ods.1 Občianskeho zákonníka do úvahy je reálna deľby nehnuteľnosti, ktorá však musí byť dobre možná. Takýto spôsob vyporiadania navrhol aj žalobca, keď predložil geometrický plán a žiadal rozdeliť nehnuteľnosť medzi spoluvlastníkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že reálnym rozdelením by vznikli parcely o rozmeroch 68 m2 a 69 m2. Žalovaný nesúhlasil s takýmto spôsobom vyporiadania, nakoľko
jeho názoru by takúto parcelu nebolo možné účelne využiť, keďže by na nej nebolo možné postaviť rekreačnú chatu, čo bolo dôvodom kúpy nehnuteľnosti v k.ú D. v rekreačnej oblasti.
koeficientu zastavanosti, ktorý je
územného plánu 40 % by na takomto malom pozemku bolo možné postaviť stavbu o veľkosti max. 27,6 m2, keďže 60% musí ostať nezastavaných. Žalobca predložil súdu posúdenia pozemku od dvoch stavebných inžinierov, ktorí konštatujú, že na predmetnej parcele sa dá postaviť v súlade so stavebným poriadkom drobná stavba (U.. D.), resp. bližšie nešpecifikovaný objekt (U.. I.-M.). Tým by však
názoru súdu nebol naplnený účel stavby - rekreačná chata, nakoľko aj stavebný zákon charakterizuje drobnú stavbu ako stavbu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), čo však chata nie je, nakoľko nespĺňa definíciu drobnej stavby. Stavba na individuálnu rekreáciu je totiž stavbou jednoduchou. Taktiež z vyjadrenia obce Kvakovce, ktorá je zároveň aj stavebným úradom vyplýva, že
názoru obce sa na polovičnej výmere stavať nedá. Taktiež uviedla, že delenie pozemku je technicky možné avšak nie za účelom výstavby, nakoľko výmera je malá a nemôže sa zastavať celý pozemok. Keďže pozemok sa nachádza v rekreačnej oblasti, súd mal za to, že rozdelením pozemku by došlo aj do budúcnosti k zmareniu využitia pozemku na účely rekreácie a prípadnú stavbu rekreačnej chaty. Žalobca síce predložil súdu fotografiu objektu o rozmeroch údajne 2,5 m x 3,5 m nachádzajúcom sa v k.ú. D., avšak nič bližšie k tomuto objektu neuviedol ani z fotografií nevyplýva či ide o stavbu na individuálnu rekreáciu, či je objekt skolaudovaný, či nejde o čiernu stavbu, z akého dôvodu vlastník staval uvedenú stavbu a podobne. Primárnym dôvodom kúpy pozemku v rekreačnej oblasti je oddych, rekreácia, trávenie voľného času. V prípade, že by súd reálnym rozdelením nehnuteľnosti rozhodol o vytvorení parciel, ktoré by sa v rekreačnej oblasti nedali využiť na rekreáciu, má za to, že napriek tomu, že reálna deľba nehnuteľnosti by bola technicky možná, došlo by k zmareniu účelného využitia veci, keď by novovzniknuté pozemky v rekreačnej oblasti boli do budúcna nepoužiteľné. Cieľom je totiž dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Súd teda dospel k záveru, že v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobre možné.
názoru obce sa stavať na polovičnej výmere nedá. Koeficient zastavanosti je
územného plánu Obce Kvakovce 40 %. Na otázku súdu, aby oznámila všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu, ktorým by reálne rozdelil nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere 137 m2 zapísaného na LV č. XXXX uviedla, že
názoru obce je delenie pozemku možné, avšak nie za účelom výstavby, keďže výmera je malá a nemôže sa zastavať celý pozemok, viď odpoveď vyššie. Na otázku súdu, aby oznámila všeobecnú cenu danej nehnuteľnosti -parc. č. XXXX/X o výmere 137 m2 zapísaného na LV č. XXXX alebo obdobnej v danom mieste v súčasnej dobe uviedla, že obec predáva pozemky na výstavbu formou verejnej obchodnej súťaže, v poslednej súťaži bola cena, ktoré sa dosiahli v súťaži vo výške 8 200,- EUR za 158 m
Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil
ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný prejavil záujem zachovať nehnuteľnosť v celku, ako aj záujem nadobudnúť predmetný pozemok do výlučného vlastníctva. Žalobca nemal záujem o celý pozemok, navrhoval ho rozdeliť, pričom záujem nadobudnúť ho do svojho výlučného vlastníctva prejavil až podaním zo dňa 13.1.2022 a následne na pojednávaní dňa 25.1.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu nesvedčí žiadnej zo sporových strán, keďže ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, avšak kritérium účelného využitia pozemku svedčí v prospech žalovaného, ktorý deklaroval zámer na predmetnom pozemku postaviť rekreačnú chatu, pričom žalobca od tohto zámeru upustil. Pokiaľ išlo o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, súd prvej inštancie správne vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom pri predaji vedľajšieho pozemku v obdobnej výmere, ktorý bol vo vlastníctve obce a jeho predaj bol schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 22.11.2021. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu
Stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu dospeli súdy k záveru, že po rozdelení pozemku na dve polovice, by nebolo možné na každej z nich postaviť rekreačnú chatu. 8. Žalobca tvrdil existenciu vady
f ) CSP v časti výroku týkajúceho sa výšky priznanej náhrady titulu vyporiadania zo zrušeného spoluvlastníctva. 9. Namietal, že odvolací súd v bode 26 napádaného rozhodnutia uviedol, že „pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, súd prvej inštancie správne vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom pri predaji vedľajšieho pozemku v obdobnej výmere, ktorý bol vo vlastníctve obce a jeho predaj bol schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 22.11.2021." Žalobca uvedenú argumentáciu namietal už v podanom odvolaní, keď upozornil na tú skutočnosť, že predmetný znalecký posudok bol robený pri posúdení hodnoty vedľajšieho pozemku, ktorý bol polovičnej výmery ako pozemok, ktorý je predmetom zrušovaného podielového spoluvlastníctva. Samotná výmera pozemkov je pritom podstatná skutočnosť pri stanovení ceny pozemku, keďže determinuje možnosti využitia pozemku. Tvrdená skutočnosť, a to, že výmera pozemku je určujúca pre stanovenie napĺňania jeho účelu, resp., pre rozhodnutie o tom či je na ňom možné postaviť jednoduchú alebo iba drobnú stavbu, bola pritom základom argumentácie odvolacieho súdu v časti, v ktorej posudzoval možnosť rozdelenia pozemku pri zachovaní jeho účelu. Samotný účel pozemku, na ktorý ho je možné použiť pritom rozhodne determinuje samotnú cenu za m2 takéhoto pozemku. Z uvedeného vyplýva, že pri stanovení ceny za l m2 výmery daného pozemku nie je spravodlivé a možné vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý ohodnocoval síce vedľajšie pozemky, ale pozemky polovičnej výmery, na ktorých
samotného odvolacieho súdu nie je možné postaviť jednoduchú stavbu - napríklad rekreačnú chatu, a teda tieto pozemky majú logicky nižšiu všeobecnú hodnotu. S uvedenými argumentmi sa odvolací súd nijako nevysporiadal, rešpektoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré uvedené taktiež nebralo do úvahy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd procesne postupoval tak, že náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, dokonca toto rozhodnutie vykazuje rozpory v argumentácii súdu (pozn. na jednej strane sám súd poukazuje na to, že je podstatné aká je výmera pozemkov, lebo to determinuje spôsob ich využitia, čo má logicky vplyv na ich hodnotu), ale následne pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku a určení vyrovnacieho podielu už rôznu výmeru pozemkov do úvahy neberie a pri stanovení hodnoty za m2 vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý stanovoval hodnotu pozemku o polovičnej výmere ako je pozemok, ktorý je predmetom sporu. Navyše, odvolací súd nielenže svoje právne úvahy a rozhodnutie náležité a udržateľné neodôvodnil, ale úplne rezignoval na to, aby sa vyjadril k zásadným odvolacím námietkam žalobcu majúcich vplyv na určenie vyrovnacieho podielu / výšky primeranej náhrady. 10. Žalobca ďalej tvrdil existenciu dovolacieho dôvodu
b) CSP s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Namietal, že odvolací súd musel pri rozhodovaní v predmetnom spore vyriešiť právnu otázku: „ Môže byť aj stavba s pôdorysom menším ako 25 m2 jednoduchou stavbou - napr. rekreačnou chatou
Stavebného zákona“? Respektíve právnu otázku: „Musí byť každá stavba s pôdorysom menším ako 25m2 automaticky klasifikovaná ako drobná stavba pre účely stavebného konania
Stavebného zákona“? Práve zodpovedanie uvedenej právnej otázky odvolaciemu súdu, ako aj súdu prvej inštancie poskytlo právne relevantný záver o tom, aké môže byť reálne využitie pozemkov, ktoré by vznikli v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k pozemku a jeho rozdelenia. Až následne na základe uvedeného právneho posúdenia mohli pristúpiť k hodnoteniu reálnej účelnosti rozdelenia pozemku a jeho využiteľnosti pre účel, ktorému slúžil samotný doterajší pozemok. 11. Vo vzťahu k drobným stavbám v zmysle Stavebného zákona žalobca uvádzal, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že stavba s pôdorysom menším ako 25 m2 musí byť nevyhnutne drobnou stavbou pre účely Stavebného zákona, je
