CMP,
ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Súd prvej inštancie v tomto prípade vyhodnotil námietky účastníka 1/ ako dôvodné a návrh navrhovateliek 1/ až 3/ zamietol v zmysle § 359i ods. 1 CMP. Na základe uvedeného súd prvej inštancie účastníkovi 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
názoru navrhovateliek tieto osvedčili, že splnili predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vytýkali súdu prvej inštancie, že účastník 1/ svoje námietky nepodložil jediným dôkazom, ktorý by vyvracal alebo spochybňoval tvrdenia a dôkazy, ktoré predložili. Navrhovateľky 1/ až 3/ boli toho názoru, že prvoinštančný súd im znemožnil konfrontovať nepodložené tvrdenia a právnu argumentáciu účastníka 1/, čím im znemožnil výkon ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 2.2. K uvedenému odvolací súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že
CMP pozostáva konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na rozdiel od zásady kontradiktórnosti
CSP), súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia; toto súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania; uvedené zabezpečuje publicitu informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie návrh navrhovateliek 1/ až 3/ zamietol až v rámci druhej fázy konania, keď boli zo strany účastníka 1/ podané námietky po doručení vyzývacieho uznesenia. Súd prvej inštancie posúdil predmetné námietky ako dôvodné, a preto návrh navrhovateliek 1/ až 3/ na začatie konania o potvrdení vydržania
1 CMP zamietol. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia, procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ale aj dôvodov a námietok, ktoré navrhovateľky uviedli vo svojom odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne, a preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal vyzývacie uznesenie automaticky neznamená, že návrh musí byť dôvodný. Súd prvej inštancie mal v rámci prvej fázy na základe tvrdení navrhovateliek 1/ až 3/ a nimi predložených dôkazov za dostatočne osvedčené splnenie predpokladov na vydržanie nehnuteľností vytvorených na základe nimi predloženého geometrického plánu. Uvedené skutočnosti osvedčili okrem iného aj predloženými dôkazmi o nadobúdacích tituloch, a taktiež písomnými vyhláseniami od p. B. J. a p. M. R.. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vydal vyzývacie uznesenie, pričom z námietok predložených účastníkom 1/ vyplýva, že tento považuje návrh navrhovateliek na vydanie uznesenia o vydržaní vlastníckeho práva za útok na jeho vlastnícke právo. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania bol návrh navrhovateliek a vydržanie vlastníckeho práva k nimi špecifikovaným novovytvoreným parcelám (predovšetkým parcely registra C KN č. XXX/X-X, ktoré vznikli oddelením od parcely registra C KN č. XXX), a to z dôvodu, aby zosúladili reálny užívací stav, na základe hranice upravenej oplotením so stavom právnym, pričom účastník 1/ spochybnil ich vlastnícke právo, a to existenciou jeho vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam z dôvodu nesprávne určenej hranice susediacich pozemkov. Z uvedeného je tak zrejmé, že existuje v danej veci spor, kde voči sebe stoja dve hodnotovo rovnaké ústavou garantované vlastnícke práva navrhovateliek 1/ až 3/ a účastníka 1/ ako podielového spoluvlastnícka parcely registra C KN č. XXX, ktorého podielové spoluvlastníctvo by mohlo byť vydaním uznesenia o vydržaní dotknuté. Účastník 1/ osvedčil to, že je podielovým spoluvlastníkom parcely registra C KN č. XXX, z ktorej parcely má byť časť oddelená a majú vzniknúť parcely registra C KN č. XXX/X-X, ktoré by nadobudli do svojho výlučného resp. podielového spoluvlastníctva navrhovateľky, ktoré tieto užívajú na základe hranice určenej oplotením od nadobudnutia ich vlastníckeho práva, a ktoré boli rovnako v užívaní ich právnych predchodcoch. Navrhovateľky 1/ až 3/ uvedenú skutočnosť nespochybnili, pričom samotným podnetom na podanie ich návrhu bolo zistenie, že na základe vytyčovacieho náčrtu, by mala byť posunutá hranica ich pozemku aj na úkor účastníka 1/, ktorý je podielovým spoluvlastníkom susediaceho pozemku parcely registra C KN č. XXX. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dodal, že účelom konania o potvrdení vydržania je predovšetkým zosúladiť skutočný stav so stavom právnym najmä v prípadoch, kedy nedošlo k riadnemu zápisu vlastníckeho práva resp. nesprávneho zápisu vlastníka, pričom sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva (spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť a zákonom stanovená vydržacia doba). V danom prípade považoval odvolací súd za zrejmé, že existuje spor o vlastnícke právo, ktoré je potrebné riešiť podaním, či už žaloby o určenie vlastníckeho práva, alebo vydanie veci, pričom konanie o potvrdení vydržania nemôže byť v takomto prípade prostriedkom pre riešenie tejto situácie. 2.3. Vo vzťahu k námietke o nevykonaní dokazovania a nariadeniu pojednávania odvolací súd uviedol, že nebolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie bližšie vysporiadal s predloženými dôkazmi, či doplnil dokazovanie z úradnej moci, keďže bolo osvedčené, že vydaním rozhodnutia o vydržaní vlastníctva by boli vecné práva účastníka 1/ vydržaním dotknuté. Taktiež
mienky odvolacieho súdu nebolo potrebné ani nariadiť za týmto účelom pojednávanie, keďže samotný CMP v tomto type konaní upravuje len možnosť (nie povinnosť) nariadiť pojednávanie, a to len v prípade potreby ďalšieho šetrenia na overenie skutočností podaných v námietkach. Nakoľko rozhodnutím o vydržaní by bolo dotknuté spoluvlastnícke právo účastníka 1/ k nehnuteľnosti parcele registra C KN č. XXX, ktorý osvedčil túto skutočnosť, keďže je sporná hranica medzi susediacimi nehnuteľnosťami, súd prvej inštancie rozhodol
odvolacieho súdu vecne správne o zamietnutí návrhu navrhovateliek, pričom jeho záver dobromyseľnosti bol predčasný. Námietka navrhovateliek o nedoručení vyjadrenia účastníka 5/ zo dňa 06. apríla 2022
odvolacieho súdu nebola dôvodná, keďže z obsahu spisu vyplývalo, že toto bolo zaslané zvyšným účastníkom konania (č. l. 74 spisu), pričom právnemu zástupcovi navrhovateliek bolo predmetné vyjadrenie doručené dňa
ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd
Všeobecné pravidlo,
ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené len v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon (§ 53 CMP) a v druhom prípade vo všetkých konaniach
CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zároveň, ak súd rozhodne o priznaní náhrady trov konania je povinný v meritórnom rozhodnutí rozhodnúť aj o výške trov konania nie len o nároku (§ 58 CMP). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v danej veci nesprávne prelomil generálnu klauzulu uplatňujúcu sa v konaniach
CMP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd poukázal na to, že aplikácia § 55 CMP je výnimočná a prichádza do úvahy len za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, možno prihliadať napr. k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, tiež na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, celkový postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Odvolací súd zdôraznil potrebu preukázateľnosti skutkových okolností, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu pre priznanie náhrady trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danom prípade nebola v konaní preukázaná žiadna z uvedených okolností, pričom samotná skutočnosť, že námietky účastníka 1/ boli dôvodné, nepredstavujú okolnosti, kvôli ktoré by malo byť spravodlivé mu priznať nárok na náhradu trov konania. 2.5. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd tak rozhodol v súlade s § 52 CMP. 3. Navrhovateľky 1/ až 3/ (ďalej aj ako „dovolateľky") podali voči rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. 3.1. V súvislosti s prípustnosťou dovolania
f) CSP dovolateľky uviedli, že sú toho názoru, že postupom odvolacieho súdu došlo k upieraniu spravodlivosti, tzv. denegatio iustitiae, tiež k porušeniu povinnosti princípu rovnosti zbraní, k porušeniu procesných ustanovení o doručovaní podaní stranám, k porušeniu povinnosti súdu zisťovať skutočný stav veci, k porušeniu zásady materiálnej pravdy, k porušeniu vyšetrovacieho princípu v mimosporovom konaní a k porušeniu náležitostí a preskúmateľnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Za najzávažnejší nedostatok dovolateľky označili to, že nastalo faktické upieranie spravodlivosti zamietnutím návrhu bez vykonaného dokazovania len na základe tvrdení účastníka 1/ v námietkach. Rovnako ako v odvolaní, aj v dovolaní dovolateľky uviedli, že k návrhu na potvrdenie vydržania predložili množstvo dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov vydržania nehnuteľností dovolateľkami (ďalej uviedli ich výpočet). Ako uviedli už v odvolaní, na základe vydania vyzývacieho uznesenia súdom prvej inštancie, aj v dovolaní mali dovolateľky za to, že súd prvej inštancie mal v prvom štádiu konania za osvedčené, že dovolateľky splnili predpoklady vydržania. Námietky účastníka 1/ boli
