← Slovensko

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Obsah (7)§ 142§ 420§ 421§ 444§ 429§ 419§ 431

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/46/2023 Identifikačné číslo spisu: 4217202407 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Klenková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

LV č. XXX pre k. ú. W. má pozemok registra „C“ parcelného č. XX výmeru 415 m

  1. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje výmeru 138,33 m2, podiel žalovanej 1/ výmeru 138,33 m2 a podiel žalovaných 2/ a 3/ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len ,,BSM“) výmeru 138,33 m
  2. Po zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva nadobudla žalobkyňa výmeru v rozsahu 167,33 m
  3. Výmera, ktorá jej bola prikázaná nad rozsah jej pôvodného spoluvlastníckeho podielu predstavuje 29 m2, ktorej hodnota

znaleckého posudku č. 49/2017 predstavuje sumu 2027,68 eura (29 x 69,92 eura/m2). V tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodil, že prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady v peniazoch.

ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena. Podiel finančnej náhrady pre žalovanú 1/ predstavuje sumu 1 013,84 eura a žalovaných 2/ a 3/ v BSM predstavuje sumu 1 013,84 eura, na zaplatenie ktorej sumy zaviazal súd prvej inštancie žalobkyňu. Záverom súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhov žalovanej 1/ na doplnenie dokazovania s poukazom na ustanovenie § 167 CSP akcentoval, že žalovaná 1/ mala dostatočný časový priestor k predloženiu dôkazov na svoju obranu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

  1. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z
  2. júna 2023 sp. zn. 9Co/32/2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k. ú. W. ako pozemok registra ,,C“ parcelného č. XX o výmere 415 m2 zastavané plochy a nádvoria; vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 prikázal novovytvorené pozemky registra ,,C“ parcelného č. XX/XX o výmere 24 m2 zastavané plochy, č. XX/XX o výmere 108 m2 zastavané plochy, č. XX/XX o výmere 23 m2 zastavané plochy, vytvorené geometrickým plánom geodetom N.. Z. K. č. 35049251-221/2016 z
  3. septembra 2016, autorizačne overeným dňa
  4. septembra 2016 a úradne overeným dňa
  5. septembra 2016; do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1 prikázal novovytvorené pozemky registra ,,C“ parcelného č. XX/XX o výmere 91 m2 zastavané plochy, č. XX/XX o výmere 23 m2 zastavané plochy, č. XX/XX o výmere 16 m2 zastavané plochy, č. XX/XX o výmere 18 m2 zastavané plochy, č. XX/XX o výmere 75 m2 zastavané plochy, vytvorené geometrickým plánom geodeta N.. Z.H. K. č. 35049251-221/2016 z
  6. septembra 2016, autorizačne overeného dňa
  7. septembra 2016 a úradne overeného dňa
  8. septembra
  9. Novovytvorené pozemky registra ,,C“ parcelného č. XX/XX o výmere 21 m2 zastavané plochy, č. XX/XX C. výmere 16 m2 zastavané plochy, vytvorené geometrickým plánom geodeta N.. Z.H. K. č. 35049251-221/2016 z
  10. septembra 2016, autorizačne overeným dňa
  11. septembra 2016 a úradne overeným dňa
  12. septembra 2016 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 6/18-in k celku a žalovanej v podiele 12/18-in k celku. Žalobkyňu zaviazal vyplatiť žalovanej z titulu finančného vyporiadania sumu 2 027,68 eura, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti registra „C“ parcelného č. XX a č. XX, vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k. ú. W. spočívajúce v povinnosti vlastníka novovytvoreného pozemku registra ,,C“ parcelného č. XX/XX, vytvoreného geometrickým plánom geodeta N.. Z. K.I. č. 35049251-221/2016 z
  13. septembra 2016, autorizačne overeným dňa
  14. septembra 2016 a úradne overeným dňa
  15. septembra 2016, strpieť na nehnuteľnosti vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku vedúcu do nehnuteľnosti registra „C" parcelného č. XX a č. XX; vyslovil, že geometrický plán vypracovaný geodetom N.. Z. K. č. 35049251-221/2016 z
  16. septembra 2016, autorizačne overeným dňa
  17. septembra 2016 a úradne overeným dňa
  18. septembra 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2.
  19. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania žalovaný 2/ H. P. zomrel dňa XX. K. XXXX a žalovaná 3/ V. P. zomrela dňa XX. K. XXXX. V dedičskej veci po nebohom H. P. uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 11D/81/2022, Dnot 82/2022 z
  20. augusta 2022 nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W. zapísané na LV č. XXX pozemok registra ,,C“ parcelného č. XX dedičia V. L., V. X. H. K. P.. V dedičskej veci po nebohej V. P. uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 8D/17/2021, Dnot 137/2021 z
  21. augusta 2022 nehnuteľnosti nachádzajúce v k. ú. W. zapísané na LV č. XXX pozemky registra ,,C“ parcelného č. XX nadobudli dedičia Y. W., V. L., V. X. H. K. P.. Žalovaná kúpnou zmluvou z
  22. augusta 2022 nadobudla nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú. W., ako aj spoluvlastnícke podiely k predmetu sporu zapísané na LV č. XXX v k. ú. W. od právnych nástupcov po nebohých žalovaných 2/ a 3/. Z uvedeného dôvodu, preto následne žalobkyňa upresnila žalobný návrh a odvolací súd pokračoval v konaní len s pôvodne žalovanou 1/. Následne odvolací súd postupom v súlade s § 384 ods. 1 a § 204 CSP, v rozsahu vyplývajúcom zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
  23. júna 2023, vykonaním aj obhliadky na mieste samom zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP. 2.
  24. Odvolací súd po zhrnutí ustáleného skutkového stavu, výsledkov vykonaného dokazovania a právnom posúdení žalobného návrhu v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka uviedol, že spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto zásadne nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez vlastnej vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd (I. ÚS 279/95). Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním, v ktorom sú účastníkmi konania všetci spoluvlastníci, ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Uvedené konanie patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom sporových strán, preto súd môže podielové spoluvlastníctvo vyporiadať iným spôsobom ako strany navrhujú. Taktiež môže rozhodnúť o primeranej náhrade

§ 142ods.

1 Občianskeho zákonníka v inej výške než účastníci požadujú, alebo zriadiť vecné bremeno

§ 142ods.

3 Občianskeho zákonníka, hoci ho nikto nenavrhol. Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom však môžu byť len také veci, ktoré účastníci navrhujú na vyporiadanie a označili v žalobnom návrhu s tým, že práve k nim chcú podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva spoločného dvora súdom platia pravidlá uvedené v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/33/2010 sa zohľadňuje veľkosť podielov a účelné využitie veci. Súd spoločnú nehnuteľnosť rozdelí na samostatné pozemky, len ak je to dobre možné napr. prihliadne na to, či budú mať vlastníci domov zabezpečený riadny prístup do svojho domu, vec musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné z ďalších hľadísk, napr. z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením spoločného dvora môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutému pozemku v prospech vlastníka iného novovzniknutého pozemku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/141/2005). Ak nie je rozdelenie spoločného dvora dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu spoločný dvor do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadnutím k účelnému využitiu spoločného dvora. Len výnimočne možno návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu bude presvedčivo doložená. Nevyhovenie návrhu musí byť odôvodnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa (R 1/1989) a zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

§ 142ods.

2 Občianskeho zákonníka možno iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. V zhodnotení rozhodovania súdov o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uverejnenom v judikáte R 1/1989 bol v aplikácii § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyslovený názor,

ktorého sa za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožnili zamietnutie návrhu, považujú súdy najmä vysoký vek žalobcov spojený spravidla s ich nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti prežili väčšinu svojho života. Ďalej odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 1998 sp. zn. 4Cdo/137/97, z ktorého citoval relevantnú časť týkajúcu sa posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctve

§ 142ods.

2 Občianskeho zákonníka. 2.

  1. Predmetom vyporiadania bola nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k. ú. W. ako pozemok registra ,,C“ parcelného č. XX o výmere 415 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorý pozemok nie je evidovaný ako spoločný dvor, ako tvrdila žalovaná. V čase rozhodovania odvolacieho súdu a vzhľadom na zmeny v spoluvlastníctve bolo nesporné, a vyplýva to z LV č. XXX, že pozemok parcelného č. XX o výmere 415 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria sú v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 6/18-in a v spoluvlastníctve žalovanej v podiele 6/18-in a 6/18-in. Z vykonanej obhliadky tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom dňa
  2. júna 2021, odvolací súd zistil, že rodinný dom žalobkyne, postavený na pozemku parcelného č. XX a č. XX sa nachádza na konci nehnuteľnosti parcelného č. XX a vchod k tejto nehnuteľnosti sa nachádza z ulice Y.W.. Nehnuteľnosť žalobkyni končí terasou na pozemku parcelného č. XX/XX a po vyjdení na túto terasu na pozemku parcelného č. XX/XX z výšky 3 m je vidieť pozemok parcelného č. XX/XX, ktorý predstavuje vybetónovaný trojuholníkový cíp a končí hranicou pozemku, za ktorou nasleduje pozemok parcelného č. XX, ktorý je vedený na LV č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Okresného súdu Komárno. Ide o oplotený areál Okresného súdu Komárno, ktorý je oplotený a uzavretý, pričom vstup je možný len so súhlasom správcu. Na odvolacom pojednávaní vyšlo najavo, že časť pozemku parcelného č. XX má v prenájme od Okresného súdu Komárno nájomca, ktorý umiestnením betónových zábran docielil to, aby autá boli nútené ísť parkovať do podzemných garáží, ktoré prevádzkuje. Na ohliadke bolo taktiež zistené, že oporný múr na hranici medzi pozemkami parcelných č. XX/XX a č.XX/XX predstavuje výškový rozdiel takmer 3 m, ktorý bolo potrebné opraviť a spevniť pre zabránenie zosuvu pôdy pre terénne a výškové rozdiely medzi pozemkami parcelných č. XX/XX a č. XX/XX. Žalobkyňa v konaní predložila geometrický plán č. 35049251-221/2016, vypracovaný súkromným geodetom N.B.. Z. K. dňa
  3. septembra 2016, autorizačne overený dňa
  4. septembra 2016 a úradne overený dňa
  5. septembra 2016 N.. T. X. na reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Geodet, ktorý vypracoval znalecký posudok bol vypočutý v konaní pred súdom prvej inštancie, kde navrhol rozdeliť pozemok parcelného č. XX C. výmere 415 m2, pretože tento pozemok je reálne deliteľný na tak veľké časti, aké sú spoluvlastnícke podiely a aby mal každý prístup k nehnuteľnosti a aby sa mohol dostať k svojej nehnuteľnosti aj pešo. Hranicu medzi pozemkami parcelných č. XX/XX a č. XX/XX tvorí stena, ktorá tvorí veľký výškový rozdiel viac ako 2 m. Odvolací súd, vychádzajúc z individuálnych okolností danej veci, z vypracovaného geometrického plánu predloženého žalobkyňou, ktorý umožňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, ako aj z výpovede geodeta a zo samotnej ohliadky na mieste samom dospel k záveru, že je celkom dobre možné aj po faktickej, technickej a funkčnej stránke nehnuteľnosť parcelného č. XX reálne rozdeliť. Z predloženého geometrického plánu, ako aj z listov vlastníctva odvolací súd zistil, že na pozemku parcelného č. XX a č. XX má postavený rodinný dom žalobkyňa, ktorý je vedený na LV č. XXXX a žalovaná po odkúpení spoluvlastníckych podielov aj s domovou nehnuteľnosťou vlastní rodinný dom postavený na pozemku parcelných č. XX H. XX, zapísaného na LV č. XXX a č. XXX.

názoru odvolacieho súdu, jedinou prístupovou cestou na nehnuteľnosť parcelného č. XX tak vo vlastníctve žalobkyne, ako aj žalovanej, je prístup z Y.o ulice. Takto sa prístupová cesta na spoločnú nehnuteľnosť využívala aj v minulosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vchod z Y. ulice bol vždy spoločným vchodom pre všetkých spoluvlastníkov do spoločnej nehnuteľnosti parcelného č. XX, a takto bola využívaná nielen stranami sporu, ale aj právnymi predchodcami. Odvolací súd ďalej argumentoval tým, že žalobkyňa, ako aj žalovaná budú mať v zmysle geometrického plánu zabezpečený svoj prístup k svojím nehnuteľnostiam cez novovytvorené pozemky registra ,,C“ parcelných č. XX/XX o výmere 21 m2 a č. XX/XX o výmere 16 m2, vytvorené geometrickým plánom N.. Z. K. č. 35049251-221/2016 z

  1. septembra 2016, ktoré preto prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu žalobkyni v podiele 6/18-in k celku a žalovanej U. H. v podiele 12/18-in k celku. Novovytvorený pozemok parcelného č.XX/XX o výmere 23 m2, ktorý predstavuje chodník pri domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a novovytvorený pozemok parcelného č. XX/XX o výmere 24 m2, č. XX/XX o výmere 23 m2 a parcelného č. XX/XX o výmere 108 m2 prikázal v zmysle vyššie uvedeného geometrického L. N.. Z. K.I. do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/
  2. Novovytvorený pozemok registra ,,C“ parcelného č. XX/XX o výmere 91 m2, č. XX/XX o výmere 23 m2, č. XX/XX o výmere 18 m2, č. XX/XX o výmere 18 m2 a č. XX/XX o výmere 75 m2 prikázal v zmysle geometrického plánu do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/
  3. Uvedené rozdelenie, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parcelného č. XX uvedeným spôsobom považoval odvolací súd s prihliadnutím na veľkosť podielu, ale aj na účelné využitie veci za dobre možné, keď takýmto vysporiadaním podielového spoluvlastníctva budú mať zabezpečené vlastníci domov, tak žalobkyňa, ako aj žalovaná, riadny prístup k svojej domovej nehnuteľnosti. Odvolací súd bol toho názoru, že nebolo možné pristúpiť k inému variantu rozdelenia, dôsledkom ktorého by bola bez ďalšieho strata doterajšieho prístupu k nehnuteľnosti žalobkyni, tak ako sa doposiaľ realizoval. Vzhľadom na uvedené, predložený geometrický plán žalovanou v odvolacom konaní, ktorý bol vypracovaný vyhotoviteľom MHLGEO, s. r. o., Záhradnícka 16, Komárno pod č. G1-316/2023 dňa
  4. februára 2023 N.. H. T., ktorý bol úradne overený dňa
  5. marca 2023 N.. Q. Ď.D., bol

názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nerealizovateľný z dôvodu, že vysporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle predloženého geometrického plánu žalovanou by žalobkyňa mala znemožnený svoj vstup na svoju nehnuteľnosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobkyňa nemala zriadené právo vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok registra „C“ parcelného č. XX, ktorý je vo vlastníctve štátu a v správe Okresného súdu Komárno. Navyše podotkol, že Slovenská republika ako vlastníčka pozemku registra ,,C“ parcelného č. XX nebola účastníkom tohto konania. 2.

  1. Z ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd má právo oprávnene zriadiť vecné bremeno v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že na novovytvorenom pozemku parcelného č. XX/XX, ktorý bol prikázaný do vlastníctva žalovanej, sa nachádza vodovodná šachta a vodovodná prípojka, ktoré vedú do pozemkov registra „C“ na parcelných č. XX a č. XX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovanej ako vlastníčky pozemku parcelného č. XX/XX strpieť na svojej nehnuteľnosti vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku v prospech vlastníka pozemku registra ,,C“ parcelného č. XX a č. XX, teda žalobkyne. 2.
  2. Následne odvolací súd skonštatoval, že vzhľadom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovanou v závislosti od veľkosti ich spoluvlastníckych podielov bolo potrebné rozhodnúť aj o vyplatení primeranej náhrady, ktorú je potrebné vykladať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci

miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene. Žalobkyňa v konaní predložila znalecký posudok č. 49/2017 znalca N.. I. U., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov, ktorý pozemky registra „C“ parcelných č. XX/XX, Č.. XX/XX H. Č.. XX/XX zapísané na I. Č.. XXX pre k. ú. W. stanovil v rozsahu 274 m2 na celkovú hodnotu 19 200 eur.

LV č. XXX k. ú. W. pozemok registra „C“ parcelného č. XX o výmere 415 m2 predstavuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne výmeru 138,33 m2, čo predstavuje jej podiel na nehnuteľnosti 6/18-in a podiel žalovanej predstavuje výmeru 276,66 m2, čo zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu 12/18-in. Po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyňa nadobudne výmeru 167,33 m2 a žalovaná nadobudne výmeru 247,67 m2. Skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla nad rozsah jej pôvodného spoluvlastníckeho podielu výmeru 29 m2, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

znaleckého posudku č. 49/2017 znalca N.. I. U.I., ktorá predstavuje sumu 69,92 eura/m2, potom primeraná náhrada, ktorú je povinná žalobkyňa žalovanej vyplatiť, je suma vo výške 2 027,68 eura, ktorú sumu jej odvolací súd uložil zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2.

