1 Tr. zák. prerokoval
por. na neverejnom zasadnutí konanom
1, 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol t a k t o: I. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe po vzájomnej dohode s odsúdeným E. P. dňa
1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať) 3 5 Tdo 51/2012 mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Zároveň bol týmto rozsudkom
2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uloţený obvinenému G. H. trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 1 T 66/2009 z
1 Tr. por. (mylne sa v rozsudku uvádza Trestného zákona) bola poškodená A. H. uvedeným rozsudkom odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal na podnet inej osoby, neţ osoby, ktorej je priznané právo na podanie dovolania, minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 15. júna 2012 dovolanie na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou. Dovolanie bolo podané z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., vzhľadom na to, ţe proti rozsudku, ktorým bola potvrdená schválená dohoda o vine a treste, je prípustné dovolanie len z tohto dôvodu, pričom minister spravodlivosti konštatoval, ţe napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.. V odôvodnení dovolania poukázal aj na nový dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por.,
ktorého, s účinnosťou od
dovolateľa povaţovať za porušenie § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
ktorého trestné stíhanie nemoţno začať, a ak uţ bolo začaté, nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný. Uvedené porušenie zákona bolo zaradené ako nový dovolací dôvod do § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., s účinnosťou od 1. septembra 2011, ktorý je odlišný od dôvodu
1 písm. c/ Tr. por., no
dovolateľa moţno logickou analýzou dospieť k záveru, ţe zákonodarca mal novelizáciou v úmysle umoţniť, aby v dovolacom konaní mohli byť napravené takého pochybenia, pretoţe doterajší právny stav takéto pochybenia nezohľadňoval, hoci to bolo ţiaduce. V prípade schválenej dohody o vine a treste nie je moţné podanie dovolania z iného dôvodu ako
1 písm. c/ Tr. por. a dovolateľ uvádza, ţe hoci je sporné, či je moţné zaradiť porušenie zásady špeciality pod porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najnovšia judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky uplatnila rozširujúci výklad ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por., pričom sa poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 220/2011.
tohto nálezu Ministerstvo spravodlivosti SR aplikovalo nesprávny výklad, ak tvrdilo, ţe minister spravodlivosti nemôţe 5 5 Tdo 51/2012 napadnúť rozsudok, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, z dôvodu, ktorý moţno subsumovať pod iné písmeno § 371 ods. 1 Tr. por. ako pod písmeno c/. V prípade posudzovanom Ústavným súdom Slovenskej republiky išlo o rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol v nezákonnom zloţení, čo napĺňa dovolací dôvod
1 písm. b/ Tr. por. Z toho minister spravodlivosti vyvodil povinnosť ministra podať dovolanie, ak zistí pri prieskumnej činnosti naplnenie niektorého z dovolacích dôvodov.
ministra spravodlivosti pri porušení zásady špeciality v prípade odsúdenia G. H. došlo k porušeniu zákona nielen vnútroštátneho, ale aj k porušeniu základných princípov medzinárodnej spolupráce v trestných veciach o vydávaní osôb na účely trestného stíhania. Ide pritom o tak závaţné porušenie práv obvineného, ţe takéto porušenie by mohlo mať za následok zodpovednosť Slovenskej republiky za porušenie tohto práva pred medzinárodným súdnym orgánom na ochranu základných ľudských práv. Z uvedeného potom
dovolateľa vyplýva, ţe hoci porušenie zásady špeciality nie je moţné striktne zaradiť pod porušenie práva na obhajobu, nemoţnosť podania dovolania z iného dôvodu by v tomto prípade zaloţila porušenie práva na obhajobu na úrovni konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch a z tohto dôvodu zároveň základné právo na súdnu a inú ochranu, tak ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze. Preto minister spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1)
1 Tr. por. vyslovil, ţe rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010 sp. zn. 1 T 82/2010 bol porušený zákon v ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.; 2)
2 Tr. por. aby napadnutý rozsudok zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; 3)
1 Tr. por. rozhodol súčasne o väzbe obvineného G. H.; 6 5 Tdo 51/2012 4)
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou vyzval obvineného G. H., ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, aby si v určenej lehote zvolil obhajcu. Po márnom uplynutí stanovenej lehoty bol obvinenému predsedníčkou senátu okresného súdu
5 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. P. Ď. Obvinený G. H. sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k podanému dovolaniu tak, ţe súhlasí s jeho dôvodmi a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech v tých ustanoveniach, ako sa uvádza v dovolaní a aby zrušil napadnutý rozsudok aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj okresná prokurátorka v Bánovciach nad Bebravou. Dovolanie ministra spravodlivosti povaţuje za dôvodné s tým, ţe sú splnené podmienky na jeho podanie, lehota na podanie dovolania neuplynula, dôvody dovolania
