o vydanie mzdových listov, evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a zápočtu odpracovaných rokov

Najvyšší súd 6 Cdo 206/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. H., bývajúcej v N., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. M., advokátom so sídlom v N., proti ţalovanému S. E. S. a.s., so sídlom v T., o vydanie mzdových listov, evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a zápočtu odpracovaných rokov, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12 C 38/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

1. marca 2010 sp. zn. 6 Co 258/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Levice rozsudkom zo
2. septembra 2009 č. k. 12 C 38/2005-73 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému vydať jej mzdové listy od
3. septembra 1987 s osobným číslom S., mzdové listy do
4. decembra 2004 aj s poradovými číslami X., č. X., zápočet odpracovaných rokov k
5. decembru 2004 a evidenčné listy. Ţalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania ţalovanému v sume 314,17 eur na účet jeho právneho zástupcu. Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, ţe pracovný pomer ţalobkyne u ţalovaného skončil ku dňu
6. apríla 1990 na základe výpovede z pracovného pomeru z
7. februára 1990, doručenej ţalobkyni ţalovaným dňa
8. februára
9. Mal za preukázané, ţe ţalobkyni bolo vydané potvrdenie o zamestnaní, resp. na jej ţiadosť evidenčné listy po skončení pracovného pomeru. Ţalobkyňa v lehote troch mesiacov od oboznámenia sa s obsahom tohto potvrdenia, resp. evidenčného listu, nevyjadrila nesúhlas s ich obsahom a nepreukázala, ţe by sa domáhala ich upravenia v rozhodcovskej komisii podľa § 60 ods. 4 Zákonníka práce. V časti o vydanie evidenčných listov preto jej ţalobu zamietol. Vo zvyšnej 6 Cdo 206/2010 2 časti ţalobu tieţ ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, ţe zo ţiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva zamestnávateľovi (ţalovanému) povinnosť vydať mzdové listy tak, ako to ţiadala ţalobkyňa. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Nitre rozsudkom z
10. marca 2010 sp. zn. 6 Co 258/2009 na odvolanie ţalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. V plnom rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Stotoţnil sa aj s rozhodnutím prvostupňového súdu o trovách konania, keď tento dospel k záveru, ţe nebol daný dôvod na postup podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. V dovolaní namietala neúplné zistenie skutkového stavu odvolacím súdom a nesprávne právne posúdenie veci ohľadne skončenia pracovného pomeru ţalobkyne u ţalovaného. Ţalovaný ţiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho 6 Cdo 206/2010 3 názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
11. V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Dovolanie ţalobkyne preto nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Napokon dovolateľka vo svojom dovolaní ani ţiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. nenamietala. Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie nie je moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne 6 Cdo 206/2010 4 uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Obdobne ani námietka ţalobkyne, podľa ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prípustnosť dovolania nezakladá. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
12. 6 Cdo 206/2010 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
13. mája 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová