resp. zamietol. 8.

§ 444ods.

1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

§ 444ods.

2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. 9. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti, resp. vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia

ustanovenia § 444 ods. 1 a 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
  2. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 12.

§ 420písm.

f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

  1. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. K dovolaniu žalobkyne 2/ 15. Žalobkyňa 2/ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
  2. f)CSP namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s tým spojenú jeho nepreskúmateľnosť, resp. arbitrárnosť. Namietala, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil otázku prechodu vlastníckeho práva na štát konfiškačným rozhodnutím, právne nezdôvodnil zamietnutie žaloby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pri ktorých došlo k zmene údajov evidovaných v katastri nehnuteľností počas súdneho konania, ale iba konštatoval bez bližšieho vysvetlenia či odkazu na zákonné ustanovenie svoj právny názor, že geometrický plán č. 117/99 nie je relevantnou listinou pre rozpor so súčasnými údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a odvolací súd neuviedol, či tieto skutočnosti spôsobujú neurčitosť alebo nevykonateľnosť rozsudku a ani z akých dôvodov takéto určenie

súdu nie je dostačujúce a namietala formalistické posudzovanie náležitostí petitu, v dôsledku ktorého napriek konštatovaniu neexistencie vlastníckeho titulov žalovaných rozhodol tak, že žalovaní sú naďalej evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci. 16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

  1. f)CSP, sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 17. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
  2. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). 18. Dovolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 19. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých - pre posúdenie veci -významných otázkach. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 20. Rovnako,

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 21. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z hľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo na spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť. 22. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal pritom z preukázaných skutočností, že z Pozemkovo - knižných vložiek č. l. XX - XXX jednoznačne vyplývalo, že parcely na týchto vložkách boli konfiškované

nariadenia č. 108/1945 Zb. a tieto nehnuteľnosti boli na základe konfiškačných rozhodnutí skonfiškované pôvodným, násilne odsunutým pozemkovoknižným vlastníkom „ po odsunutých Nemcoch“ a vlastnícke právo k nim prešlo na Československý štát. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že do kolízie sa tak dostali dve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa - žalovaného 1/ a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka - žalobkyne 2/.

  1. Po vykonaní dokazovania vyslovil súd prvej inštancie právny záver (viď bod
  2. odôvodnenia), v zmysle ktorého ako domnelý titul držby, ktorá mala byť spôsobilou pre vydržanie, sa označovalo odovzdanie pozemkov Nemcami, pričom takéto odovzdanie pozemkov nemohlo založiť dobrú vieru u právneho predchodcu žalovaného 1/, keďže v čase ujatia sa držby, muselo byť právnemu predchodcovi žalovaného 1/ ako roľníkovi jasné, že k zavŕšeniu dobrej viery, bol v tom čase potrebný zápis príslušného súdu do pozemkovej knihy, k čomu však nedošlo. Právny predchodca žalovaných sa teda objektívne nemohol domnievať, že mu pozemky patria, keďže i napriek vojnovým časom bolo vždy nepochybné, že k prevodu vlastníctva je potrebné právoplatné rozhodnutie príslušného súdu. Ak právny predchodca žalovaného 1/ bol v právnom omyle, tak tento právny omyl je neospravedlniteľný. O absencii dobrej viery svedčí i vyhlásenie W. L., nevlastnej sestry právneho predchodcu žalovaného 1/ L. X. S.., ktorá bola použitá pri spisovaní sporných osvedčení, z ktorých vyplynulo, že za sporné pozemky sa platilo nájomné a to Československému štátu. Už len táto okolnosť sama o sebe svedčí, že žalovaný 1/, ale i právny predchodca žalovaného 1/ mal vedomosť, že mu pozemky nepatria, lebo platil nájomné, a preto nemohol nadobudnúť dobrú vieru, že mu pozemky patria. Konštatoval, že geometrický plán je technickým podkladom pre právne úkony, verejné listiny a iné listiny potvrdzujúce práva k nehnuteľnostiam. Slúži aj ako podklad na vklad a záznam do katastra nehnuteľností. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov, ich výmer a ďalších údajov. Geometrický plán vyhotovuje geodet, ktorý má oprávnenie vykonávať geodetické a kartografické činnosti. Zásady a náležitosti vyhotovenia geometrických plánov, vytyčovania hraníc pozemkov a dokumentácie týchto prác ustanovujú smernice, ktoré vydáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Autorizačné overenie geometrického plánu vykonáva autorizovaný geodet a kartograf. Úradné overenie vykonáva katastrálny odbor okresného úradu (pôvodne správa katastra). Pred úradným overením katastrálny odbor preskúma súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra ku dňu úradného overenia a skontroluje, či je geometrický plán vyhotovený v súlade s platnými smernicami na vyhotovovanie geometrických plánov. Geometrický plán sa používa ako podklad na právne úkony, keď údaje doterajšieho stavu výkazu výmer sú zhodné s údajmi platných výpisov z katastra nehnuteľností. K zmluve, v ktorej sa pojednáva o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj geometrický plán. Geodet si pred vyhotovením geometrického plánu od katastrálneho odboru príslušného okresného úradu vyžiada všetky potrebné podklady. Sporné pozemky boli dostatočne identifikované geometrickým plánom. Dospel preto k jasnému záveru, že žalovaní nemali titul, na základe ktorého by nadobudli sporné pozemky a nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporné pozemky patria, nakoľko v konaní chýbalo zo strany žalovaného 1/ preukázanie základných podmienok pre vydržanie, a to oprávnenosť držby a dobromyseľnosť. Uzavrel, že z Pozemko-knižných vložiek č. l. XX - XXX jednoznačne vyplýva, že parcely na týchto vložkách boli konfiškované

č. 108/1945 Zb. tieto nehnuteľnosti boli na základe konfiškačných rozhodnutí skonfiškované pôvodným, násilne odsunutým pozemkovoknižným vlastníkom „ po odsunutých Nemcoch“ a vlastnícke právo k nim prešlo na Československý štát. 24. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí (v podstatnom) konštatoval, že žalobkyňa 2/ preukázala, že došlo ku konfiškácii majetku osôb nemeckej národnosti, vo vzťahu ku ktorým predložila konfiškačné rozhodnutia (z r. 1946), a to

nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR ku dňu 01.03.1945. Zároveň konštatoval, že v prípade majetku osôb, kde žalobkyňa 2/ predložila PK vložky s vyznačením konfiškácie na základe DPR (vyznačené v PK vložkách na základe listu Oblastnej úradovne OÚ a FNO v Bratislave z r. 1949) žalobcovia preukázali, že došlo ku kon

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.