neho nesprávny. Stavebný zákon používa pojem drobná stavba v súvislosti s tou skutočnosťou, že pre jej výstavbu nie je potrebné získanie stavebného povolenia. Tento pojem však nepoužíva pre kategorizovanie jednotlivých druhov stavieb a určovanie technických požiadaviek na ich výstavbu (pozn. uvedené je upravené osobitne vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 z. z. a vo vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ako aj v ďalších predpisoch a normách). Žalobca má za to, že pre účely Stavebného zákona môže byť jednoduchou stavbou, a teda stavbou, pre ktorú bude potrebné získanie stavebného povolenia a bude môcť slúžiť na individuálnu rekreáciu, aj stavba s pôdorysom o rozlohe menšej ako 25 m2 (pozn. napríklad aj stavba s pôdorysom 5 m x 3m), ak jej funkcia nebude doplnková pre inú hlavnú stavbu. Ak teda mal súd prvej inštancie a následne tiež odvolací súd za to, že každá stavba, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 25m2 musí byť drobnou stavbou pre účely Stavebného zákona, potom dospeli k nesprávnemu právnemu záveru pri aplikovaní ustanovenia § 139b ods. 7 Stavebného zákona. Uvedené ustanovenie predmetného zákona totiž pre určenie stavby ako drobnej vyžaduje splnenie troch kumulatívnych podmienok, a to, že stavba má doplnkovú funkciu pre inú hlavnú stavbu a súčasne nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie, a podmienok uvedených v písmene a) alebo b). Inak povedané, nie rozloha zastavanej plochy nevyhnutne určuje to, že stavba je drobnou a môže slúžiť iba pre doplnkové funkcie, ale naopak reálne využitie stavby a jej funkcia určujú či sa môže jednať o drobnú stavbu alebo nie. Uvedené nesprávne posúdenie malo za následok, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom v otázke týkajúcej sa posúdenia toho, či môže byť na prípadnom novo vytvorenom pozemku postavená stavba, ktorá by slúžila rekreácii a oddychu, a teda či je možné vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo k Pozemku jeho reálnym rozdelením. Tento nesprávny právny záver prebral v napadnutom rozhodnutí aj odvolací súd, a to bez toho, aby to akokoľvek odôvodnil, resp., aby sa akokoľvek vyjadril k námietkam žalobcu v odvolaní. 12. Žalobca navrhoval, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalovaný dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dovolanie
f) CSP odmietol. Dovolací súd v zmysle § 451 ods.3 CSP stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia. Dovolanie
f) CSP 15.
f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces 16.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok p ( zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
1 písm. b) CSP 20.
Stavebného zákona“? Alternatívne od právnej otázky: „Musí byť každá stavba s pôdorysom menším ako 25m2 automaticky klasifikovaná ako drobná stavba pre účely stavebného konania
Stavebného zákona“?
nášho názoru sa stavať na polovičnej výmere nedá. Koeficient zastavanosti je
územného plánu Obce Kvakovce 40 %. 2/
nášho názoru je delenie pozemku možné, avšak nie za účelom výstavby, nakoľko výmera je malá a nemôže sa zastavať celý pozemok“. Súd prvej inštancie z tohto stanoviska vychádzal. 23. Dovolací súd poukazuje na to, že
obsahu informácie, išlo o oznámenie Obce Kvakovce k otázkam týkajúcim sa územného plánu a možnosti rozdelenia pozemku za účelom výstavby. Obec Kvakovce vykonávala pôsobnosť stavebného úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. ( stavebný zákon), účinného do 31.03.2024.
ods.3 stavebného zákona:„ Schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade“. 24. Žalobcom položené otázky: „Môže byť aj stavba s pôdorysom menším ako 25 m2 jednoduchou stavbou - napr. rekreačnou chatou
Stavebného zákona“? Alternatívne: „Musí byť každá stavba s pôdorysom menším ako 25m2 automaticky klasifikovaná ako drobná stavba pre účely stavebného konania
Stavebného zákona“, patria do pôsobnosti obce ako stavebného úradu . Súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia týchto otázok, pretože súdy správne vychádzali z informácie o územnom pláne a z koeficientu zastavanosti, ktorý z hľadiska neumožňoval rozdelenie pozemku za účelom výstavby. Dovolací súd preto dovolanie v tejto časti
f) CSP odmietol, pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, ktoré mali pôvod v interpretácii správneho práva, konkrétne zákona č. 50/1975 Zb ( stavebný zákon) účinný do 31.03.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.