1 písm. c/ a § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 220/2011-53 a článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú dané, pričom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a obsahu dovolania zistil, ţe dovolanie ministra spravodlivosti je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 334 ods. 4 Tr. por., v nadväznosti na uvádzaný dôvod
1 písm. c/ Tr. por. a z neho prameniaci dôvod § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por.), dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, 2 Tr. por.) a bolo podané na mieste príslušnom (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolací súd zároveň zistil, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a bolo zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por., preto
por. rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu 7 5 Tdo 51/2012 konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania
1 písm. c/ Tr. por. a § 374 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní. Po takomto preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, ţe zákon bol porušený v neprospech obvineného G. H. v tých ustanoveniach, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
1 písm. b/ Tr. por. trestné stíhanie nemoţno začať, a ak uţ bolo začaté, nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vţdy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú moţnosť na ich uplatnenie.
1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôţe byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval. Týmito ustanoveniami sa súd ani prokurátor po vrátení veci súdom do prípravného konania na uzavretie dohody o vine a treste dôsledne neriadili. V predmetnom prípade pre skutok uvedený v napadnutom rozsudku bola na obvineného G. H. podaná okresnou prokurátorkou v Bánovciach nad Bebravou obţaloba sp. zn. Pv 764/08-22 na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou dňa 16. marca 2009, kde bola táto trestná vec vedená pod sp. zn. 2 T 21/2009. V inej trestnej veci na Okresnom súde v Partizánskom pod sp. zn. 1 T 66/2009 bol dňa 20. mája 2009 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený G. H. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. a prečinu krádeţe
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. za skutok spáchaný 28. novembra 2008, keď v nočných 8 5 Tdo 51/2012 hodinách neoprávnene vnikol cez pootvorené okno detskej izby do bytu na ulici R. v P., odkiaľ odcudzil rôzne veci a peniaze v sume 800,- Sk na škodu M. R. vo výške 2000,- Sk, dva mobilné telefóny s nabíjačkou na škodu Technických sluţieb mesta Partizánske vo výške 7200,- Sk a poškodenej M. S. spôsobil odcudzením mobilného telefónu, vetrovky a nabíjačky škodu vo výške 4.400,- Sk. Za to mu bol
3 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Toto trestné stíhanie nebolo moţné ukončiť, lebo trestný rozkaz nebol doručený obvinenému, pričom sa zistilo, ţe obvinený G. H. sa zdrţiava v Českej republike. Po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa
1 Tr. zák. a prečin krádeţe
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom nadobudol právoplatnosť
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve
1 Tr. zák., z prečinu kupliarstva
1 Tr. zák., z prečinu krádeţe
2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Tr. zák. za skutky spáchané v čase od
1 Tr. zák. vydaný nebol. Zo spisového materiálu moţno pritom zistiť, ţe pri rozhodovaní Krajského súdu v Ústí nad Labem o tom, či sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný Okresným súdom v Partizánskom vo veci sp. zn. 1 T 66/2009, obvinený G. H. do zápisnice uviedol, ţe nesúhlasí so svojim vydaním do Slovenskej republiky pre čin uvedený v európskom zatýkacom rozkaze a súčasne, po poučení
Trestného poriadku Českej republiky o zásade špeciality sa nevzdal svojho práva na uplatnenie tejto zásady. Napriek tomu, potom ako bol obvinený G. H. odovzdaný dňa
1 písm. g/, ţe sa trestná vec proti obvinenému G. H. vracia 10 5 Tdo 51/2012 prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou na konanie
por. Na to, po vrátení veci, v prípravnom konaní okresný prokurátor v Bánovciach nad Bebravou konal s obvineným a jeho obhajcom o dohode o vine a treste, uzavrel s obvineným takúto dohodu dňa