  1. Uplatnené odvolacie námietky žalovanej odvolací súd považoval za nedôvodné. Vo vzťahu k pripusteniu zmeny žalobného návrhu žalobkyňou po vykonaní obhliadky, súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/12/2017-419 z
  2. septembra 2019, pripustil zmenu. V kontexte uvedeného zdôraznil, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný žalobným návrhom. Ako nedôvodné považoval aj námietky týkajúce sa nedoručenia žalovanej vyjadrenie žalobkyne z
  3. septembra 2019, ktoré bolo doručované jej právnemu zástupcovi, ako aj tvrdenú nevedomosť o vykonaní dôkazu -výsluchu geodeta N.. Z. K., ktorého navrhol vypočuť právny zástupca žalovanej. K návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, či z technického hľadiska je dobre možné vyporiadanie sporného pozemku, ako aj k námietke k znaleckému posudku č. 49/2017 vypracovanému N.. I. U., odvolací súd poukázal na to, že s uvedeným návrhom, ako aj s námietkou sa vysporiadal súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 167 CSP. Skonštatoval, že žalovaná nepredložil dôkaz, ktorý by spochybnil, resp. vylúčil reálnu deľbu nehnuteľností. Rovnako nepredložila ani znalecký posudok, ktorý by účinne poprel predložený znalecký posudok žalobkyňou na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. K ďalšej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že pozemok parcelného č. XX je zahrnutý v pamiatkovom území mesta W., odvolací súd uviedol, že aj keď parcelácia predstavuje neoddeliteľnú súčasť historickej a pamiatkovej identity každého sídla a je jednou zo základných pamiatkových hodnôt sídla, vychádzajúc aj z predloženého súpisu zásad pamiatkovej zóny, pôdorys pôvodného pozemku parcelného č. XX zostal zachovaný s tým, že predmetom tohto konania bolo len vnútorné usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov súčasných spoluvlastníkov. Zásady ochrany pamiatkovej zóny zdôrazňujú len potrebu zachovania pôdorysných čŕt pôvodných pozemkov a dodržiavanie pôvodnej urbanistickej štruktúry. K namietanému posúdeniu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd akcentoval, že predmetom konania bol len pozemok parcelného č. XX a žalovaná nepredložila dôkazy, ktoré odôvodňovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné žalobu zamietnuť. Napokon podotkol, že žalobkyňa nemá zriadené žiadne právo spočívajúce v práve prechodu, vstupu alebo vecné bremeno, ktoré by nasvedčovalo tomu, že má zabezpečený iný prístup cez pozemok parcelného č. XX k svojim nehnuteľnostiam. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
  4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej len „dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietala, že činnosť súdov nižšej inštancie žiaľ nenavodila spravodlivosť a adekvátny stav právnej istoty na strane sporových strán. Tvrdila, že došlo k odmietnutiu spravodlivosti tým, že súdy nižšej inštancie vôbec nerozhodovali o žalobnom návrhu žalobkyne zriadiť v jej prospech formou vecného bremena právo pešieho prístupu k jej nehnuteľnosti. Dôvodila, že súdy nevnímali, resp. odignorovali existujúcu prístupovú a príjazdovú plochu pre žalobkyňu popri súdnej budove a to k časti pozemku parcelného č. XX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. W., ku ploche farebne vyznačenej na pripojenej snímke z katastrálnej mapy. Peši dokonca aj cez tzv. B.. Z pohľadu základných práv je ústavne neudržateľný prípadný právny názor,

ktorého by z prieskumu

§ 420písm.

  1. f)CSP bol vylúčený prieskum takého súdneho rozhodnutia, pri ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, ustanovenie § 420 písm.
  2. f)CSP je priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 225/2020 z 15. apríla 2021). V tejto súvislosti vytkla súdom nižšej inštancie snahu vyhovieť žalobe žalobkyne, ktorej a priori nešlo o rozdelenie spoločného dvora, ale o získanie práva príjazdu a pešieho prístupu ku svojej nehnuteľnosti popri súdnej budove, špeciálne tak, aby mohla stavebnému úradu dokumentovať také právo a tak dosiahnuť vydanie dodatočného stavebného povolenia pre svojvoľne uskutočnenú prístavbu s garážou (judikát č. 15/1967, Zošit č. 2, str. 115, rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR č. 4 Cz 67/1966 z 12. augusta 1966). Citujúc ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka následne tvrdila, že právo cesty automaticky neinvolvuje právo príjazdu vozidlami. Žalovaná ani pri najlepšej vôli nemôže vytvoriť príjazdovú komunikáciu do garáže pre svoju susedu. To, že súdy na ploche dovtedajšieho spoločného dvora pozemku parcelného č. XX odobrili vytvorenie pseudo-chodníka na pozemku parcelných č. XX/XX a č. XX/XX o ploche 21 m2 plus 16 m2, dokonca zrejme kvôli umelému navyšovaniu plochy, pripísanej žalobkyni zakreslenými na pripojenej mapke, ktorý pseudo-chodník fakticky končí pri obvodovej stene domu v majetku žalovanej nazvala karikatúrou práva. Ďalej dôvodila, že pridelenie týchto dvoch plôch - omrviniek v „rozsekanom“ bývalom spoločnom dvore v pomere 2/3 v prospech žalovanej a 1/3 v prospech žalobkyne je klasickým príkladom právne neprípustného tvorenia zdroja ďalších nezhôd a tenzií. V právnom štáte je úplne neakceptovateľné, aby súd svojim rozhodnutím programoval ďalšie problémy medzi sporovými stranami. Následne súdom oboch inštancií vyčítala, že ju reálne zbavili časti nehnuteľného majetku. Ako dôkaz uvedeného tvrdenia pridala aj výpočet 1/3 z 415 m2 spoločného dvora predstavuje 138,33 m2.

súdnych rozhodnutí patrí žalobkyni 155 m2 , k tomu 1/3 z 37 m2, teda 12,33 m2 v konečnom dôsledku 167,33 m2.

tých istých súdnych rozhodnutí patrí žalovanej 223 m2, k tomu 2/3 z 37 m2, teda 24,44 m2 v konečnom dôsledku 247,44 m

