Najvyšší súd 6 Cdo 144/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Dr. E. D., bývajúceho v S., 2/ A. D., bývajúcej v S., 3/ M. M., bývajúcej v T., 4/ M. M., bývajúceho v T., 5/ J. L., bývajúcej v T., 6/ A. L., bývajúcej v B., všetci v dovolacom konaní zastúpení JUDr. M. Č., advokátkou so sídlom v T. proti ţalovanému M., o určenie splniť povinnosť a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 24 C 61/2006, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- februára 2010, sp.zn. 17 Co 260/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín rozsudkom z
- februára 2009, č.k. 24 C 61/2006-395 zamietol ţalobu ţalobkyne 2/ o zaplatenie 8 342 eur a ţalobu ţalobcov 3/ aţ 6/ o zaplatenie sumy 2 562,07 eur, ktorých plnení sa domáhali z titulu vkladu do zámeny nehnuteľnosti a z titulu platby za vyňatie z pôdneho fondu. V tejto časti zamietol i ţalobu ţalobcu 1/. Rovnako zamietol aj ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali uloţiť ţalovanému povinnosť prevziať do svojho vlastníctva plynovod, vodovod a kanalizáciu s následným zabezpečením ich prevádzkovania odborne spôsobilým prevádzkovateľom a povinnosť dokončiť výstavbu prečerpávajúcej stanice s výtlakom, prípadne ČOV a komunikácie podľa stavebného povolenia č. sp. O. s následným zabezpečením jej údrţby. Ţalobu ţalobcov 1/ aţ 6/ o zaplatenie 3 896,97 eur z titulu náhrady za vklad do verejného osvetlenia, o zaplatenie 39 500,76 eur z titulu náhrady za vklad do výstavby plynovodu a o zaplatenie 52 592,31 eur z titulu vkladu do výstavby vodovodu vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe nárok ţalobcov týkajúci sa zaplatenia peňaţnej sumy ako vkladu 6 Cdo 144/2010 2 do zámeny nehnuteľnosti a platby za vyňatie z pôdneho fondu, je premlčaný. Keďţe ţalovaný sa premlčania dovolal, nemohol premlčané právo ţalobcom priznať. V prípade ţalobcu 1/ dospel k záveru, ţe v tejto časti konania nie je aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ ide o výrok, ktorým ţalobcovia ţiadali uloţiť ţalovanému povinnosť prevziať do svojho vlastníctva plynovod, vodovod, kanalizáciu a zabezpečovať ich prevádzku odborne spôsobilým prevádzkovateľom, vyslovil názor, ţe zo ţiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva moţnosť komukoľvek súdnym rozhodnutím uloţiť, aby čokoľvek prevzal do svojho vlastníctva proti svojej vôli. Zamietnutie ţaloby o uloţenie povinnosti dokončiť výstavbu prečerpávajúcej stanice s výtlakom, prípadne ČOV a komunikácie podľa stavebného povolenia č. sp. O. s následným zabezpečením jej údrţby odôvodnil tým, ţe zo ţiadneho hmotnoprávneho, ale ani procesného predpisu nevyplýva moţnosť súdu uloţiť plnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo stavebného povolenia, a to bez ohľadu na to, či toto stavebné povolenie je platné alebo zaniklo. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
- februára 2010, sp.zn. 17 Co 260/2009 na odvolanie ţalobcov rozsudok okresného súdu preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. v celom rozsahu s výnimkou výroku, ktorým bola časť ţaloby vylúčená na samostatné konanie a zistil, ţe v napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a tieţ s dôvodmi jeho rozhodnutia. V odôvodnení preto iba doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody a reagoval na niektoré skutočnosti vyplývajúce z odvolania (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 6/. Ţiadali, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítali odvolaciemu súdu, ţe vo veci nenariadil pojednávanie, hoci ide o zloţitú kauzu. Okrem toho vec sa dotýka práv aj iných subjektov, z ktorého dôvodu nariadenie pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd mal podľa dovolateľov pojednávanie nariadiť aj preto, lebo dokazovanie, ktoré navrhli vykonať, malo rozhodujúci význam pre správne rozhodnutie vo veci. Namietali tieţ, ţe ţalobca 1/ bol počas výpovede neustále prerušovaný a teda, ţe prvostupňový súd mu neumoţnil vypovedať o všetkých právne významných skutočnostiach. V tejto súvislosti na súde prvého stupňa vzniesli opakovane aj námietky proti zneniu zápisnice z pojednávania z
- septembra
- 6 Cdo 144/2010 3 Dovolanie odôvodnili tieţ tým, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalované mesto vo vyjadrení k dovolaniu navrhlo, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov zamietol a zaviazal ich nahradiť trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas oprávnené osoby (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné, ani nebola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. 6 Cdo 144/2010 4 Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe odvolací súd postupoval nesprávne, keď nenariadil pojednávanie, hoci navrhli vykonať dôkazy, ktoré mali rozhodujúci význam pre správne rozhodnutie vo veci a nariadenie pojednávania si vyţadovala aj zloţitosť veci a dôleţitý verejný záujem, tejto námietke nemoţno prisvedčiť. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od
- októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu pojednávanie nariadiť okrem iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie 6 Cdo 144/2010 5 zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v posudzovanej veci odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie za správne. Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Nemoţno mu preto vyčítať, ţe jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, bol v rozpore so zákonom. Dovolací súd sa nestotoţňuje ani s názorom dovolateľov, ţe v danej veci bolo treba pojednávanie nariadiť z dôvodu uvedeného v § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa dôvodovej správy novely O.s.p. vykonanej zákonom 384/2008 Z.z., ktorým bolo do znenia včlenené toto ustanovenie, zákon necháva na voľnej úvahe odvolaciemu súdu, kedy nariadi pojednávanie z dôvodu dôleţitého verejného záujmu. Spravidla pôjde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku, sídliska. Dovolatelia však neuviedli, v čom konkrétne bola táto vec z hľadiska verejného záujmu tak dôleţitá, ţe si to vyţadovalo na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Len samotné tvrdenie dovolateľov o existencii dôleţitého verejného záujmu bez bliţšieho zdôvodnenia vplyvu konania na širší okruh subjektov, neobstojí. Samotná skutočnosť, ţe jedným z účastníkov konania je M., nemôţe znamenať, ţe automaticky ide o vec z hľadiska verejného záujmu za dôleţitú. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie ţalobcov smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Uvedený postup odvolacieho súdu nemal preto za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Námietky dovolateľov spočívajúce v tom, ţe súd prvého stupňa neumoţnil ţalobcovi 1/ vypovedať o všetkých právne významných skutočnostiach a ţe nesprávne uviedol do zápisnice na pojednávaní dňa
- septembra 2008 obsah jeho prednesu, povaţoval dovolací súd za nedôvodné. Skutočnosť, ţe by ţalobca 1/ nemal moţnosť riadne sa vyjadriť ku všetkým právne významným okolnostiam prípadu, z obsahu zápisnice z
- septembra 2008, ale ani z následných podaní ţalobcov (ich právnej zástupkyni), nevyplýva. Nesprávnosť 6 Cdo 144/2010 6 znenia zápisnice z
- septembra 2008 bola odstránená následne v zápisnici o pojednávaní z
- novembra
- Dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolací súd ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová