3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“). 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a postupom
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu. Poukázal na to, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť úhradou poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky (ďalej aj „propagačný poplatok“), fakturovaného na základe článku 9.7 odvetvovej dohody uzavretej dňa 30. novembra 2009 a § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z. z.“) v znení zákona č. 390/2009 Z. z. Zdôraznil, že medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý nie je podnikateľským subjektom, ale občianskym združením, neexistuje žiadny obchodnoprávny vzťah, na ktorý by bolo možné uplatniť ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“).
názoru Mestského súdu Bratislava III (ďalej aj „predkladajúci súd“) sa jedná o občianskoprávny spor, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), zákona č. 543/2007 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2017 a zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“). Na konanie v predmetnej občianskoprávnej veci je
názoru predkladajúceho súdu príslušný Mestský súd Bratislava IV. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. 4.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 5.
3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
6.
2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 7.
CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 8.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo. 9.
a) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave. 10.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 11.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 12.
4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 13.
1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 14.
2 OBZ touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 15.
3 OBZ na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
odseku 4,
4 OBZ právnická osoba
odseku 3 písm.
odseku 3 písm.
odseku 3 písm.
odseku 3 písm.
ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ale aj ako výsledok postupu súdu
ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.
čl. 183 nariadenia (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (ďalej len „nariadenie č. 1234/2007“). Žalobkyňa poukázala na to, že predmetné nariadenie nestanovuje výšku tohto poplatku, ani spôsob jeho výpočtu, či mechanizmus výberu. Zároveň
nariadenia č. 1234/2007 môže propagačný poplatok vyberať iba členský štát Európskej únie a tento poplatok môže byť ukladaný výlučne výrobcom mlieka, ktorým žalobkyňa nie je. Výšku propagačného poplatku a mechanizmus jeho výberu upravuje odvetvová dohoda uzavretá dňa
názoru žalobkyne neplatná pre rozpor s článkom 59 a článkom 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže na vnútroštátnej úrovni nebol prijatý žiadny právny predpis, ktorý by zaviedol propagačný poplatok aj pre nákupcov mlieka. Zdôraznila tiež, že keďže nie je členom žalovaného občianskeho združenia, toto jej nemôže ukladať žiadne povinnosti.
názoru žalobkyne právny dôvod na vyberanie propagačného poplatku odpadol, keď nariadenie č. 1234/2007 bolo k
čl. 142 nariadenia č. 1308/2013, čo je ale iný poplatok ako propagačný poplatok. Z uvedeného
názoru žalobkyne vyplýva, že na strane žalovaného nikdy neexistoval právny dôvod na vyrubovanie propagačného poplatku žalobkyni ako nákupcovi mlieka a pokiaľ by aj tento dôvod daný bol, tak zmenou právnej úpravy od 1. januára 2014 odpadol. Popri istine žiadala žalobkyňa priznať aj úroky z omeškania v zmysle § 369 OBZ a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
1 OBZ. 20. Pre založenie kauzálnej príslušnosti na konanie v obchodnoprávnych sporoch
CSP nestačí, že ide o spor medzi právnickými osobami, ale je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 OBZ považovať za obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 489 OZ vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Najvyšší súd SR sa preto ďalej zaoberal tým, či je možné záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti OBZ. 21.
názoru Najvyššieho súdu SR v predloženej veci nejde o obchodný záväzkový vzťah, pretože nie sú naplnené zákonné predpoklady
1, § 261 ods. 2, ani
6, či
Nejedná sa totiž o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pri ktorého vzniku by s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 OBZ). Žalovaný Slovenský mliekarensky zväz je občianske združenie
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, z ktorého stanov (č. l. 62 a nasl. spisu) nevyplýva, že by popri svojej hlavnej činnosti malo vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Pokiaľ by aj Slovenský mliekarenský zväz mohol byť na účely § 261 ods. 2 v spojení s § 261 ods. 3 písm. d) a ods. 4 OBZ považovaný za subjekt verejného práva (vzhľadom na to, že jeho členmi sú aj niektoré vysoké a stredné školy), tak vyberanie tzv. propagačného poplatku (poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky) sa
názoru Najvyššieho súdu SR netýka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalovaného. Predmetný poplatok je príjmom Mliečneho fondu, z ktorého prostriedkov sa realizujú propagačné a informačné kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, teda činnosti slúžiace predovšetkým záujmom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka (prispievateľov Mliečneho fondu). Zároveň nejde ani o žiaden z prípadov uvedených v § 261 ods. 6 OBZ (tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy) a v konaní nebola tvrdená ani existencia dohody v zmysle § 262 OBZ (voľba režimu Obchodného zákonníka dohodou strán), keď naopak žalobkyňa poukazuje na to, že medzi ňou a žalovaným neexistuje žiaden zmluvný vzťah. 22. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, nebolo možné v danom štádiu konania (pri nachádzaní príslušnosti súdu na konanie o spore) dospieť k inému záveru, než, že sa jedná o občianskoprávny spor, preto ako súd príslušný na konanie neprichádza do úvahy súd, ktorého príslušnosť by sa určila
Kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III nie je daná ani v zmysle § 23, § 26, § 27, § 28 a § 29 CSP, lebo nejde o spor zmenkový a šekový, spor z nekalého súťažného konania a autorskoprávny spor, spor z hospodárskej súťaže, spor týkajúci sa rozhodcovského konania a ani o spor z burzových obchodov. Zo spisu tiež nevyplýva iné kritérium určenia miestne príslušného súdu, než je sídlo žalovanej právnickej osoby (§ 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP), nachádzajúce sa v obvode Mestského súdu Bratislava IV (§ 2 ods. 4 zákona č. 307/2014 Z. z.). 23. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je príslušný Mestský súd Bratislava IV
2, § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP a § 2 ods. 4 zákona č. 371/2004 Z. z.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.