  1. Teda dovolateľke bolo odňatých 29,22 m
  2. Akcentovala, že spoločný dvor bolo treba vnímať a riešiť v dvoch rovinách a to reálneho rozdelenia plochy o výmere 415 m2 medzi dve spoluvlastníčky a kolaterálne bolo možné vyhodnotiť prístup a príjazd k obom rodinným domom. V tejto súvislosti podotkla, že oba súdy sa dopustili hrubej procesnej chyby spočívajúcej v nerozhodnutí o návrhu žalobkyne na zriadenie práva pešieho prístupu Z. Y. ul.

názoru dovolateľky mal byť spoločný dvor ponímaný ako nedeliteľná nehnuteľná vec s odkazom na právnu úpravu iných štátov. Následne s poukazom na premisy vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, dovolateľka tvrdila, že ich negovanie v napadnutom rozhodnutí predstavuje vadu arbitrárnosti. Podotkla, že požiadavka žalobkyne, aby mohla do svojho domu prejsť po ploche dovtedajšieho spoločného dvora napr. po zaparkovaní auta vo svojej garáži a obídení pravouhlého bloku domov z L. ulice na Y.. ulicu, nesie evidentné znaky šikany. Konštatovala, že ak sa všeobecný súd v odôvodnení rozsudku totiž ústavne akceptovateľným spôsobom alebo vôbec nezaoberal zásadnou námietkou účastníka konania, ktorá mohla v konečnom dôsledku spochybniť základ nároku oponujúceho účastníka konania (v našom prípade požiadavku žalobkyne na právo cesty), treba chýbajúcu argumentáciu súdu považovať za prejav arbitrárnosti a teda za porušenie základného práva účastníka súdneho konania

čl. 46 ods. 1 ústavy (sp. zn. II. ÚS 410/2006). Účastník civilného súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci o jeho veci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne

práva (I. ÚS 390/2008). Každý účastník súdneho konania pred všeobecným súdom má právo dôvodne očakávať, že súd jeho vec správne posúdi a nepôjde cestou omylov (I. ÚS 89/1999, I. ÚS 321/2008). V kontexte uvedeného akcentovala, že súdy oboch inštancii nepoznali, prípadne ignorovali judikatúru, súdnou cestou zriadiť chodník cez budovu vo vlastníctve tretej osoby je

nej a prori právny nonsens. Dovolateľka sa nazdávala, že súdy oboch inštancií chceli obísť inštitút práva cesty a vlastne vytvoriť právo priechodu pre žalobkyňu cez budovu v majetku žalovanej, čo je právne absolútne vylúčené. Dovolateľka ďalej tvrdila, že žalobkyňa chcela v predmetnom súdnom procese dosiahnuť rozdelenie spoločného dvora, s čím žalovaná v podstate súhlasila, avšak nesúhlasila s nezákonnou nerovnovážnosťou.

jej názoru súdy oboch inštancií nezohľadnili špecifiká danej veci a to reálny, každodenný a dlhodobo žalobkyňou využívaný príchod, ale aj príjazd osobným motorovým vozidlom cez plochu popri súdnej budove v Komárne, ako aj neprípustnosť zriadenia prechodu cez budovu/stavbu v majetku inej osoby. Použili chybný, formalistický, necitlivý, nespravodlivý výklad práva. Súdy oboch inštancií „rozsekali“ plochu bývalého spoločného dvora. Vytvorili množinu nových plôšok, nezmyslov, neobsahujúcich žiadne užívateľské racio. Pritom ešte aj odňali žalovanej možnosť pešieho východu, cez plochu spoločného dvora, smerom k Nádvoriu Európy, či už pri vychádzke do mesta, alebo aby sa dostala ku svojmu osobnému motorovému vozidlu tam parkovanému, či garážovanému. Dovolateľka trvala na tom, že žalobkyňa mala a má zabezpečený príchod i príjazd k svojmu pozemku, domu i garáži disponibilnou plochou časti pozemku parcelného č. XX popri súdnej budove peši, ešte aj z B. Q.L.. 3.1. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom

§ 421ods.

1 písm. a) CSP dovolateľka namietala odklon od stabilného judikovania, že zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok možno len a výlučne vtedy, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. K uvedenému marginálne pristupuje aj nezákonnosť uloženia povinnosti žalovanej strpieť vecné bremeno zriadené v prospech žalobkyne a to dokonca bezodplatne, ako aj nespravodlivé rozhodnutie o procesnej úspešnosti strán sporu a ich povinnosti znášať trovy konania. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň podala návrh na odklad vykonateľnosti z dôvodu, keď

súdnych titulov by jej vznikla nemalá škoda. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaná v dovolaní v podstate rozoberá

jej názoru nesprávne vyhodnotený skutkový stav a opakuje svoje jednotlivé námietky, ktoré boli predmetom posudzovania v rámci rozhodovania odvolacieho súdu. Z dovolania nevyplýva, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu a znemožnenie žalovanej, aby uskutočňovala jej procesné práva. S námietkami žalovanej vyjadrenými v dovolaní sa odvolací súd vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto

názoru žalobkyne táto argumentácia nemôže založiť prípustnosť dovolania. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu

§ 421ods.