dovolateliek len všeobecnými tvrdeniami o tom, že neboli splnené podmienky vydržania s odkazom na všeobecnú rozhodovaciu činnosť bez akéhokoľvek napojenia na spomenuté dôkazy predložené dovolateľkami, s ktorými sa
mienky dovolateliek súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, nevyhodnotil ich, svoje úvahy nezdôvodnil v odôvodnení rozhodnutia, nijako nezdôvodnil, prečo sa priklonil k tvrdeniam účastníka 1/ a stroho zamietol návrh bez porovnania a vyhodnotenia dôkazov, čím
dovolateliek už súd prvej inštancie pristúpil k upretiu spravodlivosti a fakticky zamietol návrh bez reálneho rozhodovania o ňom. S týmto postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil argumentáciou uvedenou v rámci odseku 21 jeho rozhodnutia (v tomto rozhodnutí je predmetná argumentácia uvedená v odseku 2.1.), z ktorej
dovolateliek výslovne vyplýva denegatio iustitiae. Takáto argumentácia je
dovolateliek neudržateľná, pretože týmto vlastne odvolací súd tvrdí, že dovolateľky majú podať v tej istej veci, s tými istými dôkazmi a s tými istými stranami sporu novú žalobu na iniciovanie nového konania, dokonca na ten istý príslušný súd a to s jediným rozdielom, že táto žaloba bude inak označená. Táto argumentácia
dovolateliek spôsobuje aj zmätočnosť, právnu neistotu a hlavne nepredvídateľnosť postupu súdu pre navrhovateľa, keďže ten pred podaním návrhu na potvrdenie vydržania alebo žaloby nemá ako s istotou predvídať, či nejaká osoba z účastníkov (ne)podá námietky. Takýto navrhovateľ nevie dopredu určiť, či jeho konanie bude mať sporový alebo nesporový charakter v dôsledku čoho sa dostáva do pozície právnej neistoty, kde procesná (nie materiálna) úspešnosť návrhu/ žaloby záleží od okolností, ktoré navrhovateľ nemá možnosť ovplyvniť a predvídať. Ak by dovolateľky namiesto konania o potvrdení vydržania žalovali určenie vlastníckeho práva, riskovali by tým zamietnutie žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, pretože v danom čase by existovalo osobitné konanie o potvrdení vydržania, ktoré aj v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má prednosť pred všeobecnou úpravou. Opätovne by boli dovolateľky v právnej neistote, pretože pravdepodobnou argumentáciou účastníka 1/ v žalobe o určení by mohlo byť to, že dovolateľky ako žalobkyne neustáli naliehavý právny záujem, pretože mali využiť špeciálne konanie
CMP. Opätovne by sa tak vytvorila právna neistota, ktorá nemôže byť súdom akceptovaná. Porušenie práva na spravodlivý proces identifikovali dovolateľky aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti v odvolaní citovali dôvodovú správu k § 359i CMP, z ktorej jednoznačne vyplýva, že za odôvodnené námietky možno považovať len tie, v ktorých boli preukázané skutočnosti a tvrdenia, ktoré vylučujú navrhovateľove nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tento výklad
dovolateliek odvolací súd nemal prehliadať, mal k nej zaujať stanovisko, vysvetliť prečo sa odklonil od právneho názoru zákonodarcu. Rovnako sa
mienky dovolateliek odvolací súd nevysporiadal ani so žiadnym z predostretých argumentov v prospech nezamietnutia návrhu, alebo pokračovania v konaní a vykonaní dokazovania. Rozpor v postupe odvolacieho súdu s právnou teóriou v uvedenej problematike dovolateľky v dovolaní podporili odkazom na článok Konanie o potvrdení vydržania - návrh na začatie konania 3. časť, publikovanom v Bulletine Slovenskej advokácie č. 6/2021, autorky JUDr. Svetlana Ficová, CSc. a Mgr. Tamara Čipková, PhD.,
ktorého je zrejmé, že súd mal pristúpiť k vykonaniu dokazovania a nie len k strohému a prísne formálnemu zamietnutiu návrhu, čím sám súd spôsobil uvedené upieranie spravodlivosti. Tým, že odvolací súd favorizoval nepodložené tvrdenia účastníka 1/ napriek existencií predložených dôkazov dovolateľkami, došlo
týchto aj k porušeniu zásady rovnosti zbraní v ich neprospech. Porušené boli
dovolateliek aj ustanovenia o doručovaní, nakoľko navrhovateľkám nebolo v rámci konania pred súdom prvej inštancie doručené vyjadrenie účastníka 5/ zo dňa
názoru súdu nebol právne významný, avšak toto posúdenie o významnosti obsahu vyjadrenia účastníka konania k návrhu nemôže byť na súde. Je vecou strany, ktorej malo byť vyjadrenie doručené, aby k vyjadreniu zaujala postoj a sama si zhodnotila, či ho považuje obsahovo významné alebo nie. 3.2. Vo vzťahu k dôvodu dovolania