1 Tr. zák. Potrebným súhlasom na trestné stíhanie v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je treba rozumieť aj rozhodnutie príslušného orgánu cudzieho štátu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu a o vydaní obvineného na trestné stíhanie, ak sa obvinený zdrţiaval v cudzine. Musí ísť o vydanie na trestné stíhanie za konkrétny skutok a trestný čin. Za iný trestný čin spáchaný pred vydaním, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, nesmie byť vydaná osoba stíhaná, odsúdená, ani jej nemôţe byť obmedzená osobná sloboda. 11 5 Tdo 51/2012 V predmetnom prípade došlo k trestnému stíhaniu i odsúdeniu obvineného G. H. bez poţadovaného súhlasu. Zásada špeciality uvedená v § 31 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze sa v prípade vydania osoby do Slovenskej republiky neuplatní, ak nastanú skutočnosti predpokladané v ustanoveniach § 31 ods. 2 písm. a/ aţ h/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Ţiadna z tam uvedených podmienok v predmetnom prípade nebola naplnená. U obvineného G. H. v danej trestnej veci bolo predovšetkým potrebné skúmať podmienky uvedené v § 31 ods. 2 písm. e/, f/ a g/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
2 písm. e/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak bola osoba vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba sa vzdala práva na uplatnenie zásady špeciality
odseku 1 v rámci konania vo vykonávajúcom štáte. V predmetnom prípade to znamená v Českej republike v rámci konania o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Partizánskom pod sp. zn. 1 T 66/2009. Ako uţ bolo vyššie naznačené, v rámci konania o výkone tohto európskeho zatýkacieho rozkazu v Českej republike sa obvinený G. H. nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality.
2 písm. f/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, ţe sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality
odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním. Zo znenia tohto ustanovenia je evidentné, ţe musí ísť o výslovne vzdanie sa uplatnenia zásady špeciality. V tomto zmysle mal byť obvinený G. H. aj poučený v intenciách § 34 ods. 4 Tr. por. Za takéto vzdanie sa uplatnenia zásady špeciality nemoţno povaţovať samotný súhlas obvineného na uzavretie dohody o vine a treste a ani uzavretie takejto dohody aj za prítomnosti obhajcu obvineného. Ak obvinený a jeho obhajca (iný neţ ktorý obhajuje obvineného v dovolacom konaní) v predmetnom trestnom konaní, v štádiu konania pred súdom pred vrátením veci do prípravného konania na uzavretie dohody o vine a treste i v prípravnom konaní v rámci konania o dohode o vine a treste nepoukázali na to, ţe v konaní o jeho vydaní sa pred príslušným orgánom Českej republiky nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality, neznamená to, ţe tak urobil konkludentne, keď navyše sa vyţaduje výslovne vzdanie sa uvedeného práva. Zároveň to nezbavovalo poučovacej 12 5 Tdo 51/2012 povinnosti
4 Tr. por. súd ani prokurátora o právach obvineného, za akých podmienok moţno voči nemu viesť trestné stíhanie. S takým poučením počíta aj zákon o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý v ustanovení § 31 ods. 3 obligatórne ukladá súdu, ktorý európsky zatýkací rozkaz vydal, ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality
odseku 2 písm. e/, takú osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuť a poučiť ju o moţnosti vzdať sa uplatnenia tejto zásady a o dôsledkoch takého postupu. Následne, ak by vydaná osoba vyhlásila, ţe sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality, má súd postupovať
ďalších tam uvedených ustanovení. I keď v predmetnom prípade európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol obvinený G. H. vydaný na trestné stíhanie do Slovenskej republiky, nebol vydaný Okresným súdom v Bánovciach nad Bebravou ale Okresným súdom v Partizánskom a ten bol príslušný v zmysle § 31 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na prijatie vyhlásenia obvineného, ţe sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality, mohol aj Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou urobiť potrebné doţiadanie na Okresný súd v Partizánskom smerujúce k poučeniu obvineného v zmysle § 31 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, resp. k zisteniu, či také poučenie bolo dané a čo vyhlásil obvinený. V rámci poučovacej povinnosti a predovšetkým povinnosti poskytnúť obvinenému plnú moţnosť na uplatnenie jeho práv v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. mohol postupovať primerane aj Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou a poučiť obvineného na verejnom zasadnutí konanom o predbeţnom prejednaní obţaloby, za akých okolností je moţné pokračovanie v jeho trestnom stíhaní pre predmetný zločin lúpeţe. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou určenom na predbeţné prejednanie obţaloby z 2. júna 2010, ani zo zápisnice o verejnom zasadnutí Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou o návrhu na schválenie dohody o vine a treste nevyplýva, ţe by bol obvinený poučený aj v naznačenom zmysle o podmienkach pokračovania v jeho trestnom stíhaní. Ak by sa obvinený po poučení nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality, prichádzala do úvahy moţnosť uvedená pod písmenom g/ § 31 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
tohto ustanovenia zásada špeciality sa neuplatní, ak vykonávajúci 13 5 Tdo 51/2012 justičný orgán udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred vydaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin.
