jej výpočtu má majetok v ich BSM hodnotu vyše 340 000 USD. Na dom sa viazala hypotéka, ale jej výšku žalobkyňa nevedela vyčísliť, keďže vinou žalovaného stratila možnosť všetky veci (vrátane dokladov) držať, preto presnú výšku majetku musí vyčísliť žalovaný a v prípade ak to neurobí, navrhla započítať na hypotéku sumu 140 000 USD. Okrem hypotéky by mal žalovaný predložiť aj dôkazy, týkajúce sa jeho životnej poistky, ktorá predstavovala nemalú hodnotu a bitcoinov, ktoré rodina vlastnila. Rovnako ako v prípade hypotéky navrhla, aby súd prvej inštancie vyzval žalovaného na doplnenie chýbajúcej položky BSM. Navrhla pracovať so sumou 200 000 eur ako sumou na rozdelenie, ktorá je tvorená „ziskom" z predaja domu po zaplatení hypotéky vo výške 200 000 USD, hodnotou auta G. 10 000 USD a hodnotou auta W. 35 000 USD. V prípade úveru 10 000 eur, ktorý spláca výlučne žalobkyňa, navrhla súdu prvej inštancie, aby ho prikázal jej a o jeho podiel vo výške 1/2 sa navýšil jej podiel na BSM. Za reálne považovala, aby žalovaný vyplatil žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 100 000 eur. Na základe vyššie uvedeného túto variantu považovala za najschodnejšiu, dôvodiac, že žalovaný užíva (možno predal v USA) obe motorové vozidlá, dom s garážou predal bez jej vedomia, ako bolo uvedené vyššie. 2.1 Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 3, § 9, § 161 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS") konštatoval, že právomoc slovenských súdov v konaní o majetkových právach, medzi ktoré patrí aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je dané len v prípade, že žalovaný má na území Slovenskej republiky tento majetok, bez ohľadu na jeho bydlisko (žalovaný sa má zdržiavať v USA, kde preberá aj poštu), avšak z predmetnej žaloby
jeho názoru nevyplynulo, že by sa na území Slovenskej republiky nachádzali nejaké hnuteľné alebo nehnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Motorové vozidlá, ktoré označila žalobkyňa že majú patriť do BSM, boli kupované a evidované v USA a žalovaný ich užíva (či možno predal) na území USA a zo žaloby nevyplynulo, že by sa tieto nachádzali na Slovensku. Rovnako rodinný dom, ktorý má patriť do BSM sa nachádza v USA, ktorý ako uvádzala žalobkyňa, mal údajne žalovaný predať za 295 000 USD.
názoru súdu prvej inštancie peňažné prostriedky v inštitúciách bankového typu nepredstavujú majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, keďže vzhľadom na ich nehmotný charakter ako majetkového práva nie je dosť možné určiť miesto, kde sa táto pohľadávka nachádza a vychádzať z tejto skutočnosti pri skúmaní danosti právomoci slovenských súdov v tejto veci konať, čo platí aj v prípade bitcoinov (naviac ani nie je zrejmé na akých účtoch a kde vedených by sa tieto mali nachádzať). Identicky v prípade životnej poistky z dôvodu jej nehmotného charakteru nemožno určiť miesto, kde sa nachádza, pričom žalobkyňa ani neuviedla žiadne bližšie informácie o tejto. Právomoc slovenských súdov tak
názoru súdu prvej inštancie nie je daná, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by sa majetok tvoriaci masu BSM nachádzal na území Slovenskej republiky. Pre nedostatok právomoci slovenských súdov konať vo veci ako neodstrániteľnej vade procesných podmienok, ani
iných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb., tak súd prvej inštancie
1 a § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. 2.2 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol
1 a 262 ods. 1 a 2 CSP, zastavenie konania zavinila žalobkyňa, avšak žalovanému žiadne trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. 3. Odvolací súd námietky odvolateľky vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. 3.1 Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne ak by sa majetok, o vyporiadanie ktorého ide (a s ním súvisiace práva), nachádzal na území Slovenskej republiky, potom by mal slovenský súd právo v tejto veci konať a rozhodnúť. Keďže ťažiskový majetok konkretizovaný žalobkyňou, ktorý označila ako predmet vyporiadania BSM a ktorý je zreteľne identifikovateľný územím iného štátu, na ktorom sa má nachádzať (hnuteľné a nehnuteľné veci v USA a s nimi súvisiace práva), s ktorým ale SR nemá uzatvorenú osobitnú medzinárodnú zmluvu pre danú oblasť (upravujúcu majetkové vzťahy manželov), bolo potrebné postupovať
príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy, t.j. vychádzať z ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS"). Pripomenul, že súd prvej inštancie týmto spôsobom aj postupujúc, s poukazom na všeobecné kritérium právomoci
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (z dôvodu absencie osobitnej normy právomoci pre majetkové vzťahy manželov) a okolnosti posudzovanej veci (absencia spoločného majetku manželov na území SR) správne ustálil, že v danom prípade nemá právomoc konať o vyporiadaní BSM strán sporu po rozvode ich manželstva, keďže v posudzovanej veci ide o práva k majetku nachádzajúcemu sa v inom štáte. 3.2 Ďalej odvolací súd uviedol, že v konkrétnostiach vo vzťahu k okruhu majetku, ktorý žalobkyňa označuje ako spoločný majetok manželov, ktorý žiada vyporiadať, primárne pokiaľ ide o nehnuteľný majetok a to rodinný dom s garážou, tento sa nesporne aj
tvrdení samotnej žalobkyne nachádza na území USA, v dôsledku čoho nie sú naplnené podmienky výlučnej právomoci slovenského súdu
miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania
a) ZMPS. Nemožnosť konať pre nesplnenie zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS dopadá aj na žalobkyňou označený hnuteľný majetok a to motorové vozidlá, ktoré ako sama uvádza boli kupované, evidované a užívané v USA a pre určenie právomoci o tomto majetku konať je bez významu, či ich žalovaný ďalej užíva, prípadne ich predal v USA (čo je naviac len v rovine ničím nepodloženého teoretizovania žalobkyne). Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú životnú poistku žalovaného a tiež tvrdené vlastníctvo bitcoinov manželmi, tak žalobkyňa ani v žalobe, ani následne v priebehu konania (tiež odvolacieho) neprodukovala v konkrétnostiach vo vzťahu k nim také skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé ani vo vzťahu k nim založiť právomoc slovenských súdov o vyporiadaní takéhoto majetku/majetkového práva konať. Nielenže nepredložila ani najmenší dôkaz o ich existencii, ale neprodukovala ani elementárne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé k záveru, že tieto spĺňajú zákonnú podmienku predpísanú ust. § 37 ZMPS. Vo vzťahu k bitcoinom neuviedla kedy, kým a v akej hodnote mali byť nadobudnuté a na akom v účte a v ktorom štáte sa majú nachádzať, vo vzťahu k životnej poistke ani neuviedla, kedy a na území ktorého štátu ju mal žalovaný uzatvoriť. Pokiaľ ťažiskovo v odvolaní žalobkyňa zakladá svoj odlišný názor na nedostatok právomoci slovenských súdov v tejto veci konať na tvrdení, že predmetom vyporiadania BSM sú tiež pasíva, za ktoré označuje úver, ktorý mal byť ako sama uvádza čerpaný výlučne ňou z kartového účtu na jej osobné potreby, ktorý má byť viazaný k spoločnému účtu v slovenskej pobočke bankovej inštitúcie Mbank, na ktorom spoločnom účte ako zároveň uvádza, nie sú žiadne finančné prostriedky, pričom zároveň tvrdí, že zrušenie tohto spoločného účtu je podmienené vyporiadaním BSM, tak ani v tomto smere odvolací súd nepovažoval jej námietky za spôsobilé k odlišným záverom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 3.3.
odvolacieho súdu žalobkyňa existenciu takéhoto spoločného účtu, ktorý by bol naďalej aktívny, či tvrdenie o úvere spojenom s takýmto účtom, ktorý by bol naviac možné považovať za spoločné pasívum manželov, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala. Neuviedla ani dátum uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru, či zriadenia kartového účtu, dátum čerpania/vyčerpania úveru, prípadne jeho aktuálny zostatok a to napriek tomu, že tvrdí, že ide o účet spoločný a teda má nepochybne prístup k zadováženiu si listín, ktoré by boli spôsobilé jej tvrdenia hodnoverne preukázať. Za takýto dôkaz rozhodne nemožno
názoru odvolacieho súdu považovať fotokópiu tzv. „detailu z účtu", ktorý síce svojím obsahom naznačuje, že spolumajitelia bližšie neidentifikovaného (jeho číslom) určitého účtu vedeného v Mbank môžu byť/boli obaja bývalí manželia. Tento detail účtu však nie je sprevádzaný jeho datovaním a preto ho nemožno považovať za dôkaz toho, že takýto účet je stále aktívny. Naviac,
tvrdenia samotnej žalobkyne, na tomto nemajú byť žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mali byť spoločným majetkom a byť tak predmetom vyporiadania. Nad rámec toho, že nebola preukázaná ani aktuálna existencia samotného účtu, nebol preukázaný ani úver ako spoločné pasívum spôsobilé k vyporiadaniu, keď za dôkaz o jeho existencii a spôsobilosti byť spoločným pasívom nemožno považovať predložený „detail kreditnej karty", z ktorého vyplýva, že ide o kreditnú Mastercard kartu na meno „W. L." zriadenú k spoločnému účtu, že na tejto (kartovom účte) sú/mali byť k čerpaniu dostupné ešte úverové prostriedky vo výške 8,95 eura a celkové zadĺženie malo byť vo výške 10.023,77 eur, keďže ani v tomto prípade nejde o listinu, z ktorej by bolo zjavné jej datovanie a z hľadiska potrebných informácií má takto nulovú výpovednú hodnotu. V zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým) bolo tak aj v okolnostiach danej veci na žalobkyni, akým spôsobom dôvody založenia právomoci formulovala a na akých skutočnostiach tieto zakladala a to vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená argumentácia, môže priniesť pre ňu negatívne dôsledky, k naplneniu čoho aj došlo v posudzovanej veci na strane žalobkyne, keď táto neprodukovala také tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru o splnení zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS pre to, aby súdy na území SR mohli v majetkovej veci týkajúcej sa strán sporu konať. 3.4 Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd aj jej argumentáciu, že o rozvode manželstva rozhodol slovenský súd, preto aj majetkové vyporiadanie po rozvode manželstva by mal vykonať slovenský súd, keďže otázka právomoci vo veci rozvodu manželstva je totiž riešená právnymi predpismi odlišne. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v posudzovanej veci nie je daná právomoc slovenských súdov na to, aby mohli konať a vo veci rozhodnúť a keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie správne konanie zastavil. 3.5 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako síce úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu z obsahu spisu vznik trov nevyplýva. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Dovolateľka v podanom dovolaní namieta, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jej uplatnenie procesných práv. Konanie bolo zastavené na základe toho, že išlo o konanie s cudzím prvkom a žalovaný nemal majetok na území Slovenskej republiky. Dovolateľka však tvrdí, že majetok na Slovensku preukázala - ide najmä o spoločné účty v slovenskej banke. Vzhľadom na to mala byť
nej právomoc slovenského súdu daná. Dovolateľka ďalej poukazuje na to, že aj v prípade, ak by právomoc nebola daná bežne, mal súd možnosť právomoc si výnimočne založiť
97/1963 Zb., pretože konanie nie je možné účinne viesť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovensko. Zdôrazňuje, že obaja účastníci sú slovenskí občania, žijú na Slovensku a ich majetok sa nachádza na účtoch v slovenských bankách. V USA nie je možné konanie začať, pretože rozvodové konanie už prebehlo na Slovensku, čím je naplnená podmienka nemožnosti viesť konanie v cudzine. Súd
názoru dovolateľky aplikoval zákon príliš formalisticky a tým jej znemožnil prístup k súdu, čím došlo k zásahu do jej základných práv. Pokiaľ slovenské súdy nebudú konať, nebude existovať žiadny súd, na ktorý by sa mohla obrátiť, čo je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a judikatúrou Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Z tohto dôvodu sa dovolateľka domáha zrušenia uznesení súdov nižšieho stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v účinnom znení ( „ ZMPS") Ak
tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy, že uznanie cudzieho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. 15. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zásada iura novit curia (súd pozná právo), ktorá sa však nevzťahuje na cudzie právo. Cudzie právo je okolnosťou, ktorá musí byť dokázaná. Strana, ktorá sa chce odvolávať na cudzie právo, ho musí v konaní tvrdiť (bremeno tvrdenia) a preukázať (dôkazné bremeno). Žalobkyňa sa domáhala aplikácie §47a ZMPS z dôvodu nemožnosti vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v USA, a preto bolo jej povinnosťou v konaní preukázať túto skutočnosť. Keďže tieto tvrdenia o nemožnosti začatia konania v cudzine neboli v konaní preukázané, odvolací súd postupoval správne, keď neaplikoval §47a ZMPS pre nenaplnenie tejto podmienky. Súd mal preukázané, že majetok, ktorý žiadala vyporiadať sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Ohľadne predmetného majetku nie je preukázaná úzka väzba na Slovenskú republiku. 16.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
tvrdení samotnej žalobkyne nachádza na území USA, v dôsledku čoho nie sú naplnené podmienky výlučnej právomoci slovenského súdu
miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania (
a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), ktorým režimom sa spravujú v rámci manželských majetkových vzťahov nielen otázky vzniku, ale aj prípadného následného prevodu vlastníckeho práva k takémuto majetku, či s ním súvisiacich (tiež vzájomných) práv a povinností (v rámci toho aj vyporiadanie prípadnej hypotéky, ktorá na nich viazne, ako to v danej veci tvrdila tiež žalobkyňa). Vo vzťahu k nim tak právomoc slovenských súdov pokiaľ ide o vyporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi/rozvedenými manželmi daná nie je, a k odlišnému záveru nie je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne, že tieto už mali byť predané. Nemožnosť konať pre nesplnenie zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS dopadá aj na žalobkyňou označený hnuteľný majetok a to motorové vozidlá, ktoré ako sama uvádza boli kupované, evidované a užívané v USA a pre určenie právomoci o tomto majetku konať je bez významu, či ich žalovaný ďalej užíva, prípadne ich predal v USA (čo je naviac len v rovine ničím nepodloženého teoretizovania žalobkyne)." 20. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý dostatočne vysvetlil, že majetok, ktorý žalobkyňa požaduje vyporiadať sa nachádza na území USA, a teda absentuje väzba na Slovenskú republiku. 21. Keďže žalobkyňa v konaní neuniesla nepreukázala relevantným spôsobom nemožnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, manželov v USA, majetok sa nenachádza na území Slovenskej republiky, dovolací súd nemohol jej námietkam vyhovieť. 22. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne
f) CSP odmietol, keďže pri preskúmaní dovolania nezistil existenciu tvrdeného dovolacieho dôvodu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.