Trestného poriadku, s následným verejným vyhlásením rozsudku, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. júna 2024, sp. zn. 3Tos/111/2024, takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku vyslovuje, že uznesením Okresného súdu Trnava zo
2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Okresného súdu Trnava zo
2 Trestného poriadku odsúdeného E. M., nar. XX. Y. XXXX v F. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou n e berie do väzby. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Uznesením Okresného súdu Trnava z
2 Trestného zákona vykoná zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 752 dní, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 20.novembra 2015, sp. zn. 3T/125/2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 22. januára 2016, sp. zn. 3T/125/2009, v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že: „Súd mal po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí za preukázané, že odsúdený sa v určenej skúšobnej dobe dopustil 12 priestupkov, z toho jeden priestupok bol závažného charakteru na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný pod vplyvom návykovej látky. Uznesením o podmienečnom prepustení bol odsúdenému pritom uložený zákaz požívania alkoholických a iných omamných látok počas trvania probačného dohľadu. Spáchaním uvedeného priestupku (vedenie motorového vozidla pod vplyvom inej návykovej látky) sa tak odsúdený dopustil nielen závažného protiprávneho konania, ale aj porušenia zákazu (užitie inej návykovej látky) uloženého mu rozhodnutím súdu pri podmienečnom prepustení. Bolo tak zrejmé, že odsúdený po skrátení trestu odňatia slobody podmienečným prepustením sa opakovane dopúšťal inej viacnásobnej protiprávnej činnosti.
názoru súdu konanie odsúdeného nesvedčilo tomu, že by si vážil príležitosť mu danú jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody. Práve naopak, v krátkom období po skončení probačného dohľadu sa odsúdený dopúšťal opakovaných priestupkov, pričom ich početnosť počas krátkeho trvania, a relatívne krátky časový odstup medzi jednotlivými priestupkami, signalizujú, že u odsúdeného absentuje rešpekt k právnym normám bez využitia donucovacích nástrojov alebo bez výkonu dohľadu. Účel podmienečného prepustenia z trestu odňatia slobody tak súd nepovažoval za splnený.....“ Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením z 18. júna 2024, sp. zn. 3Tos/111/2024, tak, že
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného E. M. zamietol. II. Dovolanie a vyjadrenia k nemu Proti uzneseniu okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ,,minister spravodlivosti“) na základe podnetu obvineného 15. mája 2025 dovolanie v prospech obvineného E. M., nakoľko uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 7 Trestného poriadku, § 34 ods. 7 Trestného poriadku, § 66 ods. 4 Trestného poriadku, § 179 ods. 5 Trestného poriadku a § 293 ods. 3, ods. 5 Trestného poriadku v neprospech obvineného. Minister spravodlivosti videl naplnenie dovolacích dôvodov
2 Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. V odôvodnení dovolania minister spravodlivosti uviedol, že počas plynutia skúšobnej doby bolo súdu doručené oznámenie o postúpení probačného dohľadu z Okresného súdu Dunajská Streda na Okresný súd Komárno (na č. l. 37 spisu),
obsahu ktorého sa má obvinený zdržiavať na adrese B., S. č. XX, čo je v obvode Okresného súdu Komárno, kam
správy žiadal aj doručovať zásielky. Obvinený vykonával probačný dohľad riadne. Po začatí probácie oznámil, že sa zdržiava na adrese B., S. XX (PSČ XXXXX). Neskôr oznámil zmenu svojho trvalého pobytu, a to na adresu R. B. XXX/X/XX, XXXX M., Rakúsko, o čom doložil aj potvrdenie (č. l. 70). Okresný súd Trnava po uplynutí skúšobnej doby vytýčil termín verejného zasadnutia vo veci rozhodnutia o osvedčení/neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 31. marca 2023. Obvineného predvolával na termín z adresy V.. E. XX, M. V.. Z adresy vo M. V. sa zásielka vrátila s poznámkou adresát neznámy, vo veci nebolo vykonané verejné zasadnutie a bol určený nový termín verejného zasadnutia na 9. júna 2023. Na tento termín bol obvinený predvolávaný cestou polície z adresy vo M. V..
správy polície nebol obvinený na tejto adrese zastihnutý a následne bolo zistené, že sa tam nezdržiava, pričom sa má zdržiavať v Rakúsku. Súd však zároveň predvolával obvineného aj z adresy B. N. Y. č. 149 (PSČ 94617), z ktorej sa vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu došlo opakovane k odročeniu verejného zasadnutia a súd zároveň postúpil vec na prejednanie senátu s ohľadom na ustanovenie § 349 ods. 1 a § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku. K termínu konania verejného zasadnutia
5 Trestného poriadku, pričom na zasadnutí bol prítomný jeho obhajca. Na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie, a vo veci rozhodol tak, že obvinený zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 752 dní vykoná (vzhľadom na opakované spáchanie priestupkov počas plynutia skúšobnej doby a porušeniu uloženého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok). Následne krajský súd sťažnosť podanú obhajcom obvineného zamietol. Súd v danej veci využil fikciu doručenia vo vzťahu k upovedomeniu obvineného o termíne verejného zasadnutia.