4 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na získanie súhlasu vykonávajúceho justičného orgánu
odseku 2 písm. g/, (v danom prípade príslušného justičného orgánu Českej republiky), sa pouţije postup
1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (ide o ţiadosť o dodatočný súhlas).
1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak má byť osoba, ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu s uplatnením zásady špeciality stíhaná pre trestný čin spáchaný pred vydaním, ktorý nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo má táto osoba vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol uloţený súdom Slovenskej republiky pred jej vydaním, nebol predmetom pôvodného zatýkacieho rozkazu a nenastala ţiadna z podmienok uvedených v § 31 ods. 2, súd poţiada vykonávajúci justičný orgán o dodatočný súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody. V predmetnom prípade Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou nemohol vydať
1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze a ţiadať o dodatočný súhlas na výkon trestu. Uţ samotné trestné stíhanie pre inkriminovaný skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe bolo ukončené a došlo k odsúdeniu obvineného G. H. bez takého dodatočného súhlasu.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Nejde teda o kaţdé, aj menej závaţné, porušenie práva na obhajobu. Za zásadné porušenie tohto práva moţno povaţovať predovšetkým také, ktoré má za následok rozhodnutie, ktoré vôbec nemalo byť vydané, v danom prípade odsudzujúci rozsudok, bez splnenia podmienok na vykonanie konania pred súdom, keď nebol daný potrebný súhlas na trestné stíhanie za zločin, za ktorý bol obvinený odsúdený. 14 5 Tdo 51/2012 Napriek tomu, ţe obvinený pri všetkých úkonoch trestného konania, pri ktorých mal mať obhajcu ho aj mal a súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste, za situácie, keď vo vykonávajúcom štáte, z ktorého bol vydaný do Slovenskej republiky na trestné stíhanie pre iný trestný čin a pred príslušným justičným orgánom vykonávajúceho štátu sa nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality, potom nepoučenie obvineného zo strany súdu a neskôr aj prokurátora pred uzavretím dohody o vine a treste o moţnosti a dôsledkoch vzdania sa práva na uplatnenie zásady špeciality bolo zásadným porušením práva obvineného na obhajobu, lebo malo tie dôsledky, ţe celé konanie pred súdom po podaní obţaloby a následne v prípravnom konaní pri uzatváraní dohody o vine a treste bolo chybné. Aj z dôvodov, ţe chybným postupom okresného súdu i prokurátora, pre porušenie zásady špeciality, neboli rešpektované základné princípy medzinárodnej spolupráce v trestných veciach, čo by mohlo mať za následok zodpovednosť Slovenskej republiky za porušenie práva na uplatnenie zásady špeciality, ako sa uvádza v dovolaní, je treba povaţovať takéto porušenie práva na obhajobu za zásadné. Ak súd rozhodol vo veci rozsudkom z 24. augusta 2010 bez toho, aby si predtým vyţiadal od príslušného justičného orgánu Českej republiky dodatočný súhlas na trestné stíhanie
2 písm. g/ a § 32 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze pre trestný čin, ktorý má byť predmetom trestného stíhania, teda v danom prípade spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe, a pokiaľ taký súhlas k dispozícii nemal, porušil tak ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Porušenie zákonného ustanovenia o neprípustnosti trestného stíhania bez potrebného súhlasu zakladá dovolací dôvod
1 písm. k/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Aj keď proti rozsudku, ktorým súd potvrdil schválenú dohodu o vine a treste je
4 Tr. por. prípustné dovolanie len
1 písm. c/ Tr. por., ak zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu, ktorému sa neposkytla plná moţnosť na ich uplatnenie, viedlo k jeho odsúdeniu v trestnom stíhaní, ktoré bolo bez potrebného súhlasu neprípustné, potom mohol minister spravodlivosti spojiť dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. s dovolacím dôvodom
1 písm. k/ Tr. por., čo je v intenciách 15 5 Tdo 51/2012 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 220/2011-53, i keď v dovolaní, v jeho úvode výslovne uvádza, ţe ho podáva z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., no pre dôvody predpokladané v § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., ako dôsledok porušenia ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze navrhoval postup
1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, písm. k/ Tr. por. bol napadnutým rozsudkom porušený zákon v ustanoveniach § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 34 ods. 4 Tr. por. a § 31 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.
2 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aj celé konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo od podania obţaloby, lebo bolo nezákonné. Zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom z
ktorého nemôţe byť osobe, ktorá bola vydaná z iného členského štátu Európskej únie, ani obmedzená osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval. Po zrušení napadnutého rozsudku a časti konania, ktoré mu predchádzalo, prikázal Najvyšší súd Slovenskej republiky Okresnému súdu v Bánovciach nad Bebravou
1 Tr. por., aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Úlohou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou bude konať na základe podanej obţaloby tak, ţe sa zameria na zistenie podmienok na pokračovanie v trestnom stíhaní obvineného G. H. Keďţe obvinený G. H. sa dovoláva svojho práva na uplatnenie zásady špeciality, ktorej sa nevzdal ani pred vykonávajúcim justičným orgánom Českej republiky, moţnosti, ţe by sa táto zásada neuplatnila, predpokladané v ustanovení § 31 ods. 2 písm. e/, f/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze neprichádzajú do úvahy, ale nebola náleţite vyčerpaná moţnosť
2 písm. g/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Krajský súd v Ústí nad Labem v jeho veci sp. zn. 50 Nt 377/2011, ktorá sa spomína v dovolaní, výslovne nerozhodol o skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania vo veci Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 1 T 82/2010, ţe sa pre tento skutok európsky zatýkací rozkaz nevykoná, ale o rozšírení súhlasu na vydanie na trestné stíhanie tohto obvineného pre iné trestné činy, v iných jeho trestných veciach vedených na základe obţalôb okresného prokurátora v Trenčíne sp. zn. 3 Pv 34/06 a okresného prokurátora v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. Pv 224/08, vedených na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou pod spisovými značkami 1 T 146/2010 a 1 T 76/2008. Je preto potrebné zachovať postup
1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze a v zmysle § 31 ods. 2 písm. g/ uvedeného zákona poţiadať vykonávajúci justičný orgán Českej republiky o dodatočný súhlas na trestné stíhanie obvineného G. H. za predmetný skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný obţalobou ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe
1 Tr. zák. 17 5 Tdo 51/2012 Len v prípade, ţe by taký dodatočný súhlas bol daný, bolo by moţné pokračovať v konaní pred súdom na podklade pôvodne podanej obţaloby. Ak príslušný vykonávajúci justičný orgán Českej republiky rozhodne, ţe neudelí dodatočný súhlas s trestným stíhaným obvineného G. H. pre predmetný zločin lúpeţe, potom bude vecou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou pri predbeţnom prejednaní obţaloby trestné stíhanie obvineného G. H. pre predmetný skutok
1 písm. c/ Tr. por., z dôvodov § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastaviť. Ustanovenie § 388 ods. 1 a § 389 ods. 1 Tr. por. nie je konštruované tak, aby na uvedený účel mohol dovolací súd vrátiť vec do prípravného konania. Na základe týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako sa uvádza vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 6. septembra 2012 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.