1 písm. a) CSP uviedla, že dovolanie nespĺňa náležitosti pre prípustnosť dovolania, nakoľko žalovaná nevymedzila dovolací dôvod, neuviedla, ktoré právne posúdenie pokladá za nesprávne, neuviedla, v čom táto nesprávnosť spočíva, a rovnako nevymedzila, v čom sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľka len citovala, že sa odvolací súd odklonil od stabilného judikovania, že zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby možno len, keď prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak.

názoru žalobkyne odvolací súd na posúdenie prípadného ďalšieho prístupu žalobkyne vykonal rozsiahle dokazovanie, dokonca aj obhliadkou na mieste samom a správne so zákonom a skutkovým stavom skonštatoval, že jediný prístup žalobkyne k nehnuteľnostiam je možný len z ulice Y. a v tomto smere rozhodol. Tvrdenia dovolateľky o ďalšom možnom prístupe mimo ulice Y. považovala za zavádzajúce a v rozpore s existujúcimi dôkazmi a zisteným skutkovým stavom. Rovnako nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že by mal byť určený prístup zriadený cez budovu, keďže prístup je zabezpečený chodníkom, ktorý bol vždy v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov jednotlivých budov a v zmysle rozhodnutia súdu bolo toto spoluvlastníctvo k prístupovej ceste ponechané. Navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň žiadala nevyhovieť návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku.

  1. Podaním z
  2. augusta 2023 žalovaná doplnila dovolanie, v ktorom tvrdila, že vchod tzv. spoločná chodba v dome situovanom na pozemku parcelného č. XX pozdĺž Y. ul. v Komárne nepredstavuje žiadnu voľnú plochu, nepatrí a technicky ani nemôže patriť k spoločnému dvoru. Ide o podpivničený priestor, prekrytý kontinuálne konštruovanou strechou objektu A. Pôdorysne ide o plochu parcelného č. XX/XX o výmere 11 m2 , pričom vnútorná plocha chodby, teda po odstránení stien predstavuje 8,25 m2 . Dôkazmi sú technický výkres firmy MHLGEO s. r. o., Komárno, Záhradnícka 16, IČO: 35 974 673 a znalecký posudok J. Š. z júna
  3. Ďalšie doplnenie dovolania predložené žalovanou z
  4. septembra 2023 bolo predložené po uplynutí dovolacej lehoty (§ 434 CSP), na ktoré nebolo možné prihliadať. 6.

§ 444ods.

1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
  2. Dovolací súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky

§ 429

CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 9.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 10. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. 11.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

  1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
  4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.

§ 431

CSP dovolanie prípustné

§ 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

  1. f)CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94). 14. Ustanovenie § 420 písm.
  2. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 15. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019). 16. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm.
  3. f)CSP dovolateľka namietala, že napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti. V podstate nesúhlasila s hodnotením vykonaných dôkazov, na základe ktorých došlo k rozhodnutiu vo veci samej. Polemizovala so závermi súdov nižších inštancií o spôsobe rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti s tým, že bola toho názoru, že súdy nižších inštancií nenavodili stav právnej istoty a došlo aj k odmietnutiu spravodlivosti vo vzťahu k nerozhodnutiu o žalobnom návrhu žalobkyne o zriadenie v jej prospech vecného bremena spočívajúceho v práve pešieho prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne. Zároveň namietala náležité nevysporiadanie sa s jej uplatnenou argumentáciou v podanom odvolaní. 17. V preskúmavanej veci predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre k. ú. W. a to pozemku registra ,,C“ parcelného č. XX o výmere 415 m2 zastavané plochy a nádvoria. Odvolací súd vychádzajúc z individuálnych okolností preskúmavanej veci, z vypracovaného geometrického plánu geodetom N.. Z.C. K. č.35049251-221/2016 dňa 19. septembra 2016, autorizačne overeného dňa 19. septembra 2016 a úradne overeného N.. T. X. dňa 30. septembra 2016, z ktorého vyplynula možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ako aj z výpovede geodeta a samotnej ohliadky na mieste samom dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti je možné po faktickej, technickej a funkčnej stránke, zohľadnením veľkosti spoluvlastníckych podielov, existujúcich domových nehnuteľností sporových strán nachádzajúcich sa pozemku parcelného č. XX a č. XX vedeného na LV č. XXXX pre k. ú. W. žalobkyne a na pozemku parcelných č. XX H. č. XX vedeného na LV č. XXX a č. XXX pre k. ú. W. žalovanej.