1 písm. b) CSP dovolateľky sformulovali nasledovné otázky:
ich názoru viesť k odstráneniu spornosti postupu všeobecných súdov v porovnaní s názormi právnej teórie a výkladom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené sú dovolateľky presvedčené, že je naplnený aj dovolací dôvod
1 písm. b) CSP. V závere dovolateľky navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 4. Účastník 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateliek 1/ až 3/ uviedol, že
jeho názoru sú rozhodnutia a postup súdov oboch inštancií zákonné, odôvodnené a súladné s platným právnym rámcom, s doterajšou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, zatiaľ čo dovolanie dovolateliek
neho nespĺňa základné podmienky prípustnosti a argumentácia dovolateliek trpí vadami spočívajúcimi v základnom nepochopení skúmanej problematiky, procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní o potvrdení vydržania
CMP a tiež inštitútu námietok v takomto konaní. K vymedzeniu dovolacieho dôvodu
f) CSP dovolateľkami v dovolaní účastník 1/ uviedol, že za vadu rozhodnutia nie je možné označiť len skutočnosť, že ním nebolo vyhovené návrhu (alebo odvolaniu) navrhovateliek. Zopakoval tiež, že nie je možné si zamieňať vydanie vyzývacieho uznesenia na podanie námietok proti potvrdeniu vydržania a nejakú formu „sľubu" súdu, že vydržanie aj potvrdí. Vo svojom vyjadrení k dovolaniu účastník uviedol, že navrhovateľky poukazujú na to, že jeho námietky neboli podložené žiadnymi dôkazmi, pričom opomínali a opätovne opomínajú reflektovať na skutočnosť, že ony sú tie, ktoré musia svoju dobromyseľnosť pri návrhu na potvrdenie vydržania preukázať. K vymedzeniu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) CSP dovolateľkami v dovolaní účastník 1/ uviedol, že dovolateľky nepreukázali skutočnosť, že prejednávaná otázka ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená a preto ani tento dovolací dôvod nie je možné akceptovať ako prijateľný. Účastník 1/ má vzhľadom na uvedené za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sú vecne správne a dovolanie je neprípustné (ak je prípustné, tak je nedôvodné) a navrhol dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť a priznať mu voči navrhovateľkám nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
ktorého na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Posudzovanie prípustnosti dovolania vo veciach potvrdenia vydržania je preto potrebné posudzovať
ustanovení Civilného sporového poriadku. 7. I za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj
novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani sebou samým) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (tu porovnaj napríklad 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 8. Zhora naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP. 9.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.
1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 11. Špecifikom dovolania v prejednávanej veci bolo, že napriek jeho založeniu na oboch zákonom poznaných dovolacích dôvodoch (tzv. zmätočnosť aj nesprávne právne posúdenie veci) a v rámci nich tiež dvoch dôvodoch prípustnosti dovolania (postup súdu na ujmu práva strany sporu na spravodlivý proces, okrem ktorého tu bola i požiadavka na odpoveď na otázku procesnoprávneho charakteru) mali oba uplatnené dovolacie dôvody aj dôvody prípustnosti dovolania charakter tzv. spojených nádob. To zjednodušene znamená, že podstata dovolania bola založená na otázke vecnej prejednateľnosti návrhov v konaniach o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, akým je i návrh v posudzovanom prípade, na nariadenom pojednávaní, teda v podstatnom na otázke ne/povinnosti súdu v tomto osobitnom nesporovom konaní
CMP iniciovanom návrhom, ktorého priamym predmetom je požiadavka na potvrdenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, ne/nariadiť pojednávanie, na ktorom súd návrh prejedná a vykoná dokazovanie za prítomnosti účastníkov konania. V takomto prípade, v ktorom na jednej strane stojí právo na spravodlivý proces, a na druhej otázka ne/povinnosti prejednať vec na pojednávaní, na ktorom sa vykoná dokazovanie, logicky vyžaduje potrebu argumentovať komplexnejšie (než adresne vo vzťahu ku konkrétnej namietanej vade).
dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01. mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania súd v zásade nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie
CMP ak vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako pravdepodobné, čo však nevylučuje, že práve na základe podaných námietok dotknutých osôb vymenovaných v § 359h CMP dôjde k vážnych pochybnostiam o uplatnenom nároku s následkom zamietnutia návrhu
1 CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť (ako správne uviedol už odvolací súd) domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (napr. žalobou o určenie vlastníctva). 14. Je tomu tak preto, že v konaní o potvrdení vydržania
CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pretože účastník 1/ spochybnil vlastnícke právo navrhovateliek k dotknutej nehnuteľnosti, a to existenciou vlastníctva k nej a namietaním nesprávne určenej hranice susediacich pozemkov, z čoho vyplýva existencia sporu v danej veci, kde voči sebe stoja dve hodnotovo rovnaké ústavou garantované vlastnícke práva navrhovateliek a účastníka 1/, ktorý osvedčil, že je podielovým spoluvlastníkom parcely, z ktorej má byť časť oddelená v prospech navrhovateliek titulom jej vydržania, ktorú časť navrhovateľky na základe hranice určenej oplotením síce užívajú, ale účastník 1/ spochybňuje ich dobromyseľnosť, ktorá
súdu prvej inštancie musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorý vlastníctvo nenadobudol, nemali inú možnosť, ako návrh navrhovateliek v nesporovom konaní zamietnuť. 15. Najvyšší súd, i keď uvedomujúc si, že ide o mimosporové konanie
ustanovení CMP, s uplatňovaním vyšetrovacieho princípu, práve vzhľadom na špecifickosť tohto konania (pozri bod 13.) zdôrazňuje, že je to v prvom rade povinnosť navrhovateliek hodnoverne osvedčiť nimi tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateliek alebo môže vyzvať navrhovateľky, aby označili ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateliek. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí. 16.
2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti
prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
CMP, z ktorého následne súd pri rozhodovaní (v spojení s dôkazmi k nemu pripojenými) vychádza. 19. V prejednávanej veci je zrejmé, že nižšie súdy si zabezpečili dostatok skutkových podkladov pre záver o neosvedčení návrhu navrhovateliek v danom druhu konania, preto im nemožno vytýkať, že si nezabezpečili ešte ďalšie, navrhovateľkami namietané skutkové podklady, pretože k tejto možnosti všeobecný súd pristúpi len vtedy, ak je to nevyhnutné, a vzhľadom na okolnosti prípadu účelné. Z obsahu spisu je ale zrejmé, že súd prvej inštancie ani odvolací súd v prejednávanom prípade na základe tvrdení navrhovateliek, ktorým účastník 1/ oponoval námietkami, potrebu nariadiť pojednávanie nevzhliadli.
nižších súdov navrhovateľky v žiadnom zo svojich podaní neuviedli tak špecifické (osobité) okolnosti, pre ktoré by vznikla potreba nariadiť pojednávanie. Aj
dovolacieho súdu v danom prípade nenastal žiadny relevantný dôvod pre posúdenie existencie takých výnimočných okolnosti, ktoré by mali byť v danom type konania prejednané na pojednávaní a dovolateľky ani v dovolaní takéto okolnosti riadne nešpecifikovali. Odvolací súd preto v tejto časti nepochybil ak pojednávanie nenariadil a ani v zmysle, že by protiprávne zasiahol do práva navrhovateliek na spravodlivý proces. To, že navrhovateľky boli v predmetnom konaní v zmysle § 359a CMP neúspešné, nijako nelimituje dispozičné oprávnenie navrhovateliek iniciovať sporové konanie vo veci samej, v rámci ktorého súd prvej inštancie už bude povinný nariadiť pojednávanie, na ktorom navrhovateľky môžu uplatniť procesné práva, ktoré sa v rámci konania o potvrdení vydržania neuplatňujú. Napokon na dispozičné oprávnenie navrhovateliek iniciovať sporové konanie vo veci samej, v rámci ktorého súd prvej inštancie už bude povinný nariadiť pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie, poukázal i odvolací súd.
dovolacieho súdu možnosť pripustiť nedoručenie bezobsažného vyjadrenia, akým je i podanie účastníka 5/ v danej veci, doručenia ktorého sa dovolateľky dovolaním domáhali, z ktorého vyplýva vzdanie sa práva zaujať stanovisko, nemôže znamenať voči navrhovateľkám narušenie princípu rovnosti zbraní, pretože nedoručenie takéhoto vyjadrenia nemôže mať žiaden vplyv na výsledok konania, a tým nemôže predstavovať ani porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Dovolací súd tu uprednostnil materiálne poňatie princípu kontradiktórnosti konania.
názoru dovolacieho súdu preto prijaté skutkové a právne závery oboch súdov nižšej inštancie možno považovať za logické, vychádzajúce zo skutkových okolností veci a relevantných právnych noriem a nemožno im vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť ich rozhodnutí. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, a nezistil ani nesprávne právne posúdenie
b) CSP, preto dovolanie dovolateliek
28. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 CSP v spojení s § 52 CMP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.