pokynov (č. l. 123 a 145 spisu) mali byť uznesenia oboch súdov zasielané obvinenému na adresu B., S. č. XX, pričom však tieto boli zasielané na adresu S. č. XX, B. (PSČ XXXXX). V oboch prípadoch doručovania rozhodnutí využil súd fikciu doručenia
4 Trestného poriadku, nakoľko zásielky boli súdu vrátené s poznámkou adresát neznámy. Okresný súd mal už pred začatím konania o osvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia k dispozícii viaceré adresy jeho pobytu, a to na podklade probačnej správy z
4 Trestného poriadku sa predpokladá vrátenie zásielky z adresy, ktorú obvinený na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy. Je však zrejmé, že adresa v obci B. (v okrese W.) nikdy nebola obvineným uvedená ako adresa na doručovanie, a to ani v rámci probačného dohľadu, či v inom štádiu konania. Nesplnením danej podmienky tak nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie doručenia, a v konečnom dôsledku ani k vykonaniu verejného zasadnutia
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, ako aj postupom, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 7 Trestného poriadku, § 34 ods. 7 Trestného poriadku, § 66 ods. 4 Trestného poriadku, § 179 ods. 5 Trestného poriadku, § 293 ods. 3 a ods. 5 Trestného poriadku v neprospech obvineného. Minister spravodlivosti ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenia zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tieto obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a
1 Trestného poriadku okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K dovolaniu ministra spravodlivosti sa vyjadril obvinený podaním z
1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku. Dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu porušenia ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení nie je daný, nakoľko ani sám dovolateľ neuviedol žiadnu skutočnosť preukazujúcu porušenie ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, nie je ,per se porušením ustanovení Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ by aj bolo možné dať dovolateľovi za pravdu, išlo by o naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Trestného poriadku, a nie aj o naplnenie sui generis dôvodu dovolania
2 Trestného poriadku. Čo sa týka dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Trestného poriadku, pre takýto postup je potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný súd sa pokúšal predvolanie, resp. upovedomenie obvineného doručiť na rôzne známe adresy, pričom nepostupoval striktne v tom smere, že by doručoval len na obvineným uvedenú adresu na doručovanie písomností (S. XX B., okres K.). Na žiadnu z týchto adries sa súdu nepodarilo doručiť obvinenému predvolanie na verejné zasadnutie, z dôvodu ktorého je daná možnosť vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného s poukazom na § 293 ods. 4 Trestného poriadku. Je preto na ťarchu obvineného, ak súdu neoznámil zmenu adresy na doručovanie písomností. Nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, že súd predvolania zasielal na zlú adresu. Obvinený si neprebral písomnosti ani na správnej adrese, nakoľko sa odtiaľ zásielka vrátila označená ako ,,adresát neznámy“. Verejného zasadnutia sa zúčastnil obhajca obvineného, čím bolo zabezpečené jeho právo na obhajobu a zároveň splnená podmienka požadovaná ustanovením § 293 ods. 4 Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu neboli splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku, preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
c) Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti odmietol. K vyjadreniu prokurátora k dovolaniu ministra spravodlivosti sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne podaním z 25. júla 2025, v ktorom poukázal na ustanovenia § 371 ods. 2 Trestného poriadku, § 416 ods. 1 Trestného poriadku, § 293 ods. 3 Trestného poriadku a § 293 ods. 4 Trestného poriadku. Vykonanie verejného zasadnutia pri rozhodovaní o vykonaní zvyšku trestu v neprítomnosti obvineného bez toho, že by k tomu boli splnené zákonné podmienky je potrebné jednoznačne považovať za závažné porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktoré zakladá dovolací dôvod
2 Trestného poriadku. Obvinený počas súdom nariadeného dohľadu riadne a včas oznámil probačnému úradníkovi adresu vo Viedni, na ktorej sa zdržiava a preberá písomnosti. Do súdneho spisu o tom predložil aj dôkaz. Týmto splnil zákonnú povinnosť oznámiť súdu adresu na doručovanie písomnosti. Z toho, že je obvinený v Rakúsku oficiálne prihlásený na trvalý pobyt a tam aj pracuje logicky vyplýva, že sa tam aj fakticky zdržiava. Súd pri vytýčení prvých termínov verejného zasadnutia zrejme neskúmal obsah správy probačného úradníka a obvinenému zasielal predvolania na dresu vo Veľkom Mederi, hoci oznámil novú adresu B., S. č. XX, a neskôr oznámil zmenu adresy na R. B. XXX/XX, M.. Upovedomenia o posledných termínoch verejného zasadnutia boli zasielané do úplne inej obce B., ktorú nikdy neuviedol, ako adresu na doručovanie. Zrejme aj pod tlakom času súd vyniesol rozhodnutie na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V predmetnom konaní boli závažným spôsobom porušené viaceré ustanovenia Trestného poriadku v neprospech obvineného, a preto je dovolanie plne zákonné dôvodné a opodstatnené. Spisový materiál bol spolu s dovolaním ministra spravodlivosti predložený najvyššiemu súdu 5. augusta 2025. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací
Trestného poriadku predbežne preskúmal podané dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné
1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, bolo podané oprávnenou osobou
1 Trestného poriadku, na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a obsahuje nevyhnutné náležitosti
Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
Trestného poriadku najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi
1 Trestného poriadku preskúmal následne zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutých rozhodnutí, proti ktorým podal minister spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiam a zistil, že dovolateľom vecne uplatnený dovolací dôvod
1 písm. d) Trestného poriadku je v posudzovanej veci daný.
