zverenie mal. do osobnej starostlivosti

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2CdoR/1/2025 Identifikačné číslo spisu: 4122205140 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4122205140.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Viery Nevedelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa B. N., nar. W., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, dieťa rodičov: matky X. U., nar. W., bytom D., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Petrom Ošváthom, PhD., LL.M., so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany a otca Z. N., nar. W., bytom Q., zastúpeného AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 35P/64/2022, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. októbra 2024 sp. zn. 11CoP/129/2023, takto rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. júna 2023 č. k. 35P/64/2022-735: zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti otca odo dňa 01. 09. 2023 a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca, počnúc mesiacom september 2023 (výrok I.), oprávnil matku stretávať sa s maloletým B. každý nepárny týždeň od piatka od 12.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 8.00 hod., pričom maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v školskom zariadení, ktoré bude maloletý navštevovať a v prípade neúčasti maloletého na vyučovaní v mieste bydliska otca a každý druhý nepárny týždeň sa bude styk matky s maloletým realizovať od piatka od 18.00 hod., pričom matka preberie maloletého od otca v mieste svojho bydliska (výrok II.), počas jarných školských prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletým v párnom roku od piatka predchádzajúceho jarným školským prázdninám od 18.00 hod. do nedele v týždni školských prázdnin do 15.00 hod. a v nepárnom roku sa počas jarných školských prázdnin uplatní úprava ako počas bežného roka (výrok III.), počas Veľkonočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletým v nepárnom roku od stredy pred Veľkonočnými sviatkami od 18.00 hod. do utorka po Veľkonočných sviatkoch do 15.00 hod. a v párnom roku je matka oprávnená stretávať sa s maloletým od stredy pred Veľkonočnými sviatkami od 18.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 15.00 hod. (výrok IV.), počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletým v párnom roku od 22. 12. od 18.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 29.12. od 18.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho roka do 15.00 hod., inak bude maloletý v období od 22. 12. do 06. 01. nasledujúceho roka v starostlivosti otca (výrok V.), počas letných školských prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletým od 01. 07. od 18.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a od 31. 07. od 18.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod. V ostatných obdobiach letných prázdnin bude maloletý v starostlivosti otca (výrok VI.), počas jarných školských prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných prázdnin a letných školských prázdnin pri začatí styku preberie matka maloletého od otca v mieste jej bydliska a po ukončení styku ho odovzdá otcovi v mieste bydliska otca (výrok VII.), preberať a odovzdávať maloletého za matku je oprávnená aj stará matka maloletého P.

U., nar. XX. XX. XXXX (výrok VIII.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/20/2019-691 z 02. 11. 2020 vo výrokoch I. až IX. v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/20/2019-700 z 02. 11. 2020 (výrok IX.), právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia (výrok X.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok XI.).

1.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania pri zisťovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zhrnul, že v prospech výchovného prostredia v domácnosti otca na Slovensku svedčí samotné vyjadrenie želania maloletého, otec a jeho partnerka ako primárne vzťahové osoby, silnejšie vzťahové väzby (k príbuzným aj ku kamarátom), okruh príbuzných nielen zo strany otca, ale aj matky (starí rodičia zo strany matky, súrodenci matky). V prospech prostredia v domácnosti matky v Česku svedčí pozitívna citová väzba na matku, vzťah so sestrou (aj keď nebol vyhodnotený ako zásadný pre maloletého, súd tento faktor vzal do úvahy). V neprospech prostredia v Česku je vzťah maloletého k partnerovi matky. Stabilita výchovného prostredia je daná podľa názoru súdu v oboch domácnostiach.

Obaja rodičia sú spôsobilí a schopní v potrebnej miere napĺňať potreby maloletého. V oboch krajinách je maloletý prijatý do základnej školy. Na základe pomeru výhod a nevýhod toho-ktorého prostredia súd dospel k záveru, že prostredím, ktoré spĺňa momentálne najlepší záujem dieťaťa, je domácnosť otca. Súd sa stotožnil so záverom, že aktuálne je pre maloletého primárna citová väzba a treba prihliadať na to, kde sa lepšie cíti. Pre úplnosť dodal, že uvedený záver vyplýva nielen zo znaleckého posudku, ale aj zo záverečnej správy psychologičky zo spolupráce na RPPS (referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra). Na základe uvedeného súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Čo sa týka styku matky s maloletým, súd sa aj na odporučenie znalkyne snažil maximalizovať rozsah styku.

