Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/54/2025 Identifikačné číslo spisu: 6123370088 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 685,21 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 53 C 37/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2024 sp. zn. 7 Co 120/2024, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,odvolací súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 7Co/120/2024 zo 16. decembra 2024 potvrdil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č. k. 53C/37/2023-168 z 26. júna 2024, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 685,21 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 685,21 eur od 22.05.2023 do zaplatenia. Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, 2 písm. b/ a ods. 4, § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), ust. § 427 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 až 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 a 2, § 529 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 26/2023 zo dňa 10.01.2023 (ďalej len „Zmluva o nájme vozidla“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému Š. U. (ďalej len „poškodený“) motorové vozidlo značky Pegueot 2008 (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“) po dobu opravy motorového vozidla poškodeného (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“) v dôsledku škodovej udalosti/dopravnej nehody dňa 11.11.2022 v Košiciach, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, zapríčinenej klientom žalovanej (ďalej aj len „poistná udalosť“) a ktorú škodu si žalobca uplatnil u žalovanej listom zo dňa 10.02.2023. 3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade aj bez návrhu zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu a uviedol, že pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie mal za zrejmé, že žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 1522023 splatnú dňa 25.02.2023 na sumu 1.534,13 eura s DPH za 32 dní prenájmu náhradného motorového vozidla, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť žalovaná (poisťovňa) ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.02.2023 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“), čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného motorového vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovanej; predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia (nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody/poistnej udalosti). Predmetom konania tak bola skutočná škoda podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z., t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na to, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bola podľa názoru súdu prvej inštancie daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017), keď Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo momentom podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky, čím bol preukázaný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére. 3.1. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej odvodil súd prvej inštancie tým, že žalovaná je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Vecnej legitimácii strán podľa súdu prvej inštancie svedčila aj tá skutočnosť, že žalovaná plnila žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku poistnej (škodovej) udalosti. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané a za medzi stranami nesporné, že došlo k dopravnej nehode/poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na poškodenom motorovom vozidle poškodeného a skutočnosť, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, že v čase opravy poškodeného motorového vozidla poškodený uzavrel Zmluvu o nájme vozidla, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo a že po ukončení doby trvania nájmu náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu 1.534,13 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 32 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla. Spolu s uplatnením nároku na náhrady škody listom zo dňa 10.02.2023 oznámil žalobca žalovanej aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu), k čomu žalovaná listom zo dňa 04.05.2023 oznámila, že dňa 04.05.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie 848,92 eura za zapožičanie náhradného motorového vozidla za 26 dní prenájmu, znížené o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a po prirátaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km (o náklady, ktoré by inak vznikli používaním poškodeného motorového vozidla podľa najazdených km na prenajatom náhradnom motorovom vozidle); nepriznaný rozdiel vo výške 685,21 eura si žalobca uplatnil v konaní. 3.2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodenému, sú aj prípady potreby vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom v prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho poškodeného motorového vozidla o možnosť ho užívať v dôsledku poistnej (škodovej) udalosti zavinenej klientom žalovanej a musel si vypožičať náhradné motorové vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné motorové vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne; objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore spochybnená a vyjadrila ju žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatila, ktorá účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo. 3.3. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť využitia náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na poškodenom motorovom vozidle a náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné poškodené motorové vozidlo. Doplnil, že pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru všeobecných súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, každú prejednávanú vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností a pokiaľ ide o judikatúru najvyšších súdnych autorít súd prvej inštancie uviedol , že išlo o judikáty uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), avšak rovnako je potrebné brať do úvahy aj individuálne skutkové okolnosti každej prejednávanej veci. Žalovaná neuznala náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, pretože mala za to, že oprava poškodeného motorového vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v rozsahu 26 dní a aj preto, že zo Zmluvy o nájme vozidla explicitne vyplynulo, že doba nájmu náhradného motorového vozidla pri jej uzatváraní bola dopredu určená na obdobie od 10.01.2023 do 10.02.2023, a preto je podľa žalovanej absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaná namietala aj to, že poškodený v tomto prípade nekonal v súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ak si pri uzatváraní Zmluvy o nájme vozidla so žalobcom vopred dohodol neprimeranú dobu opravy poškodeného motorového vozidla v rozsahu až 32 dní a mal za to, že náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu presahujúcom 26 dní a rozdiel technických hodnôt poškodeného motorového vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním náhradného motorového vozidla ušetrené poškodené motorové vozidlo, nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla. 3.4. S námietkami žalovanej sa súd prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený si náhradné motorové vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy ovplyvniť nemohol (prevzatie poškodeného motorového vozidla bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej dňa 10.02.2023 vyplývalo z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu, kedy poškodený ukončil nájom náhradného motorového vozidla). Podľa názoru súdu prvej inštancie za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla bolo potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla, pričom táto poistná udalosť bola v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy motorového vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá motorové vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu motorového vozidla zaplatí, ktorá obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa a vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení. Žalovaná v konaní iba tvrdila, ale ničím nepreukázala, že dobu trvania opravy, a teda dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, nejako ovplyvnil poškodený, ktorý tak mal postupovať v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka a pokiaľ poukazovala na absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme vozidla, jej námietku súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, nakoľko stanovenie doby nájmu bolo náležitosťou Zmluvy o nájme vozidla a považoval ju za irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Ak by aj bola predmetná Zmluva o nájme vozidla neplatná, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že poškodenému žalobca reálne poskytol náhradné motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 10.02.2023, kedy bolo poškodenému odovzdané z autoservisu opravené poškodené motorové vozidlo, ktoré sa po celé obdobie 32 dní nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného motorového vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom poistnej (škodovej) udalosti. 3.5. Ani námietky žalovanej k dobe trvania opravy nepovažoval súd prvej inštancie vo vzťahu k poškodenému za relevantné, nakoľko žalovaná ničím nepreukázala, že poškodený (alebo žalobca) konal zámerne s cieľom predĺžiť opravu a tým nájom náhradného motorového vozidla. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku žalovanej ohľadom potreby poškodeného zaobstarať si náhradné motorové vozidlo počas opravy svojho poškodeného motorového vozidla s poukazom na skutočnosť, že v Dotazníku k škodovej udalosti neuviedol, či je držiteľom viacerých motorových vozidiel, k čomu súd prvej inštancie uviedol, že v civilnom sporovom konaní dôkazy hodnotí súd v súlade s princípmi civilného sporového konania a nezohľadňuje iba dôkazy, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. V predloženom čestnom vyhlásení zo dňa 10.02.2023 poškodený uviedol, že po dobu opravy poškodeného motorového vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo, ktoré tvrdenie žalovaná ničím relevantne nespochybnila a naviac pokiaľ poškodený v dotazníku žalovanej k škodovej udalosti neuviedol, že je držiteľom viacerých vozidiel, z čoho logicky vyplývalo, že asi nebol. 3.6. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že žalovanou uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovalo svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaná nijako nepreukázala, pričom tento rozsah vyplatenej náhrady škody (počet priznaných dní trvania opravy) bol v rozpore s jej procesnou obranou obsiahnutou v odpore. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.03.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 19,51 eur z titulu rozdielu technických hodnôt a ani poistné plnenie vo výške 7,70 eura z titulu zníženia 0,01 eur/za 1 km, ktorých nepriznanie súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie zhrnul, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t. j. účelne, dôvodne a nevyhnutne vynaložené náklady, čo s poukazom na nespochybnenú objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla a účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla (ktorá súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo) predstavuje dobu nájmu náhradného motorového od prijatia poškodeného motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému (10.01.2023 do 10.02.2023). Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v danej veci išlo o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti s poistnou (škodovou) udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovanej vo výške 1.534,13 eura a ktoré vyplývali z faktúry č. 1522023 zo dňa 10.02.2023, pričom nepovažoval krátenie nároku žalobcu na náhradu škody zo strany žalovanej za opodstatnené; 3.7. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu sumy istiny vo výške 685,21 eur žalobcovi (rozdiel škody a vyplatenej sumy). O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 4. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 16. decembra 2024 sp. zn. 7 Co 120/2024 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd uviedol, že v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho nezistil žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, s tým, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a konštatoval jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). 4.1. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca (ako postupník pohľadávky poškodeného) sa žalobou domáhal od žalovanej ako poisťovne zaplatenia sumy 685,21 eura titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 1.534,13 eur ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2022 došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej a tým k vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (32 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné celkovo 1.534,13 eura, pričom k zániku záväzku poškodeného došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaná čiastočne neuznala a neposkytla v tejto časti poistné plnenie. 4.2. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd uviedol, že nezistil v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadnu takú vadu, ktorá by znemožnila žalovanej realizáciu jej procesných práv a ktorá by jej zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. Poukázal na to, že iba samotná skutočnosť, že sa strana s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). V posudzovanom prípade ani obsah spisu nedával podklad pre záver, že by súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd preto v konaní súdu prvej inštancie nevzhliadol taký postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že by to malo za následok porušenie jej práva na spravodlivý proces. 4.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uviedol, že tento v postupe súdu prvej inštancie nezistil, keďže súd prvej inštancie pri procesnom postupe neporušil manudukčnú povinnosť, nepochybil vo vykonanom dokazovaní (napr. nevykonal nezákonne získaný dôkaz bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo nevypočul relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), neporušil viazanosť súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP), ani neposúdil predbežné otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2 CSP). 4.4. Ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nepovažoval odvolací súd za daný, nakoľko súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 685,21 eura podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 442 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne, ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného ako poisťovni) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na Základe o nájme vozidla uzavretej so žalobcom. 4.5. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, a to posúdením predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný. Záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu (budúcej) pohľadávky z titulu nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného motorového vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie (budúcej) pohľadávky), ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné nič vytknúť. Odvolací súd poukázal na to, že aj súdna prax je jednotná v tom, že predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 20 Cdo 2527/2007, sp. zn. 33 Cdo 4658/2009). Ak preto poškodený postúpil budúcu pohľadávku titulom náhrady škody, započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade faktúry a k vzniku nároku na náhradu škody žalobcovi voči žalovanej. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, pričom započítaním predmetných pohľadávok, ani podľa odvolacieho súdu, nedošlo k zániku pohľadávky, ktorú by už nebolo možné voči žalovanej vymáhať, došlo len k zániku záväzku poškodeného na zaplatenie nájomného za náhradné motorového vozidlo žalobcovi, súčasne však vznikla pohľadávka voči žalovanej ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného motorového vozidla poškodeného v autoservise. 4.6. Odvolací súd mal za to, že žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z neuhradenej faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom žalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý mu vznikol voči žalovanej ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti bolo potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplývalo, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je teda aj majetková ujma, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. 4.7. Podľa odvolacieho súdu v konaní bola potom preukázaná aj príčinná súvislosť, keďže škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax pritom považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. V danej veci poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca poškodeného si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovanou (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovanej. 4.8. Preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalovanej, že poškodený nemohol postúpiť pohľadávku, nakoľko nebol majiteľom pohľadávky titulom náhrady škody, keďže neuhradil faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla. Odvolací súd mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom a ako jeden celok upravuje viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti jej zmluvných strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Bolo možné prisvedčiť žalobcovi, že v rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky a že striktný (až puristický) prístup k výkladu práva prezentovaný žalovanou nebol na mieste (ak žalovaná požadovala, aby poškodený v prvom kroku uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému uhradil rovnakú sumu, tie isté peniaze). Žalovanou naznačovaný postup v kontraktačných procesoch by odporoval bežnej realite každodenného života a zaužívaným kontraktačným postupom. Procesná obrana žalovanej bola aj v rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sama žalovaná postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila. Odvolací súd vo svojich záveroch odkázal napr. aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021, sp. zn. 6Co/32/2020 zo dňa 30.06.2020, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 23.02.2022. 4.9. Záverom odvolací súd poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie ohľadne výšky uplatneného nároku ako aj úrokov z omeškania, odvolateľkou rozporované neboli, a preto sa ani nestali predmetom prieskumu odvolacím súdom. Zároveň uviedol, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 4.10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. 5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Namietala, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP). Súd podľa jej názoru sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku riadne, respektíve prakticky vôbec nevysporiadal s prostriedkami procesnej obrany uplatňovanými žalovanou počas odvolacieho konania týkajúcimi sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím podľa nej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd porušil právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie aj v tom smere, že právnym výkladom, podľa ktorého (akýkoľvek ) nárok na náhradu škody môže mať podľa názoru odvolacieho súdu charakter budúcej pohľadávky, sa odvolací súd natoľko odchýlil od zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že tým poprel aj samotný účel a význam zásady náhrady skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa dopustil aj závažnej meritórnej svojvôle, a to výkladom, podľa ktorého v dôsledku vzájomného započítania pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť k vzniku škody, respektíve k vzniku nároku na náhradu škody. Napokon odvolací súd svoj prieskum obmedzil len na procesnú stránku konania pred súdom prvej inštancie bez toho, že by sa zaoberal aj námietkami žalovanej týkajúcimi sa toho, že odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu prvej inštancie nespĺňalo požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu Slovenskej republiky. 5.1. Podľa žalovanej umožnenie sporovej strane uskutočniť jej patriace procesné práva bez toho, aby mu korešpondovalo riadne odôvodnené vysporiadanie sa súdu s uplatnenými prostriedkami procesného útoku alebo procesnej obrany, je postupom súdu, pri ktorom je realizácia práva na spravodlivý proces len iluzórna. Jednou z garancií obsiahnutých v pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybné právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.