názoru odvolacieho súdu jedinou prístupovou cestou na pozemok parcelného č. XX O.ak vo vlastníctve žalobkyne, ako aj žalovanej, je prístup z JÓ. ulice. Takto sa prístupová cesta na spoločnú nehnuteľnosť využívala aj v minulosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vchod z JÓ. ulice bol vždy spoločným vchodom pre všetkých spoluvlastníkov do spoločnej nehnuteľnosti parcelného č. XX, a takto bola využívaná nielen stranami sporu, ale aj právnymi predchodcami. V zmysle geometrického plánu je zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam sporových strán cez novovytvorené pozemky registra ,,C“ parcelného č. XX/XX o výmere 21 m2 a č. XX/XX o výmere 16 m2, vytvorené geometrickým plánom N.. Z. K. č. 35049251-221/2016 zo dňa

  1. septembra 2016, ktoré preto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyni v podiele 6/18-in k celku a žalovanej v podiele 12/18-in k celku. Novovytvorené pozemky parcelných č. XX/XX C. výmere 23 m2, ktoré predstavujú chodník pri domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a č. XX/XX o výmere 24 m2 , č. XX/XX o výmere 23 m2 a č. XX/XX o výmere 108 m2 , preto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/
  2. Novovytvorené pozemky registra „C“ parcelných č. XX/XX o výmere 91 m2, č. XX/XX o výmere 23 m2, č. XX/XX o výmere 18 m2 a č. XX/XX o výmere 75 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/
  3. Odvolací súd zdôraznil, že uvedených rozdelením spoločnej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán nedošlo k zriadeniu práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok registra ,,C“ parcelného č. XX, ktorý je vo vlastníctve štátu v správe Okresného súdu Komárno, ktorý vlastník nebol stranou v spore. Pri určení primeranej náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu, odvolací súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 49/2017 vypracovaného znalcom N.. I. U., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov registra ,,C“ parcelných č. XX/XX, č. XX/XX a č. XX/XX zapísaných na LV č. XXX L.re k. ú. W. o rozlohe 274 m2 v celkovej hodnote 19 200 eur.

LV č.XXX pre k. ú. W. pozemkov registra „C“ parcelných č. XX o výmere 415 m2 predstavuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne výmeru 138,33 m2, čo predstavuje jej podiel na nehnuteľnosti 6/18-in a podiel žalovanej predstavuje výmeru 276,66 m2, čo zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu 12/18-in. Po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyňa nadobudla výmeru v rozsahu 167,33 m2 a žalovaná nadobudla výmeru v rozsahu 247,67 m2. Skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla nad rozsah jej pôvodného spoluvlastníckeho podielu výmeru 29 m2, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

znaleckého posudku č. 49/2017 znalca Ing. I. U.I., ktorá predstavuje sumu 69,92 eura/m2, potom primeraná náhrada, ktorú je povinná žalobkyňa žalovanej vyplatiť, predstavuje suma 2 027,68 eura, k zaplateniu ktorej odvolací súd žalobkyňu zaviazal.

  1. K namietanej arbitrárnosti dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z
  2. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). 19.

názoru dovolacieho súdu dovolateľka nevytýka žiadne nedostatky v procesnom postupe odvolacieho súdu, jej nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu, nepredstavuje vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.

  1. f)CSP (R 54/2012, sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolateľka má odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm.
  2. f)CSP. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06), čo sa netýka preskúmavanej veci. 20. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľky dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil

predstáv sporovej strany. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).

  1. K namietanému hodnoteniu dôkazu odvolacím súdom dovolací súd uvádza, že nesúhlas dovolateľky s procesným postupom odvolacieho súdu, s hodnotením dôkazov nemožno považovať za porušenie jej procesných práv. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP v spojení s § 191 CSP, vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením. K tomu dovolací súd poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak v preskúmavanej veci dovolací súd takúto vadu nezistil. Ako nedôvodnú vyhodnotil dovolací súd napokon aj námietku žalovanej o nerozhodnutí o žalobnom návrhu žalobkyne v celom rozsahu, ktorý sa v priebehu konania menil (č. l. 351 a č. l. 419). Z dôvodu straty procesnej subjektivity pôvodne žalovaných 2/ a 3/ a následného nadobudnutia spoluvlastníckych podielov od ich právnych nástupcov žalovanou 1/, odvolací súd pokračoval v konaní len so žalovanou. Následne preto aj napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu žalobkyne v zmysle podania z
  2. januára 2023 v celom rozsahu vyhovel (v spise na č. l. 713 až 714), ktoré skutočnosti v konaní neboli sporné. Uvedeným procesným postupom nedošlo k porušeniu procesných práv žalovanej.
  3. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. Ú

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.