S prihliadnutím na túto okolnosť, ale aj na dlhodobý pobyt matky v Česku a začínajúcu školskú dochádzku maloletého, upravil jej styk s maloletým. Otcom požadovaná suma výživného 200 eur vzhľadom na pomery rodičov a potreby maloletého bola podľa názoru súdu primeraná. Zároveň rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Vo vzťahu k znaleckému posudku sa súd nestotožnil s námietkami matky.

Styk otca s maloletým B. upravil nasledovne:

Počas jarných školských prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných prázdnin a letných školských prázdnin pri začatí styku preberie otec maloletého od matky v mieste jej bydliska a po ukončení styku si matka preberie maloletého od otca v mieste jeho bydliska.

Výrokom II. odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/20/2019- 691 z 02. 11. 2020 vo výrokoch I. až IX. v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/20/2019-700 z 02. 11. 2020 a vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca aktuálne bolo v jeho najlepšom záujme. Odvolaciemu súdu vyplynul záver, že osobnostné a výchovné predpoklady matky ako rodiča sú aktuálne lepšie ako otcove, u matky maloletý zároveň nájde stabilitu prostredia, ktorá u otca zaručená nie je. Otec argumentoval tým, že syn si na neho zvykol a viaže ho k nemu silné citové puto, preto by zverenie dieťaťa matke zanechalo nepriaznivé následky na jeho zdravom psychickom a fyzickom vývoji. Odvolací súd sa s takýmto názorom otca nestotožnil. I keď niet pochýb o tom, že maloletý je na otca zvyknutý a ich citové väzby sú silné, to isté platí aj o matke, ku ktorej má maloletý vybudované rovnako silné citové väzby a i keď doposiaľ strávil s otcom väčšiu časť života, nemá problém fungovať rovnako dobre v oboch výchovných prostrediach, tak v otcovom ako v matkinom. Samotná skutočnosť, že maloletý je o niečo viac zvyknutý u otca, nemôže byť prekážkou zverenia dieťaťa matke, ak dokazovanie preukázalo, že výchovné prostredie u nej je pre dieťa vhodnejšie a jeho potreby budú lepšie naplnené zvlášť s ohľadom na zatiaľ stále nízky vek dieťaťa. Za významný faktor pri rozhodovaní považoval odvolací súd i vyjadrenia samotného maloletého, ktoré po vyhodnotení ich obsahu z oboch pohovorov, nedávajú určitú a jednoznačnú odpoveď na otázku, s ktorým rodičom by si skutočne prial žiť. Odvolací súd po vyhodnotení vy konaných dôkazov, berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti a sledujúc predovšetkým najlepší záujem maloletého ako najvyšší princíp, ktorým sa súd pri rozhodovaní spravuje, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Dôkladne sa zaoberal názorom vysloveným maloletým B., tento dôsledne vyhodnotil a zohľadnil pritom nielen celkový skutkový rámec, ale i okolnosti, za akých sa maloletý vyjadroval. Súčasne vychádzal z toho, že vyslovený názor maloletého sa nemusí vždy prekrývať s jeho najlepším záujmom a kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach. Odvolací súd pritom nemohol prehliadnuť, že na strane otca sú viaceré indície poukazujúce na určité nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloletého.

Treba však zdôrazniť, že otec je nepochybne milujúcim rodičom a snaží sa byť aj v rámci svojich možností rodičom starostlivým. Nateraz však bolo nutné uzavrieť, že matke nemožno v tomto smere nič vytknúť, lebo napriek značnej vzdialenosti sa veľmi intenzívne a konštantne zaujíma o všetko, čo sa maloletého B. týka a všestranne sa snaží hájiť jeho záujmy a na jej starostlivosť je možné sa spoľahnúť. Súd s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach napokon dospel k záveru, že krátkodobý diskomfort maloletého spočívajúci v zmene prostredia, na ktoré bol dočasne navyknutý, bude v konečnom dôsledku z dlhodobého hľadiska pre maloletého prínosom.

Zabezpečí mu okrem lásky (ktorú nepochybne má i u otca), tiež istotu, bezpečie a stabilitu, ktorých garanciou je doterajší spôsob života matky, jej osobnostné a morálne predpoklady a ničím nespochybnená starostlivosť o dieťa, ktoré zistenia poskytujú súdu záruku, že nech by sa osobná či rodinná situácia matky v budúcnosti vyvinula akokoľvek, je tu vysoká pravdepodobnosť, že vždy bude schopná napĺňať potreby svojho dieťaťa. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní napokon prihliadol i na vlažný prístup otca k plneniu si povinnosti kooperovať s matkou na výchove a starostlivosti o maloletého, vrátane schopnosti vzájomne komunikovať, ako aj informovať ju o podstatných otázkach, týkajúcich sa maloletého a rešpektovať jej pozíciu rodiča, majúceho spolurozhodovacie právo v takýchto veciach, pričom ide o jednu zo základných povinností rezidenčného rodiča.

2.2. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zároveň priznal obom rodičom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, nakoľko nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by jedného z rodičov mal v tomto obmedziť. V ďalšom súd rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného a podľa možnosti rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, upravil styk otca s maloletým. Pri určení výživného súd vychádzal zo zistených možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého.

3.1. Vo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu otec maloletého B. namietal viaceré pochybenia odvolacieho súdu: 1/ súd v konaní rozhodol aj vo veci premiestnenia maloletého do cudziny, pričom návrh na konanie vo veci premiestnenia maloletého do cudziny, ani návrh na nahradenie súhlasu otca s premiestnením maloletého do cudziny nebol podaný, pričom ide o konania, ktoré nie je možné začať bez návrhu; 2/ súd v konaní porušil povinnosť prítomnosti ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa počas celého konania (kolízny opatrovník nebol prítomný pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa súdom); 3/ súd v konaní porušil všetky procesné pravidlá pri vykonávaní dôkazov pri výsluchu svedka; 4/ súd pri hodnotení dôkazov a vyvodení skutkových zistení porušil základné pravidlá hodnotenia dôkazov.

Dovolateľ uviedol, že dokazovanie o tom, či došlo alebo nedošlo zo strany ktorejkoľvek osoby k ovplyvneniu maloletého neprebehlo v súlade s procesnými predpismi. Zdôraznil, že voči tvrdeniu právneho zástupcu matky sa ohradil, z dôvodu ktorého došlo v pojednávacej miestnosti k hádke. Ďalej súd z výpovede svedkyne X. vyvodil nesprávne, resp. úplne opačné skutkové zistenia, urobil skutkové zistenie aj z odpovede svedkyne, ktorú nevyhodnocoval, lebo podľa súdu bola výpoveď nezrozumiteľná. Skutkový záver súdu o nepresvedčivosti vyjadreného názoru maloletého je nepreskúmateľný, pretože všetky listinné dôkazy v konaní vykonané, ktoré zachycujú vyjadrenie názoru maloletého, neobsahujú žiadne zistenia, ktoré by svedčili o možnej nepresvedčivosti vyjadrení maloletého, či o jeho neschopnosti vyjadriť svoj názor.

Jediný dôkaz, ktorý má svedčiť o opaku, je dôkaz vykonaný súdom mimo záznam dostupný účastníkom konania a v rozpore so zákonom (na pohovore členov senátu s maloletým nebol prítomný kolízny opatrovník). Ďalej otcovi nebola sprístupnená nahrávka pojednávania, na ktorom sa uskutočnilo dokazovanie, ktoré sám súd označil za rozhodujúce pre konečné rozhodnutie vo veci samej. Teda dokazovanie rozhodujúce pre posúdenie otázky, u ktorého rodiča má maloletý lepšie vytvorené podmienky, a na základe ktorých súd rozhodol o zverení maloletého matke. Ide najmä o otázku, či bol maloletý ovplyvňovaný, ako má vypovedať, aké sú rodičovské kompetencie rodičov a pod. V zápisnici o pojednávaní chýba viacero rozhodujúcich skutočností a vyjadrení pre rozhodnutie o vyššie uvedených otázkach alebo sú uvedené nesprávne.

Vzhľadom na závažnosť vykonaného dokazovania a závažnosť pochybení pri vyhotovovaní písomného záznamu o priebehu tohto dokazovania súd týmto postupom porušil právo otca na spravodlivý súdny proces. Poukázal i na závery, ktoré sa týkali hodnotenia jeho morálneho profilu, pričom uviedol, že súd v tomto prípade nehodnotil dôkazy voľne, ale svojvoľne. Takýmto procesným postupom vykonania dokazovania ako aj hodnotenia jednotlivých dôkazov súd porušil právo otca na spravodlivý súdny proces.

4.1. K vyjadreniu matky zaslal svoje stanovisko otec, v ktorom trval na dovolacom návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Účelom ustanovenia § 35 Zákona o rodine je ingerencia súdu a jeho ustanovenia ako konečného arbitra pri nezhode rodičov, či umožniť vysťahovanie maloletého do cudziny. Rozhodnutím súdu o zverení maloletého matke, ktorá žije trvalo v cudzine a druhý rodič o tom dlhodobo vie, k naplneniu tohto účelu § 35 Zákona o rodine dôjde bez toho, aby bolo potrebné osobitné konanie na návrh niektorého z rodičov. Rozhodnutím o zverení do starostlivosti matky, ktorá trvalo žije v cudzine bolo implicitne rozhodnuté aj v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Napokon toto súdne konanie prebieha na návrh matky, a teda aj tento formálny dôvod je naplnený. Dovolací súd len dopĺňa, že v súčasnom civilnom procesnom práve nie je osobitným dovolacím dôvodom že „sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný“ (porovnaj § 237 písm. e) OSP).