1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1. V prejednávanej veci podal podnet obvinený, nakoľko mu zákon nepriznáva právo podať dovolanie proti uzneseniu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku a v dovolaní sa musí vždy uviesť dôvod dovolania a aké chyby sa vytýkajú (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku, pričom však z ustálenej súdnej praxe (R 120/2012-I.) vyplýva, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Trestného poriadku.
7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
3 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
4 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
1 veta prvá Trestného poriadku o tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Vo všeobecnosti platí, že konanie verejného zasadnutia je obligatórne podmienené prítomnosťou obvineného. Zákon tak priamo nadväzuje na čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo obvineného na prejednanie veci pred súdom v jeho prítomnosti je potrebné vykladať aj tak, že každý, o právach a povinnostiach ktorého má byť v rámci konania pred súdom rozhodované, má mať v rámci práva na súdnu a in právnu ochranu možnosť osobne sa na takom konaní zúčastniť; musí mu byť pritom reálne umožnená účasť na konaní, právo vyjadriť sa pred súdom k tomu, čo mu je kladené za vinu (resp. o predmete konania, v rámci ktorého sa koná a rozhoduje o otázkach zvyčajne bytostne sa dotýkajúcich osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie a k dôkazom, na ktorých je založená obžaloba, príp. iné rozhodnutie). Z tejto zásady sú výnimky prípustné len za splnenia zákonom predpísaných tak formálnych, ako aj materiálnych podmienok, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý súdny proces vyvolaný neprítomnosťou obvineného. Výnimku z tejto premisy upravuje ustanovenie § 293 ods. 4 Trestného poriadku,
ktorého verejné zasadnutie súd vykoná v neprítomnosti obvineného vtedy, ak obvinenému nie je možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie a obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený práve z toho dôvodu, že obvinenému nemožno doručiť predvolanie o verejnom zasadnutí, bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený. V súvislosti s verejným zasadnutím konaným
4 Trestného poriadku písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu. Vychádzajúc z uvedeného bolo pre rozhodnutie najvyššieho súdu podstatným zistenie, že obvinený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
1 písm.
1 písm. d) Trestného poriadku, nakoľko verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti E. M., hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V prípade fikcie doručenia
4 Trestného poriadku, ktorú súd využil na to, aby vykonal verejné zasadnutie
4 Trestného poriadku a § 293 ods. 3, ods. 5 Trestného poriadku porušením zákona v neprospech obvineného, a preto najvyšší súd prisvedčil správnym argumentom ministra spravodlivosti vyjadreným v jeho dovolaní. Neunikol pozornosti najvyššieho súdu nesprávny, nelogický a úplne v rozpore s Trestným poriadkom postup súdu prvého stupňa predchádzajúci verejnému zasadnutiu zo 6. novembra 2023, spočívajúci v chaotickom doručovaní obvinenému na nesprávne adresy, ako to skonštatoval aj minister spravodlivosti. Navyše za situácie, keď mal súd po celý čas vedomosť o tom, že obvinený si zvolil obhajcu.
1 až 4 Trestného zákona: 1) Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a
osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby. 2) Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. 3) Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený. 4) Rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Nakoľko obvinený ku dňu rozhodovania dovolacieho súdu vykonával nariadený zvyšok trestu odňatia slobody, bol dovolací súd
2 Trestného poriadku povinný rozhodnúť aj o väzbe obvineného. Nezistiac však žiaden dôvod väzby
1 Trestného poriadku, prihliadnuc na citované ustanovenie § 68 ods. 4 Trestného zákona, keď bez viny obvineného súd do roka od uplynutia skúšobnej doby (do 8. novembra 2023) nerozhodol o tom, že obvinený trest vykoná, pričom nebolo zistené, že by voči obvinenému bolo vedené trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, vzhľadom ku ktorému by platila dvojročná lehota na rozhodnutie súdu o neosvedčení, najvyšší súd obvineného do väzby nevzal. IV. Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Najvyšší súd síce vyslovil porušenie zákona napadnutými uzneseniami okresného a krajského súdu, Okresný súd Trnava však už vzhľadom na uplynutie lehoty uvedenej v ustanovení § 68 ods. 4 Trestného zákona nebude môcť o neosvedčení obvineného rozhodnúť, preto nenariadil vo veci opätovne konať, nakoľko prerokovaním veci „v potrebnom rozsahu“ sa má na mysli náprava chyby rozhodnutia alebo konania (zistenej dovolacím súdom a to v zmysle výroku odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu), ak je možná. Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Trestného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.