Zároveň dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ v čase striedavej starostlivosti opakované vycestovanie (vysťahovanie) maloletého do cudziny otcovi z hľadiska § 35 Zákona o rodine neprekážalo a striedavá starostlivosť normálne prebiehala.

13.1. Ako jasne vyplýva z uvedeného, zisťovanie názoru maloletého bez účasti iných osôb je postup v súlade so zákonom a sám osebe nemôže byť porušením práva na spravodlivý proces. Zastúpenie maloletého kolíznym opatrovníkom má iný obsah, do ktorého nepatrí dohľad na to, čo pred súdom hovorí. Bez účasti iných osôb znamená rovnako aj bez účasti kolízneho opatrovníka, v danom prípade je garantom a ochrancom záujmov maloletého samotný súd. Napokon i sám dovolateľ v časti svojho dovolania označenej bodom IIIb. cituje § 21 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z., ktorý rovnako ako CMP uvádza, že názor maloletého pred súdom možno zisťovať i bez prítomnosti iných osôb. Ak by aj námietka otca uvedená v bode 10. písm. b) tohto rozsudku (bod IIIb. dovolania) bola relevantná (čo nie je) šlo by i tak o porušenie práv maloletého, ktorý dovolanie nepodáva, a preto chýba tejto námietke i zložka subjektívnej prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

13.2. Dovolací súd dopĺňa, že účelom predmetného ustanovenia § 38 ods. 2 CMP je zabezpečiť naozaj úprimné odpovede, bez tlaku, možnosti ovplyvnenia, ale aj bez obáv z následkov vyjadreného názoru dieťaťa na ďalšie vzťahy s jeho blízkymi. V záujme uchránenia maloletého pred možnými následkami prebieha zisťovanie jeho názoru iba so súdom a je úplne logické, že iba súd sa oboznamuje so záznamom, prípadne iným zachytením tohto pohovoru. Je povinnosťou súdu svoje skutkové zistenia vyhodnotiť tak, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ďalších účastníkov konania, čo v danom konaní odvolací súd vo svojom rozhodnutí naplnil. Nie je možné požadovať zvukový záznam z pohovoru s maloletým, ani zápisnicu z neho, nakoľko by sa tým úplne negoval účel a zmysel § 38 ods. 2 CMP. Odvolací súd všetky zákonné podmienky naplnil a nemožno v tejto časti hovoriť o porušení otcovho práva na spravodlivý proces.

14.1. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil. To sa týka i námietok v súvislosti s výsluchom Z. X., hodnotenia záverov zisťovania názoru maloletého, či celkového hodnotenia dôkazov, vrátane morálneho profilu otca.

14.2. Namietanú vadu konania nespôsobil ani postup odvolacieho súdu, keď zaznamenal v zápisnici priebeh pojednávania v súdnej sieni po ukončení zisťovania názoru maloletého. V danom prípade nedošlo k dokazovaniu „verejnosťou“, ide iba o zachytenie priebehu pojednávania čo najpresnejšou protokoláciou. S dôvodmi, pre ktoré došlo k meritórnemu rozhodnutiu to však nemá nič podstatné, či už došlo k snahe o ovplyvnenie maloletého pred zisťovaním jeho názoru alebo nie. Nešlo o skutkový záver, ktorý by bol základom rozhodnutia o zverení maloletého do starostlivosti matky, čo vyplýva z celkového kontextu napadnutého rozhodnutia. Dôvodmi, pre ktoré odvolací súd tak rozhodol - s ohľadom na dokazovanie, ktoré zopakoval aj doplnil - bolo zistenie, že momentálne zverenie maloletého do starostlivosti matky je v jeho najlepšom záujme. Z dokazovania (výsluchov strán i svedkov, nie „verejnosťou“) mal odvolací súd za zistené, že osobnostné a výchovné predpoklady matky ako rodiča sú aktuálne lepšie ako je to u otca. Odvolací súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov, berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti a sledujúc predovšetkým najlepší záujem maloletého ako najvyšší princíp, ktorým sa súd pri rozhodovaní spravuje, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Tento záver ani s ohľadom na okolnosti prípadu nejaví známky arbitrárnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.